United Nations Working Group of Experts on People of African Descent
Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu
Amanaman Nkabom Adwumayɛfo Adwuma Kuo a Ɛhwɛ Nnipa a Wɔfiri Afrika (WGEPAD) so. Amanaman Nkabom Adwumayɛfoɔ Kuo a Ɛhwɛ Nnipa a Wɔfi Afrika so (WGEPAD) yɛ nipa kyɛfa ho nhyehyɛeɛ a ɛho hia a Amanaman Nkabom Agyinafoɔ Badwa a Ɛhwɛ Nnipa kyɛfa so de sii hɔ wɔ afe 2002 mu. Ɛyɛ nhyehyɛeɛ a wɔde di nsɛm a ɛfa nnipa mu nyiyim, nnipa a wɔmpɛ wɔn ho asɛm, ne nnideɛ abɔ nnipa bi nom. Adwuma kuo no di dwuma sono wɔ nnipa a wɔfiri Afrika mu nya nnipa kyɛfa a edi mu, a ɛne nnipa kyɛfa ho mmara hyia.
Ne sie ne asɛyɛeɛ
[sesa]Wɔhyehyɛɛ WGEPAD wɔ Human Rights Commission Resolution 2002/68, na akyiri yi Human Rights Council Resolution 9/14 gyee toom. Wɔhyehyɛɛ no sɛ mmuaeɛ ma Durban Declaration and Programme of Action (DDPA, 2001)" ɛyɛ amanaman ntam apam a ɛgye tom sɛ nkoasom, nkoatɔ a ɛsen Atlantic, nnɔbae mu, ne apartheid yɛ biribi a ɛde nnipa a wofi Afrika mu ho atirimɔdensɛm ba[1][2].
WGEPAD adwuma titire no bi ne:
- Adesua a ɛfa nnipa a wofi Afrika a wɔwɔ aman foforo so no tebea ho.
- Wɔrebɔ akwan a wɔbɛfa so ayi nnipa mu nyiyim afi hɔ ho dawuru.
- Wɔne nniso ahorow ne Amanaman Nkabom ahyehyɛde ahorow redi nkitaho.
- Wɔyɛ nsrahwɛ wɔ aman ahorow so na wɔde nea wɔahu no ho amanneɛbɔ ma.
- Ɛho hia sɛ wɔhyɛ nnipa a wofi Afrika mu no nkuran ma wɔhu sɛ ɛsɛ sɛ wɔhyɛ nnipa a wofi Afrika mu ho nkuran wɔ mfe du no mu (2015-2024).
Ne nnwuma ahodoɔ
[sesa]Adwumayɛfoɔ Kuo no yɛ adwuma sɛ ahwɛfoɔ ne afotufoɔ. N'adwuma gyina nnyinasosɛm ahodoɔ a ɛne sɛ obiara yɛ pɛ, wɔdi asɛntenee, na wɔhyɛ afoforɔ nkuran no so. Nnoɔma atitire a ɛwɔ n'adwuma mu no bi ne:
Nsrahwɛ a wɔyɛ wɔ aman biara so
[sesa]WGEPAD yɛ nsrahwɛ ahodoɔ de susuw nnipa a wɔyɛ Afrikafo a wɔwɔ aman ahorow so no nipa kyɛfa ho. Ɛno akyi no, wɔde amanneɛbɔ ne nyansahyɛ ahorow kɔma Amanaman Nkabom Asɛnnibea a Ɛhwɛ Nnipa Ahofadi Ho Nsɛm So no. Nsase a wɔkɔɔ so no bi ne:
- United States (2016 ne 2023)
- Brazil (wɔ afe 2014)
- Sweden (2014)
- Netherlands (2014)
- Canada (wɔ afe 2016)
Amanneɛbɔ yi ada ɔmansin mu nyiyim adi, polisifoɔ atirimɔdensɛm, sikasɛm mu nkogudie, ne nnipa a wɔfiri Afrika ase a wɔhyɛ wɔn so no adi[3].
