Voluntary Repatriation Challenges in the Central African Republic
Ɔhaw a Ɛwɔ Ɔpɛ a Wɔde San Kɔ Wɔn Asase So Wɔ Central African Republic (CAR) Mu no yɛCentral African Republic (CAR), a basabasayɛ ne amammuisɛm mu ntɔkwaw a ɛtaa si wɔ hɔ fi afe 2013 no ama nnipa mpempem pii aguan, a wɔn mu dodow no ara wɔ Cameroon, Chad, Democratic Republic of the Congo (DRC), ne Republic of the Congo. Ɛmfa ho mmɔden a United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) ne amantam aban bɔ sɛ wɔbɛhyɛ atubrafo a wɔatu wɔn ho ama no nkuran no, atubrafo a wɔresan aba CAR no rehyia nsɛnnennen a emu yɛ den, a nea ɛka ho ne ahobammɔ ho dadwen, nnwinnade a enni hɔ, nniso a emu yɛ mmerɛw, ne nnipa a wontumi nyɛ wɔn ho wɔn ho adwuma yie.[1]
Atirimpɔw: Wɔpam Wɔn Fii Wɔn Asase so na Wɔhyɛɛ Wɔn sɛ Wɔnsan Mmra
[sesa]Efi afe 2013 atuatew** no akyi, a ɛyii Ɔmanpanyin François Bozizé fii ade so na ɛde basabasayɛ baa Seleka ne Anti-Balaka asraafo ntam no, nnipa bɛboro 700,000 a wofi Central Afrika aguan akɔ aman a ɛbɛn hɔ mu, bere a nnipa foforo 500,000 da so ara yɛ atubrafo wɔ ɔman no mu[2][1]. Aguanfo pii atutu akwan bere tenten bɛboro mfe du.
Esiane sɛ na nnipa pii pɛ asomdwoe nti, UNHCR fii ase yɛɛ nhyehyɛe a wɔde nkurɔfo bɛsan aba wɔn man mu a wɔne wɔn manfo ne CAR aban ayɛ nhyehyɛe, titiriw bere a Khartoum Asomdwoeɛ Apam a wɔyɛɛ wɔ afe 2019 mu no bae no. Nanso, wɔn a wɔsan kɔ wɔn kurom no da so ara hyia nsɛnnennen pii.
Nsɛnnennen Titiriw a Ɛfa Atuhoama Ho
[sesa]a. Ahobammɔ a Ɛtra Hɔ
[sesa]Ɛmfa ho asomdwoe apam ahorow a wɔayɛ no, asraafo akuw da so ara di ɔman no mu mmeae pii so, titiriw wɔ atifi fam, apuei fam, ne atifi fam atɔe fam. Wɔn a wɔsan ba no hyia asiane fi:
- Asraafo dɔm ne nsɛmmɔnedifo.
- Asase so atuo ne atuo a enni mu.
Esiane sɛ aban no nni tumi a ɔde bɛhyɛ nkurɔfo ma wɔsan wɔn akyi nti, aman pii wɔ hɔ a ɛyɛ hu sɛ wɔbɛsan wɔn akyi, titiriw wɔ Ouaka, Vakaga, ne Haute-Kotto mantam mu.
b. Nkorabata a Emu Nyɛ Den ne Nnyinaso Ho Dwumadi Ahorow
[sesa]Wɔn a wɔsan ba no taa kɔ:
- Adan a wɔasɛe anaa asase a afoforo adi so.
- Nsu pa, sukuu, anaa ayaresa ho nhyehyɛe a wonni.
- Akwan a wɔfa so de fa nneɛma kɔ mmeae foforo no nyɛ papa, na ɛma ɛyɛ den sɛ obi betumi akɔ mmeae a mmoa ho hia mpo[5][6].
Eyi mma nkurɔfo mpɛ sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn kurom, titiriw mmusua a wɔwɔ mmofra, nkwakoraa ne mmerewa, anaa wɔn a wɔadi dɛm.
c. Agyapade ne Asase Ho Akasakasa
[sesa]Wɔn a wɔsan ba no pii hu sɛ afoforo agye wɔn adan anaa wɔsɔre tia asase a wɔwɔ no esiane sɛ wɔn nsa nkaa wɔn nkrataa anaa wɔsesaa wɔn mpɔtam ahye no nti. Akasakasa yi abɛyɛ ɔhaw kɛse wɔ wɔn a wɔsan ba no akyi, na mpɛn pii no, egye bere tenten ansa na wɔatumi asiesie asɛm no[1].
d. Adwuma a Wɔyɛ a Ɛma Wonya Ahodwo
[sesa]Wɔ CAR no sikasɛm a ɛyɛ mmerɛw wɔ ɔko akyi no, aguanfo a wɔresan aba no rebɔ mmɔden sɛ wobenya adwuma a ɛbɛma wɔanya sika. Wɔn mu pii de wɔn ho to nnɔbae a wodi so, nanso wonni nnwinnade, aba, anaa asase a ɛsow aba. Mpɛn pii no, mmoa a wɔde ma wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no nni ne kɛse anaa ne nnyinaso, na ɛma wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no mu pii yɛ wɔn a wɔresan afi wɔn man mu bio (Internal Displacement Monitoring Centre[7][8].
e. Adwempa ne Gyinaesi a Wɔma Ho Kwan
[sesa]Aguanfo bi ka sɛ ɛmfa ho sɛ ahotɔ ho nsɛm pii wɔ hɔ no, aban a wogye wɔn no anaa wɔn mfɛfo hyɛ wɔn sɛ wɔnsan nkɔ wɔn kurom. Ɛnsɛ sɛ wɔhyɛ obiara a ɔde ne ho bɛhyɛ ɔman foforo mu no sɛ ɔnkyerɛ n'adwene ansa na watumi de ne ho akɔhyɛ ɔman foforo mu[9][10]. (Amnesty International, 2021)
Baabi a menyaa mmoa firiiɛ
[sesa]- 1 2 3 UNHCR, the UN Refugee Agency (in English), retrieved 2025-06-14
- ↑ CENTRAL AFRICAN REPUBLIC SITUATION UNHCR REGIONAL UPDATE 42, retrieved 2025-06-14
- ↑ Pakistan : thousands remain displaced after military operations in South Waziristan / Global IDP, Norwegian Refugee Council (NRC)., University of Arizona Libraries, 2005, retrieved 2025-06-14
- ↑ NRC (in English), retrieved 2025-06-14
- ↑ "Improving humanitarian needs analysis and response planning", Global Humanitarian Overview 2019, United Nations, pp. 63–80, 2018-12-31, ISBN 978-92-1-403076-8, retrieved 2025-06-14
- ↑ OCHA (in English), 2025-06-13, retrieved 2025-06-14
- ↑ Christelle Cazabat, Alesia O'Connor, Beatrice Riva (2023-10-02), 25 years of progress on internal displacement 1998 - 2023, retrieved 2025-06-14
{{citation}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link) - ↑ Home (in English), retrieved 2025-06-14
- ↑ JONATHAN POWER (1981), "CENTRAL AFRICAN REPUBLIC: BOKASSA AND THE DEAD CHILDREN", Amnesty International, Elsevier, pp. 82–89, ISBN 978-0-08-028902-1, retrieved 2025-06-14
- ↑ Amnesty International (in English), retrieved 2025-06-14