Jump to content

United Nations Permanent Forum on People of African Descent

Ɛfi Wikipedia
Amansan Nkabom Kuo Ahyɛnsodeɛ

Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu

Amansan Nkabom a Ɛhwɛ Nnipa a wɔfi Abibirem so no yɛ Amanaman Nkabom Kuo a ne botaeɛ ne sɛ ɛbɛboa ama amanyɔsɛm, sikasɛm, ne nnipa a wɔfi Afrika mu anya kyɛfa[1].

Wɔnam UN Amansan Nhyiam no adwene a ɛwɔ hɔ wɔ Ɔsanaa bosome da ɛtɔ so 2 wɔ afe 2021 so na ɛyɛeɛ[1], ɛdefa gyinaesie 75/3141 ho wɔ kane Costa Rica Manpanin Abadiakyiri no abisadeɛ so, Epsy Campbell Barr[2][3], “akwankyerɛ kwan a wɔfa so de afotuo ma ma nnipa a wɔfiri Afrika ne afoforɔ a ɛfa ho no yɛ nnipa a wɔde wɔn ho ma a wɔde wɔn ho hyɛ asetena mu ne wɔn a wɔte ase no ntam kwan wareɛ sɛ wɔn a wɔte ase no ne wɔn a wɔte ase no ho[4].

Nhyiamu no kɔɔ so ansa na wɔde Resolution 69/16 a wɔde too dwa wɔ Obubuo bosome da a ɛtɔ so 18 wɔ afe 2014 a wɔato din "Programme of Activities for the Implementation of the International Decade for People of African Descent" a ne botaeɛ sɛ wɔbɛfiri saa nhyehyɛeɛ yi ase. Ɛmu nnipa nnum na aban biara paw wɔn, na nnipa nnum nso na UN Human Rights Council paw wɔn[1].

Ɛho asɛm

[sesa]

Wɔ November 2014 mu no, Amanaman Nkabom Badwa no sii gyinaeɛ sɛ wɔbɛhyehyɛ nhyiamu bi sɛ amammuo nhyehyɛeɛ a ɛbɛma Amanaman Nkabom no mu aman, sika ne dwumadie ahodoɔ, nnwuma a wɔyɛ ho nhwehwɛmu, ɔmanfoɔ kuoa wɔgyina hɔ ma nnipa a wɔn ase firi Afrika , ne nnipa afoforɔ a wɔn ani gye asɛm no ho anya mu kyɛfa. Saa gyinaesie yi baa mu wɔ nhyehyɛeɛ a wɔfa so de di dwuma wɔ Mfe Du a wɔfa so di dwuma ma nnipa a wɔn ase firi Afrika mu no, sɛnea wɔada no adi wɔ gyinaesi A/RES/69/16 no mu no[5][6].

Wɔ Ɔpɛnimaa bosome no mu afe 2018 mu no, A/RES/73/262 gyinabeɛ no so no, Amanaman Nkabom no sii ne botae so dua bio sɛ ɔbɛhyehyɛ Amanaman Nkabom a Ɛhwɛ Nnipa a Wɔfi Afrika so, a ɛbɛsom sɛ nhyiamu a wɔde susuw nsɛm ho ma nnipa a wofi Afrika ne nnipa afoforo a wɔn ani gye asɛm no ho. Nhyiamu no botae ne sɛ ɛbɛboa ma asetena ne asetena mu mpuntu a nnipa a wofi Afrika-ase no nya no ayɛ papa, na aboa ma Amanaman Nkabom no de asɛm bi ato hɔ a ɛfa nnipa kyɛfa a wɔbɛhyɛ ho nkuran na wɔadi so[5][7].

Wɔ afe 2015 ne afe 2018 ntam no, wɔyɛɛ nhyiamu ahodoɔ na wɔmaa ho nkyerɛkyerɛmu de kyerɛɛ ɔkwan a wɔbɛfa so ayɛ no, ne sɛnea wɔbɛyɛ no, ne nsɛm a ɛfa nsɛm ho ne sɛnea wɔbɛyɛ no. Nnipa Ahofadi Ho Bagua no ne Amanaman Nkabom no gyinaesi ahorow a ɛbae akyiri yi no kaa saa nhyehyɛe yi ho nsɛm pii. Wɔ May 2019 mu no, Ɔmanpanyin a Ɔhwɛ Nnipa Ahofadi So (OHCHR) ne Costa Rica Asɛnkabea a Ɛwɔ Geneva yɛɛ nhyehyɛe ma wɔyɛɛ da koro nhyiam wɔ nhyiam no ase. Saa nhyiamu yi nyaa nnipa bɛboro 200 a wɔbaa mu, a na aban ahorow, Amanaman Nkabom nnwuma, ɔmanfo, ne nnipa a wofi Afrika a wɔfiri aman ahorow so nso ka ho[4].

