Jump to content

UNHCR's Repatriation Operations in the Horn of Africa

Ɛfi Wikipedia

Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu

Afrika Mmɛn a Somalia, Ethiopia, Eritrea, Djibouti, ne Sudan ne South Sudan afa bi ka ho no abɛyɛ baabi a nnipa pii a wɔrehyia atoyerɛnkyɛm wɔm, a nea ɛka ho ne nnipa a wɔatu afi wɔn nkurow mu bere tenteenten esiane ɔko, ɔpɛ, amammuisɛm mu basabasayɛ, ne nnipa ahofadi a wɔsɛe no nti. Amanaman Nkabom Ahobammɔ Asoɛ a ɛhwɛ atubrafoɔ so (UNHCR) adi dwuma titire wɔ nhyehyɛeɛ a wɔde yɛ nkurɔfoɔ a wɔresan aba wɔn man mu no mu wɔ mpɔtam no nyinaa mu, na ama wɔn a wɔresan aba wɔn man mu a wɔatu wɔn ho ama no anya ahobammɔ. Saa dwumadi ahorow yi botae ne sɛ ɛbɛboa nnipa a wɔatu wɔn afi wɔn afie mu no ma wɔasan anya wɔn asetra wɔ nidi mu berɛ a wɔhyɛ asomdwoeɛ ne nkɔsoɔ a ɛbɛtena hɔ berɛ tenten ho nkuran no[1].

Ɔman no nhyehyɛeɛ a wɔyɛ maa wɔn a wɔsan baeɛ

[sesa]

Somalia

[sesa]

Somalia yɛ UNHCR akwantuo a ɛsen biara a wɔfa so de nkurɔfo san kɔ wɔn kurom wɔ Horn no mu biako. Mfeɛ pii a atwam no, Somali atutenafoɔ bɛborɔ 900,000 akɔtena aman a ɛbɛn hɔ te sɛ Kenya, Ethiopia, ne Yemen mu. Ɛfiri afe 1990 mu no mfitiaseɛ no, Dadaab ne Kakuma atutenafoɔ atae wɔ Kenya.

Wɔ afe 2014 mu na wɔfirii ase yɛɛ wɔn a wɔretwa wɔn ho asan aba wɔn man mu no, bere a Kenya, Somalia, ne UNHCR yɛɛ apam bi wiei no.

Ɛbɛduruu afe 2020 mu no, na Somalifoɔ bɛborɔ 90,000 na wɔasan afiri Kenya aba Kismayo, Baidoa, ne Mogadishu[2][3].

Wɔn a wɔsan bae no nyaa mmoa pii a ebi ne akwantu, mmoa a wɔde boa wɔn a wɔasan aba wɔn asetena mu, baabi a wɔde wɔn bɛtena, ne nhomasua ho mmoa.

Nanso, ahobammɔ a enni hɔ, nnwuma a enni hɔ, ne ɔpɛ a ɛrekɔ so no ama nnipa pii ntumi nsan nkɔ wɔn kurom.

South Sudan

[sesa]

Bere a South Sudan nyaa faahodie wɔ afe 2011 mu, na ɔmanko fii ase wɔ afe 2013 mu no, nnipa bɛboro ɔpepem 2.2 a wofi South Sudan bɛyɛɛ atubrafo.

Bere a asomdwoe apam no san baa mu wɔ 2018 mu no, UNHCR fii ase boaa nnipa a wɔsan fii Uganda, Sudan, ne Ethiopia.

Efi afe 2023 mu no, nnipa bɛboro 600,000 na wɔsan baa wɔn man mu, ɛwom sɛ na wɔn mu pii nni nhyehyɛe a wɔde boa wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no mu bi de[4].

UNHCR mmoa no de n'adwene sii ahobammɔ ho ahwɛ, ne nkurɔfo a wɔsan kɔ wɔn man mu, ne asomdwoeɛ a wɔbɛhyɛ mu no so.

Ethiopia

[sesa]

Bere a na Ethiopia yɛ ɔman a ɛgye ahɔho, na ɛboa ma Etiopiafoɔ a wɔatu afiri aman bi te sɛ Sudan, Kenya, ne Yemen mu, ne titiriw Tigray ntɔkwaw no akyi, san kɔ wɔn kurom.

UNHCR aboa ma wɔaboa wɔn a wɔsan fi Eritrea atutenafoɔ atenae mu no wɔ ɔko a ɛkɔɔ so wɔ Tigray nnansa yi no mu.

Mpɛn pii no, wɔn a wɔsan ba no hyia ahobammɔ ho asiane, sikasɛm mu ahokyere, ne adwenemhaw, a ɛma ɛyɛ den sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn kurom.

