University Collections and Repatriation of African Crania
Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu
Afrikafoɔ nkataboɔ a wɔkora so wɔ suapɔn ahodoɔ mu wɔ Europa ne Amerika Atifi fam no da so ara yɛ amammerɛ mu nnipa mu nyiyim a ɛkɔɔ so wɔ tete mmere mu no mu biako a ɛyɛ yaw paa. Wɔtaa nya saa nkatabo yi a na wɔtaa de wɔn di dwuma ɔkwammɔne so no wɔ afeha a ɛto so 19 ne afeha a ɛto so 20 no mfiase mu sɛ nnipa ho adesua ne nipadua ho adesua no fa. Mpɛn pii na Afrika nniso ahorow, mmusua a wofi mu, ne wiase nyinaa adwumayɛfo rehwehwɛ sɛ wɔsan de wɔn ba. Saa nkotodwe yi a wɔbɛsan de aba wɔn man mu no nyɛ abrabɔ mu atɛntrenee ho asɛm kɛkɛ, na mmom ɛyɛ ɔkwampa titiriw a wɔfa so ko tia abakɔsɛm mu basabasayɛ na wɔboa ma wɔsan nya wɔn ho.
Abakɔsɛm mu nsɛm: ti kɔnkora ne abɔdeɛ mu nyansapɛ ho nnisoɔ
[sesa]Efi afe 1800 mfe no mfinimfini no, Europa akwantufo, nniso ase mpanyimfo, ne nyansahufo a wɔwɔ sukuupɔn ahorow mu no yii Afrikafo nnompe mpempem pii, titiriw wɔn ti, de boaa nnipa mu nyiyim ne adannandi nkyerɛkyerɛ. Nnwumakuw bi te sɛ Oxford Suapɔn, Cambridge Suapɔn, Vienna's Natural History Museum, Berlin's Charité Hospital, ne Harvard Sukuupɔn Peabody Museum na na Afrika mpataa wɔ hɔ, na na wɔtaa de nnipa, mmusuakuo, anaa nnisoɔ din to wɔn so[1].
Wɔde saa nnompe yi hyɛɛ kraniometry, a ɛyɛ abɔdeɛ mu nyansapɛ mu adeyɛ bi a wɔde susu nnipa ti so na ama wɔatumi de nyansa ne amammerɛ atoto mmusua ahorow ho no ho nkuran. Ná wɔtaa de Afrikafo di fam wɔ saa dibea ahorow yi mu, na na wɔhyɛ amammerɛ mu adwene a ɛne sɛ aborɔfo di mu akoten no mu den[2].
Suapɔn no akontaa buo ne ne nnyinasosɛm ho adwene a ɛwɔ hɔ
[sesa]Mfeɛ kakra a atwam ni mu no, wɔabisa nyansahufo a wɔwɔ sukuupɔn ahorow mu sɛ ebia wobetumi de nkatabo yi ne nnipa nkae foforo atena hɔ anaa. Nhwehwɛmu ada no adi sɛ, abo ti pii fi basabasayɛ a ɛkɔɔ so wɔ aman a na ɛhyɛ wɔn ase, amusiei a wɔsɛee no, anaa nneɛma a wɔfow wɔ ɔko mu no mu.
Sɛ nhwɛso no, Cambridge Sukuupɔn no Duckworth Nhyehyɛe no kura nnipa nnompe bɛboro 1,800 a nkatabo a efi Afrika ka ho. Ebinom nyaa no bere a na wɔyɛ nnommumfo akwantu anaa akodi, te sɛ Anglo-Zulu War a esii wɔ afe 1879 mu[3]. Edinburgh ne Oxford Suapɔn nso hyia sobo a ɛte saa ara, na wɔn a wɔhwɛ wɔn nhoma ahorow a wɔkyerɛ sɛ wɔboaboa nneɛma ano no yɛ nnipa a wonni suban pa.
