Voluntary Repatriation of Eritreans from Ethiopian Camps
Eritreafoɔ a wɔrefiri Ethiopia Nsraban mu a wɔresan aba wɔn man mu. Wɔ abakɔsɛm mu no, Eritreafoɔ atutenafoɔ no yɛ atutenafoɔ a wɔdɔɔso na wɔtena hɔ akyɛ paa wɔ Afrika Mmɛn no mu, ne titire wɔ Ethiopia, a wɔagye Eritreafoɔ mpempem pii a wɔrehwehwɛ ahobammɔ wɔ Tigray ne Afar nsase so nsraban mu. Wɔ 2018 mu no, berɛ a Ethiopia ne Eritrea ntam abusuabɔ mu yɛɛ hyew no, na nnipa pii rehwɛ kwan sɛ wobetumi ama wɔasan akɔ wɔn man mu. Nanso, ɛmfa ho sɛ na wɔabɛbue akwan a wɔfa so di nkitaho no, tebea a ɛwɔ hɔ ankasa - a nhyɛso a ɛrekɔ so wɔ Eritrea, ɔko a ɛrekɔ so wɔ Ethiopia atifi fam, ne nneɛma a ɛho nhia ne mmara mu nsɛnnennen - ama akwan a wɔfa so san kɔ wɔn kurom no ayɛ den.[1]
Eritreafoɔ atutenafoɔ a wɔwɔ Ethiopia
[sesa]Eritreafoɔ a wɔrehwehwɛ dwankɔbea no dwane kɔɔ Ethiopia mfe pii, na wɔredwane afiri asraafoɔ a wɔhyɛ wɔn sɛ wɔnkɔ sraadi, nnipa a wɔhyɛ wɔn so, ne amanyɔsɛm mu nhyɛsoɔ a President Isaias Afwerki di so no ho. Eritreafoɔ atutenafoɔ bɛborɔ 170,000 na wɔte Ethiopia ansa na ɔko no rekɔ so wɔ Tigray, na na wɔwɔ nsraban te sɛ Hitsats, Shimelba, Mai Aini, ne Adi Harush mu[1][2].
Wɔ afe 2018 asomdwoeɛ apam a ɛwɔ Ethiopia ne Eritrea ntam no maa nnipa nyaa anidasoɔ sɛ atutenafoɔ no bɛsan aba, nanso ɛno amma wɔantumi anyɛ nsakraeɛ biara wɔ Eritrea man mu. Yei maa ɛyɛɛ den sɛ nnipa pii bɛtumi afiri wɔn man mu asan akɔ wɔn man mu wɔ wɔn ankasa pɛ mu.
Nnoɔma a ɛmma wɔntumi mfiri wɔn pɛ mu nsan mma wɔn mman mu
[sesa]Nnipa fahodie ho nsɛm wɔ Eritrea
[sesa]Sɛ obi san kɔ Eritrea a, nea edidi so yi betumi ama wahwere ne nkwa:
- Nkurɔfo a wɔkyere wɔn a wɔmpɛ, wɔn a wɔhyɛ wɔn ma wokunkum wɔn, ne amammuisɛm mu ahofadi a wonni.
- Wonni nhyehyɛe a wɔfa so ma wɔn a wɔsan kɔ wɔn kurom no nya wɔn asetena mu kyɛfa anaa wɔn a wɔsan kɔ wɔn man mu no nya wɔn ahobammɔ ho awerɛhyem[5][6] .
Esiane sɛ wontumi nyɛ nsakrae wɔ wɔn amammerɛ mu nti, aguanfo pii, titiriw mmabun, nnya ɔpɛ sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn kurom.
Ɔko wɔ Tigray
[sesa]Ɔko a ɛkɔɔ so wɔ Tigray wɔ afe 2020 mu no maa Eritrea atubrafo atenae nyaa ɔhaw kɛse. Amanneɛbɔ a UNHCR ne Amnesty International de mae kyerɛ sɛ:
- Wɔsɛee Hitsats ne Shimelba nsraban no.
- Eritrea asraafo a na wɔredi dwuma wɔ Ethiopia no kyeree atubrafo anaa wɔsan de wɔn kɔɔ wɔn kurom.
- Nnipa mpempem pii tu fii wɔn afie mu bio, saa bere yi de wɔn kɔɔ Sudan[7][8] .
Saa nsɛm a esisii yi maa ahotoso a na nkurɔfo wɔ wɔ ɔman a wɔretie wɔn no mu sɛ wɔbɛbɔ wɔn ho ban ne sɛ wobetumi de wɔn akɔ wɔn kurom no tu yerae.