Afe Afe nhyiam ne nsɛm a wɔbesusu ho
[sesa]Kuo no yɛ badwam nhyiamu ahodoɔ afe biara, na ɛma ɔmanfoɔ, nwomanimfoɔ, ne aban ahodoɔ hyia susu nsɛm te sɛ reparations, structural racism, access to justice, ne cultural rights ho.
Amansan Nkabom Mfirihyia Du a wɔde ma nnipa a wɔfiri Afrika (2015 - 2024)
[sesa]WGEPAD hyɛ nsɛm a ɛfa Amanaman Nkabom Mfirihyia Du no ho nkuran. Ɛhyɛ aman no nkuran sɛ wɔmfa ɔman no nhyehyɛe a wɔde bɛyɛ adwuma, wɔboaboa nsɛm ano, na wɔmfa Afrikafo asefo abakɔsɛm nhyɛ nwomasua nhyehyɛe mu[4].
Amanneɛbɔ titire ne nea ɛkɔ so
[sesa]WGEPAD's 2016 report on the United States baa wiase nyinaa atesɛm krataa mu bere a wɔfrɛɛ sɛ wɔntua nkoa ho ka no na wɔkae sɛ Atlantic nkoatɔ no yɛ "bɔne a ɛtia adesamma". Ɛkasa tiaa polisifo basabasayɛ a ɛrekɔ so wɔ wiase nyinaa no, na ɛkae sɛ, "Afei a polisifo kunkum nkurɔfo no, ɛma nkurɔfoɔ di yaw, na ɛma nkurɔfoɔ di yaw no, ɛma wɔkaakaeɛ nnipa mu nyiyim a na nkurɔfoɔ de di awu wɔ tete no"[3][5].
Wɔ Brazil no, Adwuma Kuw no sii ntini a abusua ne ɔbarima ne ɔbea ntam gyinabea ka ho so dua, na wɔdaa basabasayɛ a ɛrekɔ so wɔ mmea a wɔfiri Afrika-Brazil no so ne ɔhaw a wɔhyia wɔ adwuma ne nwomasua mu no adi.
WGEPAD adwuma no ama nnipa a wɔkasa tia Abibifo mmusua mu nyiyim ada adi wɔ wiase nyinaa, na ama nnipa a wɔhwɛ nnipa fahodie ho ahyehyɛdeɛ ahodoɔ, aban ahodoɔ, ne ɔmanfoɔ a wɔwɔ ɔman no mu no anya wɔn botaeɛ.
Ɔhaw ne nnoɔma a wɔhyiaeɛ
[sesa]Ɛmfa ho mmɔden a Adwumakuw no bɔe no, ɔhaw ahorow bi wɔ hɔ a ɛsɛ sɛ wodi ho dwuma:
- Nkuranhyɛ a ɛnhyɛ da: Aman no nni mmara kwan so sɛ wobedi WGEPAD's afotu akyi.
- Sika ne ahoɔden a wonnya nni dwuma: Nneɛma a ɛwɔ hɔ no mma ɛnyɛ mmerɛw sɛ wɔbɛyɛ akwantu ahorow no ne adwuma a wɔde di akyi no.
- Amanyɔsɛm mu ɔsɔretia: Aman bi kasa tia nhwehwɛmu no, titiriw nea ɛfa reparations anaa nnipa mu nyiyim ho.
Nanso, WGEPAD da so ara yɛ abrabɔ ne amammuisɛm ho asɛm a ɛho hia wɔ Amanaman Nkabom nhyehyɛe mu a ɛhwehwɛ sɛ wobedi nnipa mu nyiyim ho dwuma.
Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ
[sesa]- ↑ OHCHR and human rights mechanisms, 2018-07-25, retrieved 2025-06-19
- ↑ Working Group of Experts on People of African Descent (in English), retrieved 2025-06-19
- 1 2 The UN Working Group of Experts on People of African Descent’s Report on the United States – An International Perspective on Race in America, retrieved 2025-06-19
- ↑ Juneau Gary, Neal S. Rubin (2015), The United Nations' International Decade for People of African Descent (IDPAD), retrieved 2025-06-19
- ↑ The UN Working Group of Experts on People of African Descent’s Report on the United States – An International Perspective on Race in America, retrieved 2025-06-19