Seesei saa nnwumakuw yi mu pii reyɛ baabi a wofi ho nhwehwɛmu, wɔatintim amanneɛbɔ ahorow, na wɔabɛka wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no ho asɛm. Nanso, adwuma no kɔ so brɛbrɛ, esiane mmara mu nsɛnnennen ne aban nhyehyɛe mu nsɛnnennen, ne bere bi a, nwomanimfoɔ a wɔtaa kyerɛ sɛ nneɛma no wɔ nyansahu mu mfasoɔ nti[4].
Mmɔden a wɔbɔ sɛ wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu ne nsɛm a ɛsisiiɛ
[sesa]1. Germany kɔ Namibia (2011 - 2018)
[sesa]Sukuupɔn ahodoɔ ne nnwumakuo a ɛwɔ Germany, a nnuruyɛ sukuu a ɛwɔ Charité Ayaresabea wɔ Berlin ka ho, san de nnipa ti ne nnompe pii a wogyee wɔ Herero ne Nama nnipakuw no mu maa wɔn. Wɔde saa ti yi kɔmaa sukuupɔn ahorow ma wɔyɛɛ mmusuakuw ho nhwehwɛmu. Wɔyɛɛ nhyiamu bi, na German aban mpanyimfo paa wɔn kyɛw, na wɔsan siee awufo no wɔ amammerɛ kwan so (Deutscher Bundestag, 2018).
2. Peabody Museum a ɛwɔ Harvard Sukuupɔn mu
[sesa]Wɔ afe 2021 mu no, Harvard bɔɔ dawuru sɛ ɛbɛfi ase de nnipa nnompe a ɛwɔ n'ahyehyɛde no mu aba, a nkoa a wɔyɛ Afrikafo ne Aborɔfo a wɔwɔ hɔ no bi ka ho. Eyi mu no, wɔhwɛɛ nnompe bɛyɛ 7,000 mu, na wɔkyerɛɛ mu sɛ emu pii fi Afrikafo[5].
3. Cape Town Sukuupɔn (UCT), South Afrika
[sesa]Wɔ Afrika ahyehyɛde ahorow mu mpo no, wɔda so ara kura amammerɛ a efi nniso no mu no bi. UCT nyaa nkontaabu wɔ 2021 mu esiane Khoisan nnipa nkae a wɔkora so a wɔnnya nkuraaseɛ nhyehyeɛ a ɛfata. Eyi de atuatew bae, na adwumakuw no paa kyɛw, na wɔsan hyɛɛ bɔ sɛ wɔbɛsan de wɔn akɔ wɔn kurom wɔ ɔkwampa so[6].
Amammerɛ ne honhom mu wuma a Ɛfa Ɔsom ne Amanne Ho
[sesa]Wɔ Afrikafo amammerɛ pii mu no, ɛnyɛ sɛ tiboa yɛ abɔde a nkwa wom nkae bi kɛkɛ, na mmom ɛwɔ agyanom ne honhom fam mfaso nso. Nkatabo no a wɔbɛsan de aba no ma nkurɔfo tumi yɛ amanne ahorow te sɛ ahotew, din a wɔde ma, ne ayiyɛ ho amanne a ɛfata. Wɔgye di sɛ saa nneyɛe yi de asomdwoe ba owufoɔ no honhom mu na ɛde ayaresa ba wɔn asefoɔ so[7].
Bio nso, ti no a wɔsan de ba no yɛ abakɔsɛm mu atɛntrenee ho adeyɛ a ɛkasa tia nnipa a wɔsɛee wɔn a wɔde nyansahu too wɔn ho so no. Ɛsakra nsɛm a wɔka no fi nneɛma mu a wɔde di dwuma no mu kɔ nnipa a wɔfaa wɔn nipadua no mu nnipa a wɔwɔ hɔ ankasa no mu.
