United Nations Declaration on the Rights of Indigenous Peoples
Mpaemuka a ɛfa Hokwan a Abibifo wɔ ho (UNDRIP anaa DOTROIP) yɛ Amanaman Nkabom no gyinaesi a ɛnyɛ mmara kwan so de a wɔgye toom wɔ September 13, 2007. Ɛkyerɛkyerɛ ankorankoro ne nnipakuw hokwan ahorow a aborɔfo wɔ mu, a wɔn agyapade hokwan ahorow, amammerɛ ne amanne kwan so a wɔda no adi, wɔn nipasu, kasa, adwuma, akwahosan, nhomasua, ne nsɛm afoforo ka ho. Wɔn agyapade hokwan nso trɛw kɔ wɔn kurom hɔfo adwene mu agyapade ho banbɔ so. Mpaemuka no "si hokwan a aborɔfo wɔ sɛ wɔkura wɔn ankasa ahyehyɛde, amammerɛ, ne atetesɛm mu na wɔhyɛ mu den, na wɔdi wɔn nkɔso akyi sɛnea wɔn ahiade ne wɔn apɛde te so dua nkɔsoɔ.[1]
Mpaemuka no botae ne sɛ ɛbɛhyɛ aman nkuran ma wɔne aborɔfo ayɛ biako de adi wiase nyinaa nsɛm te sɛ nkɔso, amammerɛ ahorow, demokrase ne aman a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu no ho dwuma.
Dwoda, September 13, 2007 no, Amanaman Nkabom no too aba a nnipa dodow no ara yɛ 144 de gyinaa mpaemuka no so (4 tiaa, 11 annye antom, na 34 annye antom).
Efi afe 2007 no, Australia, Canada, New Zealand, ne United States adan wɔn gyinabea na mprempren wɔfoa mpaemuka no akyi. Ɛde besi Ɔpɛpɔn 2020 no, Amanaman Nkabom Dwumadibea a ɛhwɛ Sikasɛm ne Asetra mu Nsɛm So no ka (A/RES/61/295) ho asɛm sɛ "...amanaman ntam adwinnade a ɛkɔ akyiri sen biara a ɛfa hokwan ahorow a aborɔfo wɔ ho. Ɛde amansan nhyehyɛe a ɛfa gyinapɛn a ɛba fam koraa a ɛbɛma abibifo a wɔwɔ wiase no nkwa, nidi ne yiyedi ho asi hɔ na ɛkyerɛkyerɛ nnipa hokwan gyinapɛn a ɛwɔ hɔ dedaw ne nea ɛho hia mu kɔ akyiri." ahofadi ahorow sɛnea ɛfa tebea pɔtee a ɛwɔ hɔ ma aborɔfo ho no.
Sɛ́ Amanaman Nkabom Bagua Kɛse no mpaemuka no, UNDRIP nyɛ mmara kwan so adwinnade a ɛkyekyere wɔ amanaman ntam mmara ase. Sɛnea UN nsɛm ho amanneɛbɔ bi kyerɛ no "egyina hɔ ma amanaman ntam mmara mu gyinapɛn ahorow a ɛrenya nkɔso denneennen no ampa na ɛda UN aman a wɔka ho no botae a ɛne sɛ wɔbɛkɔ akwan horow bi so adi"; UN ka ho asɛm sɛ ɛde “gyinabea titiriw bi si hɔ ma sɛnea wɔyɛ aborɔfo a akyinnye biara nni ho sɛ ɛbɛyɛ adwinnade titiriw a wɔde beyi nnipa hokwan ahorow a wobu so tia okyinnsoromma yi so aborɔfo ɔpepem 370 no afi hɔ, na wɔaboa wɔn ma wɔako atia nyiyim ne nnipa a wɔto wɔn hintidua.”
UNDRIP kyerɛw "Abibifoɔ abakɔsɛm mu anwiinwii, nnɛyi nsɛnnennen ne asetena mu sikasɛm, amammuisɛm ne amammerɛ mu apɛdeɛ" na ɛyɛ "awoɔ ntoatoasoɔ tenten mmɔdenbɔ a Abibifoɔ ahyehyɛdeɛ abɔ sɛ wɔbɛnya amanaman ntam adwene, sɛ wɔbɛgye wɔn apɛdeɛ atom, na wɔanya mmoa ama wɔn amammuisɛm nhyehyɛeɛ no awieeɛ Saskatchewan, kyerɛ sɛ UNDRIP ne aborɔfo di nkitaho denneennen, bere a aman nniso ahorow nnya nte nkɛntɛnso a enya no ase yiye.