Nkitahodi a Ɛnteɛ ne Nhim a Ɛnteɛ
[sesa]Eritreafo aguanfo taa nnya nsɛm a edi mu ne nsɛm foforo biara a ɛfa tebea a ɛwɔ baabi a wofi no ho, na eyi bu mmara a ɛkyerɛ sɛ obi betumi afi ne pɛ mu asan akɔ ne man mu bere a onim nea ɛrekɔ so no so. Nnipa pii suro sɛ sɛ wɔde wɔn ho hyɛ nkurɔfo a wɔsan ba asafo no mu mu anaa wɔkyerɛ wɔn adwene a ɛnteɛ no mu a, wɔbɛhwɛ wɔn anaa wɔbɛtwe wɔn aso.
UNHCR ne IOM asɛdeɛ wɔ wɔn wɔpɛ sɛ wɔsan kɔ wɔn man mu no ho
[sesa]Ɛmfa ho ɔhaw ahorow yi no, UNHCR ne IOM aboa atubrafo a wɔresan aba wɔn man mu a wɔatu wɔn ho ama no, na wɔde wɔn adwene asi nea edi so yi so:
- Ankorankoro ne mmusua a wɔpɛ sɛ wɔsan kɔ wɔn kurom ho nhwehwɛmu.
- Akwankyerɛ a wɔde ma wɔ wɔn a wɔresan aba wɔn man mu ne mmoa a wɔde ma wɔn wɔ akwantu ho nkrataa ho.
- Ɔman mu nneɛma a wɔde kɔ aman foforo so, a akwantu ne nhyehyɛe a wɔne Eritrea atumfoɔ ayɛ ka ho.
Nanso, UNHCR kɔ so kyerɛ sɛ, sɛ obi san kɔ Eritrea a, ɛsɛ sɛ ɔyɛ saa wɔ ne pɛ mu, wɔ ahobammɔ mu, ne nidi mu, na ɛnsɛ sɛ obiara hyɛ no anaa ɔhyɛ no[9][10].
Mprempren tebea ne anim kwan
[sesa]Ɛfiri afe 2023 no, nnipa a wɔsɔ wɔn ani a wɔbɛsan akɔ wɔn kurom no yɛ kakraa bi. Eritrea atutenafoɔ a wɔwɔ Ethiopia no mu dodow no ara akyerɛ sɛ wɔpɛ sɛ wɔkɔtena aman a ɛntɔ so abiɛsa so anaa wɔfa wɔn ho bɔ wɔn man mu sen sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn man mu. Nokwasɛm ne sɛ:
- Wɔde ebinom afi mmeae a ɔko no asi no akɔ Afar nsraban mu te sɛ Barhale.
- Afoforɔ nso atwe wɔn ho afi basabasayɛ ne basabasayɛ a ɛresisi wɔ Ethiopia ankasa no ho de wɔn akɔ Sudan.
Esiane sɛ basabasayɛ rekɔ so wɔ Eritrea ne ahobammɔ a enni nnyinaso wɔ Ethiopia atifi fam nti, wonnii tebea horow a ɛho hia a ɛbɛma obi asan akɔ ne kurom asomdwoe mu no ho dwuma[11][12].
Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ
[sesa]- 1 2 UNHCR, the UN Refugee Agency (in English), retrieved 2025-06-15
- ↑ Country report on disabled refugees in the Islamic Republic of Iran / UNHCR., University of Arizona Libraries, 1992, retrieved 2025-06-15
- ↑ Amnesty International (in English), retrieved 2025-06-15
- ↑ Afghanistan : grave abuses in the name of religion / Amnesty International, University of Arizona Libraries, 1996, retrieved 2025-06-15
- ↑ Human Rights Watch | Defending Human Rights Worldwide (in English), retrieved 2025-06-15
- ↑ Fiona McGaughey (2022-09-06), "Human Rights Watch (HRW)", Elgar Encyclopedia of Human Rights, Edward Elgar Publishing, pp. 483–487, ISBN 978-1-78990-362-1, retrieved 2025-06-15
- ↑ MSF - Médecins Sans Frontières | Medical humanitarian organisation (in English), retrieved 2025-06-15
- ↑ Catrin Schulte-Hillen, Nelly Staderini, Jean-François Saint-Sauveur (2016-09-21), "Why Médecins Sans Frontières (MSF) provides safe abortion care and what that involves", Conflict and Health, vol. 10, no. 1, doi:10.1186/s13031-016-0086-5, ISSN 1752-1505, retrieved 2025-06-15
{{citation}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link) - ↑ UNHCR Afghan refugee statistics 10 Sep 2001 / United Nations High Commissioner fro Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 2001, retrieved 2025-06-15
- ↑ UNHCR, the UN Refugee Agency (in English), retrieved 2025-06-15
- ↑ Global Voices for Rights and Refuge (in American English), retrieved 2025-06-15
- ↑ "Introduction:", Hosting States and Unsettled Guests, Indiana University Press, pp. 1–26, 2024-02-06, ISBN 978-0-253-06800-2, retrieved 2025-06-15