Ahyɛdeɛ

[sesa]

Amanaman Nkabom Bagua no gyinaesi 75/314 kyerɛ ɔkwan a wɔfa so yɛ nhyiamu no, sɛnea wɔbɛyɛ no, ne sɛnea wɔbɛyɛ no. N'adwuma no bi ne sɛ ɔbɛboa ama amanyɔkuw, sikasɛm, ne asetena mu nkitahodi ama nnipa a wofi Afrika-ase, na ɔde afotu bɛma Amanaman Nkabom no, sɛ ɛbɛyɛ yiye sɛ wɔbɛtwerɛ Amanaman Nkabom no mu asɛm bi a ɛfa nnipa a wofi Afrika-ase ho, na wɔadi ɔhaw ahorow a nnipa yi hyia no ho dwuma. 7]

Ɛsan di dwuma sɛ ɔhwɛ ma wɔdi Amanaman Nkabom Mfirihyia Du no so ma nnipa a wofi Afrika, ma wonya nimdeɛ na wɔdi wɔn amammerɛ ne wɔn amammerɛ ahorow no ni, ma wɔhwɛ ma dwumadi ahorow a ɛfa nnipa a wofi Afrika ho ba wɔ Amanaman Nkabom no mu, na wɔboa ma wɔhwɛ ma nkɔso ba nnipa ne sikasɛm mu. 7]

Nhyehyɛeɛ

[sesa]

Nnipa a wɔfi Afrika a wɔtena hɔ daa no yɛ wɔn mu baanu a wɔhwɛ wɔn so, a wɔhwɛ wɔn a wɔfi Afrika so no so, na wɔhwɛ wɔn a wɔfi Afrika so no so. Ɔmampanyin ne ɔmampanyin gyinabea no mu na ɔhwɛ dwumadi ahorow so, ɔhwɛ dwumadi ahorow so, ɔgyina ananmu wɔ nhyiam ahorow ase, na ɔyɛ amanneɛbɔ ahorow ma Amanaman Nkabom no ne Agyinabea a Ɛhwɛ Nnipa Ahofadi Ho Nsɛm So no[8].

Afei nso, ɔbenfo bi wɔ hɔ a obetumi akɔ so ayɛ adwuma no wɔ mmere a edi hɔ a ɔnsesa no. Saa nipa yi na ɔhwɛ sɛ wɔbɛtwerɛ afe afe amanneɛbɔ a wɔde ma Human Rights Council ne General Assembly no, na ɔne ɔmampanyin, ɔmampanyin foforo, ne aman a wɔhwɛ nhyiamu no so no bom yɛ adwuma. Bio nso, wɔtwerɛ nsɛm a ɛfa wɔn ho ne wɔn a wɔdi wɔn ho dwuma no ho, na wɔboa wɔn a wɔdi wɔn ho dwuma no[8].

Nhyiam ahodoɔ

[sesa]

Ɔmanfo a wɔfi Afrika a wɔtena hɔ daa no yɛ afe afe nhyiam a wɔtaa yɛ ma ɔmanfo de susuw nsɛm a ɛho hia ho, na wɔde wɔn adwene si nsɛm a ɛfa wɔn dwumadi ho so. Nhyiam ahorow yi yɛ adwuma nnafua anan, na wɔsan yɛ wɔ Amanaman Nkabom Dwumadibea a ɛwɔ Geneva ne Amanaman Nkabom no adwumayɛbea ti, anaa baabi foforo a Ɔmampanyin Dwumadibea no besi ho gyinae. Saa nhyiamu ahorow yi yɛ ho nhyehyɛɛ a wɔyɛ no wɔ Adwumayɛbea a Ɛhwɛ Nnipa a wofi Afrika so anaa Aban ahorow so Adwumayɛbea a Ɛhwɛ Durban Nkɔmhyɛ ne Nhyehyɛeɛ a Wɔbɛyɛ no a Wɔbɛdi so no nhyiamu ase akyi[9].