Abakɔsɛm
Fapem a wɔde yɛɛ saa mpaemuka yi fii ase wɔ 1923 ne 1925 mu denam Haudenosaunee Ɔpanyin Deskaheh ne Māori nyamesom kannifo T. W. Ratana nnwuma so, a wɔbɔɔ mmɔden sɛ wɔde nsɛm a ɛfa Canada ne New Zealand a wɔantumi ankura apam ahorow mu no bɛba Amanaman Apam, Amanaman Nkabom no anim. Wofii ase san susuw aborɔfo nsɛm ho wɔ wiase nyinaa wɔ 1982 mu bere a wɔhyehyɛɛ Adwumakuw a Ɛhwɛ Abibifo So, a Sikasɛm ne Asetra mu Bagua (ECOSOC) hyehyɛe no. Na wɔn botae ne sɛ wɔbɛyɛ krataa a ɛfa biribiara ho a ɛbɛboa ma wɔabɔ hokwan ne hokwan ahorow a aborɔfo wɔ wɔ wiase nyinaa no ho ban.
Mpaemuka no faa nhyehyɛe ahorow pii mu fi 1994, bere a na Vienna Mpaemuka ne Dwumadi Nhyehyɛe no akamfo nkyerɛase bi akyerɛ dedaw wɔ 1993 mu akyi, kosii 2006, bere a wogyee mpaemuka no ho nhyehyɛe no toom na Amanaman Nkabom Bagua a Ɛhwɛ Hokwan a Nnipa Wɔ So no kamfoo kyerɛe sɛ wogye toom wɔ Amanaman Nkabom Bagua Kɛse no mu no.
Dwoda, September 13, 2007 no, Amanaman Nkabom no de nnipa dodow no ara 143 too aba de gyinaa mpaemuka no so (4 tiaa, 11 annye antom, na 34 annye antom). Wɔ May 2016 mu no, Canada yii ne gyinabea a ɛne sɛ ɔsɔre tia UNDRIP no fii hɔ wɔ aban kwan so, ɛkame ayɛ sɛ mfe du akyi bere a Amansan Nhyiam no gye toom no. Eduu afe 2016 no, na Australia, New Zealand, ne United States of America a wɔn nso ato aba atia mpaemuka no adane wɔn gyinabea na wɔakyerɛ sɛ wɔtaa akyi.naa no ho ban.
Mprempren akwammisa ahorow
Nneɛma a wɔde di dwuma. Canada wɔ akwan horow a wɔreyɛ a ɛbɛma wɔahu hokwan ahorow a aborɔfo wɔ yiye na wɔahu wɔ nneyɛe mu.
Pow a wɔpow sɛ aborɔfo wɔ hɔ. Aman pii nnye mmusuakuw nketewa a wɔyɛ aborɔfo a wɔwɔ wɔn nsasesin mu ntom sɛ wɔyɛ aborɔfo, na wɔka wɔn ho asɛm kɛkɛ sɛ mmusuakuw nketewa. Wɔde mmusuakuw nketewa yi mu pii ato nkyɛn afi mmusuakuw dodow no ara mu wɔ asetra, sikasɛm ne amammui mu adwumayɛ ho nhyehyɛe a ɛfa ho mu, na wɔmmɔ wɔn aborɔfo hokwan ahorow ho ban yiye. Wɔn a wɔde wɔn nsa ahyɛ UNDRIP ase a wobu wɔn ani gu adwene a wɔaka ho asɛm wɔ UNDRIP nsɛm mu no bi ne People’s Republic of China ne Socialist Republic of Vietnam.
Botaeɛ Esiane nea atwam ne basabasayɛ ne ayayade a ɛkɔ so wɔ ankorankoro ne nnipa a wɔyɛ aborɔfo so nti, UN yɛɛ saa mpaemuka a ɛnyɛ mmara kwan so de yi sɛ ɔpɛ a ɛkyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wɔne aborɔfo ankorankoro ne nnipa di.