Nsɛnnennen ne Akwan a Wobɛfa so Anya Nkɔso
Ɛmfa ho ɔbra pa ho nhyɛso no, sukuupɔn pii da so kura Afrikafo nkatabo mpempem pii. Nsɛnnennen no bi ne:
Akwankyerɛ a enni hɔ a ɛfa nnipa bi a wɔwɔ mpɔtam pɔtee ho no da so ara wɔ hɔ;
Mmara mu nsɛnnennen a ɛfa ahyehyɛde no tumi a wɔde gye sika no ho;
Nyansahufo a wɔmpɛ sɛ wɔsan de "nhwehwɛmu mu nneɛma" kɔ;
Amanyɔsɛm mu basabasayɛ a ɛrekɔ so wɔ aman bi a wɔhwehwɛ hokwan no mu.
Nanso, nneɛma resesa wɔ wiase nyinaa. Nhyehyɛe bi te sɛ UNESCO, ICOM, ne UNIDROIT, kyerɛ sɛ, sɛ obi wu a, ɛsɛ sɛ obiara gye ne ti to mu, na ɔmanfo nso de wɔn ho hyɛ mu[8][9]
Mmuae
Afrika tiboa a wɔayi afi sukuupɔn mu nneɛma mu a wɔasan de aba wɔn man mu no yɛ wiase nyinaa nhyehyɛe a wɔde resiesie nimdeɛ ne ahyehyɛde ahorow no fa a ɛho hia. Ɛhwehwɛ sɛ yesusuw basabasayɛ a efi nyiyim a ɛba nyansahu mu no ho na yɛhyɛ bɔ sɛ yɛbɛyɛ nsakrae na yɛanya ayaresa. Bere a suapɔn ahorow pii de wɔn ho hyɛ adwempa mu, de nnipa nnompe san ba, na wɔne Afrikafo bom yɛ adwuma no, wɔfa akwan a ɛho hia so ma wɔsan yɛ nnipa a wɔtraa ase tete no na wɔsakra daakye no.
Mmeaeɛ a menyaa mmoaa firiiɛ
[sesa]- ↑ Andi Zimmerman (2001), Anthropology and Antihumanism in Imperial Germany, University of Chicago Press, ISBN 978-0-226-98342-4, retrieved 2025-07-02
- ↑ Katherine Livingston (1996-07-12), "The Mismeasure of Man . Stephen Jay Gould. Second edition. Norton, New York, 1996. 444 pp., illus. $25 or C$33.99; paper, $13.95.", Science, vol. 273, no. 5272, pp. 196–197, doi:10.1126/science.273.5272.196-b, ISSN 0036-8075, retrieved 2025-07-02
{{citation}}: line feed character in|title=at position 26 (help) - ↑ Jonathan Paquette (2020-08-07), "France and the restitution of cultural goods: the Sarr-Savoy report and its reception", Cultural Trends, vol. 29, no. 4, pp. 302–316, doi:10.1080/09548963.2020.1819773, ISSN 0954-8963, retrieved 2025-07-02
- ↑ Ricardo Roque (2020-03), "Paul Turnbull. Science, Museums, and Collecting the Indigenous Dead in Colonial Australia. (Palgrave Studies in Pacific History.) xi + 428 pp., figs., bibl., index. Cham, Switzerland: Palgrave Macmillan, 2017. €121 (cloth). ISBN 9783319518732. Paperback and e-book editions available.", Isis, vol. 111, no. 1, pp. 177–178, doi:10.1086/707655, ISSN 0021-1753, retrieved 2025-07-02
{{citation}}: Check date values in:|date=(help) - ↑ "A History of Human Remains in Museum and Other Collections", Human Remains, Cambridge University Press, pp. 7–27, 2020-03-12, ISBN 978-1-316-16165-4, retrieved 2025-07-02
- ↑ UR@UCT: Undergraduate Research, University of Cape Town, retrieved 2025-07-02
- ↑ Jean Comaroff, Harriet Ngubane (1978-09), "Body and Mind in Zulu Medicine: An Ethnography of Health and Disease in Nyuswa-Zulu Thought and Practice.", Man, vol. 13, no. 3, p. 491, doi:10.2307/2801962, ISSN 0025-1496, retrieved 2025-07-02
{{citation}}: Check date values in:|date=(help) - ↑ International Council of Museums (ICOM), retrieved 2025-07-02
- ↑ Standards and guidelines (in American English), retrieved 2025-07-02