Amanaman, Amanaman Nkabom nhyehyɛe ne ahyehyɛde ahorow, nniso ntam ahyehyɛde ahorow, ɔman mu nnipa hokwan ahorow ahyehyɛde ahorow, suapɔn ahorow, abenfo a wɔhwɛ nnipa a wofi Afrika so nsɛm ho, ne wɔn a wɔnyɛ nniso ahyehyɛde ahorow a Sikasɛm ne Amanyɔsɛm Agyinatu Bagua no agye wɔn atom betumi de wɔn ho ahyɛ saa nhyiam ahorow yi mu. Wɔhyɛ nnwumakuw afoforo a wɔnyɛ aban adwumayɛfo, a wɔn a wɔwɔ mpɔtam hɔ nso ka ho, a wodi Amanaman Nkabom Mmara no atirimpɔw ahorow ne nnyinasosɛm ahorow akyi no nkuran ma wɔde wɔn ho hyɛ mu. Permanent Forum no hwehwɛ sɛ wɔbɛma nnipa a wɔwɔ mpɔtam hɔ no anya wɔn ho a wɔfata, na wɔde wɔn adwene si mmea, mmerante, ne nnipa a wɔmmfa wɔn ho nni pii so de hyɛ nkɔmmɔbɔ a ɛkɔ so wɔ awo ntoatoaso ahorow ntam no mu den[9].

Wɔ afe biara nhyiam bere mu no, nhyiamu no ma kwan ma nnipa ankasa ne wɔn a wɔnte hɔ no nyinaa nya mu kyɛfa. Wɔhwehwɛ nsɛm a ɛfa wɔn ho mu wɔ nhyiam ahorow a wɔyɛ wɔ baguam no mu, a wɔyɛ nnwuma, nhyehyɛe, nnwuma, nyansahyɛ ahorow, anisoadehu ahorow, awiei nsɛm, ne nyansahyɛ ahorow, na wosusuw amanneɛbɔ ahorow ho. Ɛsan hyɛ nhyehyɛe a ɔmanfo ne nnipa afoforo a wɔdwene nsɛm a ɛfa nnipa a wɔyɛ Abibifo ho, wɔn ahobammɔ, ne wɔn asetena ho nsɛm ho nkuran[9].

Afe biara, dwumadi a wɔyɛ wɔ nhyiam no ase no bi betumi ayɛ dwumadi afoforo anaa dwumadi afoforo a wɔyɛ no anwummere, a egyina nnwinnade a ɛwɔ hɔ so. Wɔhwɛe sɛ wobedi afahyɛ a edi kan ne nea etwa to, ɛne amammerɛ ne afahyɛ ahorow a ɛfa amammerɛ ne agyapadeɛ a Afrika-asefoɔ anya ho[9].

Da a etwa to wɔ nhyiam biara mu no, nhyiamu no de nsɛm a wobesusuw ho no ho nkyerɛkyerɛmu a edi kan ne nyansahyɛ ahorow a wɔde to gua wɔ atesɛm krataa mu na sɛ ɛho beɛhia a, wɔde to gua wɔ atesɛm krataa so no ma[9].

Meaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. 1 2 3 Office of the United Nations High Commissioner for Human Rights (OHCHR), retrieved 2025-06-19
  2. "Epsy Campbell Barr", Wikipedia (in English), 2025-02-20, retrieved 2025-06-19
  3. Kirsten Grünberg (2016-06-01), "Un diálogo pendiente: El patrimonio político/cultural en la sede de la presidencia de la República de Costa Rica (1980-2013)", Revista Herencia, vol. 28, no. 2, doi:10.15517/h.v28i2.24725, ISSN 1659-0066, retrieved 2025-06-19
  4. 1 2 General Assembly Establishes Permanent Forum for People of African Descent as ‘Consultative Mechanism’, Advisory Body to Human Rights Council | Meetings Coverage and Press Releases, archived from the original on 2023-11-28, retrieved 2025-06-19
  5. 1 2 "UN General Assembly Resolution 37/7 on a World Charter for Nature, 28 October 1982", Documents in International Environmental Law, Cambridge University Press, pp. 11–16, 2004-05-20, ISBN 978-0-521-83266-3, retrieved 2025-06-19
  6. Chantal Thomas (2022-06), "G.A. RES. 75/314 Establishing a Permanent Forum of People of African Descent (U.N.)", International Legal Materials, vol. 61, no. 3, pp. 367–373, doi:10.1017/ilm.2022.19, ISSN 0020-7829, retrieved 2025-06-19 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)
  7. "Follow-up to the World Conference Against Racism, Racial Discrimination, Xenophobia and Related Intolerance", Official Records (United Nations General Assembly), UN, pp. 108–108, 2013-03-07, ISBN 978-92-1-055854-9, retrieved 2025-06-19
  8. 1 2 Office of the United Nations High Commissioner for Human Rights (OHCHR), retrieved 2025-06-19
  9. 1 2 3 4 5 Chantal Thomas (2022-06), "G.A. RES. 75/314 Establishing a Permanent Forum of People of African Descent (U.N.)", International Legal Materials, vol. 61, no. 3, pp. 367–373, doi:10.1017/ilm.2022.19, ISSN 0020-7829, retrieved 2025-06-19 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)