Saa mpaemuka yi yɛ gyinaesi, a ɛkyerɛ sɛ ɛnyɛ krataa a mmara wom. Wommu aborɔfo sɛ amammui aman-aman na wonnya amanaman ntam mmara ahobammɔ denam amanaman ntam asɛnnibea. Ahyɛdeɛ 40 ka sɛ, aborɔfoɔ wɔ hokwan sɛ wɔfa akwan a ɛfata so siesie ntawntawdie ne akasakasa a wɔne aman anaa aman foforɔ bi wɔ. Esiane sɛ aborɔfo ntumi mfa Amanaman Ntam Asɛnnibea no nni dwuma nti, UNDRIP nni biribiara a ɛkyerɛ atemmu tumi a ɛsɛ sɛ aborɔfo de akasakasa ba.
Ɛnyɛ mpaemuka no botae ne sɛ ɛbɛma wɔanya hokwan foforo, na mmom ɛfa nsɛmti te sɛ aborɔfo mpata a ɛfa amammerɛ, atetesɛm, ne aborɔfo ahyehyɛde ahorow a wɔbɛsan de aba na wɔabɔ ho ban, ne nkɔso a wɔbɛhyɛ wɔn ankasa gyinae akyi ho.Emu nsɛm
Wɔahyehyɛ mpaemuka no sɛ Amanaman Nkabom no gyinaesi, a nnianim nsɛm 23 ne nsɛm 46 na ɛwom. Nsɛm dodow no ara ka ɔpɛ a ɛfa sɛnea ɛsɛ sɛ Ɔman no hyɛ hokwan ahorow a aborɔfo wɔ ho nkuran na wɔbɔ ho ban ho (hwɛ Nsiesiei ma nkyerɛkyerɛmu foforo). Nsɛmti atitiriw a ɛwɔ nsɛm no mu ne:
Hokwan a ankorankoro ne nnipa a wɔyɛ aborɔfo wɔ sɛ wɔde wɔn ho si gyinae (ahyɛde 1–8; 33–34) . Nsonsonoe a ɛwɔ ankorankoro ne nnipa kuw no ntam Abibifo ne ankorankoro wɔ hokwan sɛ wɔrenhyɛ wɔn sɛ wɔmfa wɔn amammerɛ nhyɛ wɔn nsa anaasɛ wɔsɛe wɔn. Hokwan a ankorankoro ne nnipa a wɔyɛ aborɔfo wɔ sɛ wɔbɛbɔ wɔn amammerɛ ho ban denam nneyɛe, kasa, nhomasua, nsɛm ho amanneɛbɔ, ne nyamesom so, a wɔn adwene mu agyapade so tumidi ka ho (ahyɛde 9–15, 16, 25, ne 31) Ɛsi hokwan a ɛwɔ hɔ sɛ aborɔfoɔ wɔ sɛ wɔn ankasa wɔ nnisoɔ bi na wɔnya sikasɛm mu nkɔsoɔ so dua (ahyɛdeɛ 17–21, 35–37) . Akwahosan hokwan ahorow (ahyɛde 23–24) . Akuw nketewa ho banbɔ ex. nkwakoraa ne mmerewa, mmea, ne mmofra (ahyɛde 22) . Asase ho hokwan a efi ne wurayɛ mu (a nea ɛka ho ne sɛ wɔbɛtua, anaasɛ asase a wɔsan de ma i.e. asɛmti 10) kɔ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nsɛm so (ahyɛde 26–30, ne 32) . Ɔkyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wɔte saa nwoma yi ase wɔ daakye nhwehwɛmu mu (ahyɛdeɛ 38–46). Nsiesiei ahorow
Mpaemuka no bue ne asɛmti 2 no kyerɛ sɛ "abibifo ne nnipa afoforo nyinaa yɛ pɛ" (fibea). Sɛ yɛde hokwan ahorow a ankorankoro ne nnipa a wɔyɛ aborɔfo wɔ sɛ nnipa afoforo a wɔsi so dua da nkyɛn a, nsɛm bi wɔ hɔ (46 no mu 23) a ɛkyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ Aman ne mpaemuka no di nkitaho. Nsɛm no mu dodow no ara twe adwene si Aman a wɔne aborɔfo no bom yɛ adwuma so. Nneɛma bi a wɔhyɛ nyansa sɛ aman nyɛ ne:
Sɛ wɔbɛsan de asase (ahyɛde 26), amanne kwan so nneɛma (ahyɛde 12), ne nnipa afunu (ahyɛde 12) . Sɛ wɔde "nhyehyɛe ahorow a wɔde bɛhwɛ, ahwɛ so, na wɔasan de aborɔfo akwahosan aba" (ahyɛde 29) . Sɛ wɔbɛbɔ ankorankoro ne nnipa a wɔyɛ aborɔfo Nkitahodi ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma
Ná wɔde bɛboro mfe 25 na wɔde rebɔ mpaemuka no. Adwene no fii ase wɔ 1982 mu bere a Amanaman Nkabom Sikasɛm ne Asetra mu Nsɛm Bagua (ECOSOC) hyehyɛɛ n’Adwumakuw a Ɛhwɛ Abibifo So (WGIP), a wɔde sii hɔ esiane nhwehwɛmu bi a Amanneɛbɔfo Titiriw José Ricardo Martínez Cobo yɛe wɔ nyiyim ho haw a aborɔfo hyia ho nti. Bere a wɔde adwuma hyɛɛ adwumayɛkuw no nsa sɛ wɔnhyehyɛ nnipa hokwan gyinapɛn ahorow a ɛbɛbɔ aborɔfo ho ban, na wofii ase yɛɛ adwuma wɔ 1985 mu de kyerɛw mpaemuka a ɛfa Hokwan a Abibifo Wɔ ho. Wowiee nhyehyɛe no wɔ 1993 mu na wɔde kɔmaa Sub-Commission on the Prevention of Discrimination and Protection of Minorities, na wɔpenee so afe a edi hɔ no. Wɔ eyi mu no Amanaman Ntam Adwumayɛ Ahyehyɛde no gyee Abibifo ne Mmusuakuw Nnipa Apam, 1989 (C169) toom.
Afei wɔde mpaemuka a wɔayɛ no kɔmaa Bagua a Ɛhwɛ Hokwan a Nnipa Wɔ So, na wɔhyehyɛɛ adwumayɛkuw foforo a wɔbɛhwehwɛ emu nsɛm mu. Wɔ mfe a edi hɔ no mu no, adwumakuo yi hyiaam mpɛn 11 hwehwɛɛ mpaemuka a wɔayɛ ne ne nhyehyɛeɛ no mu na wɔyɛɛ no yie. Nkɔso no yɛɛ brɛoo esiane aman binom haw ahorow a ɛfa mpaemuka no mu nhyehyɛe atitiriw bi ho, te sɛ hokwan a aborɔfo wɔ sɛ wosi wɔn ankasa gyinae ne abɔde mu nneɛma a ɛwɔ hɔ wɔ aborɔfo atetesɛm nsase so so tumi nti. Wɔgyee mpaemuka no fa a etwa to no toom wɔ June 29, 2006, wɔ Nnipa Hokwan Ho Bagua a emufo yɛ 47 (kuw a edii Bagua a Ɛhwɛ Hokwan a Nnipa Wɔ So) akyi, na aman a wɔka ho no 30 penee so, 2 kasa tiae, 12 annye antom, na 3 nso ankɔ.
Afei wɔde mpaemuka (nwoma A/61/L.67) no kɔmaa Amansan Nhyiamu no, na wɔtoo aba sɛ wɔbɛgye nsusuiɛ no atom wɔ September 13, 2007, wɔ ne nhyiamu a ɛtɔ so 61 a wɔyɛ no daa no ase. ahorow ho ban na wɔakura mu (subpoint wɔ nsɛm pii mu; hwɛ Mpaemuka) . Nkitahodi ne mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma.
- ↑ "United Nations Declaration on the Rights of Indigenous Peoples". United Nations Permanent Forum on Indigenous Issues. Archived from the original on November 1, 2015. Retrieved December 11, 2015.