Eritrea

[sesa]

Eritreafo aguanfo fi bere tenten hwehwɛe sɛ wobenya ahobammɔ wɔ Ethiopia ne Sudan, mpɛn pii no esiane sɛ wɔhyɛ wɔn sɛ wɔnkɔ sraadi bere a enni awiei, amanyɔsɛm mu nhyɛso, ne ahofadi a enni hɔ wɔ Eritrea nti.

Ɛmfa ho asomdwoeɛ nkɔmmɔ a ɛkɔɔ so wɔ Eritrea ne Ethiopia ntam wɔ afe 2018 mu no, tebea a ɛwɔ hɔ ma wɔn a wɔpɛ sɛ wɔsan ba no da so ara yɛ kakraa bi, na UNHCR no mma kwan mma wɔn a wɔpɛ sɛ wɔsan kɔ Eritrea no nkɔ fie.

UNHCR de n'adwene asi ahobammɔ a wobenya wɔ aman a wɔagye wɔn no mu ne baabi a wɔbɛsan akɔtena wɔ aman foforo so no so kɛseɛ.

Ɔhaw a wɔn baeɛ no hyiaeɛ

[sesa]
  • Bammɔ: Mmeae pii wɔ Horn mantam no mu da so ara yɛ basabasa esiane asraafo akuw, mmusuakuw ntam basabasayɛ, anaa aban a wontumi nyɛ adwuma nti.
  • Nkɔso a enni mu wɔ mmeae a wɔsan kɔ: Wɔn a wɔsan kɔ no taa kɔ mmeae a nsu, ayaresa, nhomasua, anaa adwuma nni hɔ.
  • Wiem tebea mu ho haw: Ɔpɛ ne nsuyiri asɛe nkurɔfo asetena ne wɔn nneɛma, titiriw wɔ Somalia ne South Sudan.
  • Sika a wɔde boa wɔn: UNHCR ne wɔn a wɔne wɔn yɛ adwuma no taa nya sika a ɛboro so a ɛma wɔtwentwɛn wɔn nan ase anaa ɛma wɔtew mmoa a wɔde ma wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no so.

Akwan ahodoɔ a wɔfaa so ne nsɔano

[sesa]

UNHCR's repatriation strategy in the Horn hyɛ nea edidi so yi mu den:

  • Adwempa: Ɛnsɛ sɛ wɔhyɛ obi ma ɔsan ba fie; ɛho hia sɛ obi si gyinae a onim nea ɔreyɛ[1].
  • Nkɔsoɔ: Ɛsɛ sɛ wɔkyekyere mmɔden a wɔbɔ de boa wɔn a wɔasan aba asetena mu no ne nkɔsoɔ botae ahodoɔ (te sɛ, Amanaman Nkabom no Nkɔsoɔ a Ɛkɔ So Nkɔsoɔ botaeɛ).
  • Mmoa a ɛwɔ hɔ ma mpɔtam hɔfo: Sika a wɔde yɛ nnwuma a mfaso wɔ so ma wɔn a wɔsan ba ne mpɔtam a wɔagye wɔn.
  • Nkɔmmɔbɔ a ɛtra aman ntam: Ɛfa aban a wɔfi mu ne aban a ɛhwɛ wɔn a wɔakɔ hɔ no so ne amantam nkabom te sɛ IGAD.

Wɔ afe 2017 mu no, IGAD gyee Nairobi Nkɔmhyɛ no toom, a ɛhwehwɛ sɛ wɔkyekyɛ wɔn asɛdeɛ wɔ ɔmantam no mu na wɔhwehwɛ mmuaeɛ a ɛkɔ akyiri ma Somalia atubrafo ne wɔn a wɔsan ba wɔn man mu no[5][6].

Baabi a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. 1 2 UNHCR, Governments of Burundi and Tanzania reaffirm their commitment to supporting Burundian refugees voluntary return and sustainable reintegration, retrieved 2025-06-18
  2. Voluntary repatriation to Afghanistan / United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 1989, retrieved 2025-06-18
  3. UNHCR, the UN Refugee Agency (in English), retrieved 2025-06-18
  4. "Background on UNHCR in Sudan", The Transformative Potential of a Vulnerability Focus in Basic Assistance Policies, pp. 133–140, 2021-11-11, doi:10.1017/9781839700644.007, retrieved 2025-06-18
  5. IGAD | IGAD Home | Peace, Prosperity and Regional Integration (in American English), retrieved 2025-06-18
  6. UNHCR, Governments of Burundi and Tanzania reaffirm their commitment to supporting Burundian refugees voluntary return and sustainable reintegration, retrieved 2025-06-18