Jump to content

The Underground Railroad

Ɛfi Wikipedia

Na Asase ase Keteke kwan no yɛ sum ase akwan ne afie a ahobammɔ wom a wɔahyehyɛ a wɔn a wɔhwehwɛ ahofadi de guan kɔ United States Atifi fam ne Canada Apuei fam a wɔpɛ sɛ wotu ase no. Afrikafoɔ ne Amerikafoɔ a wɔyɛ abibifoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa guanee nkoasom wɔ afeha a ɛtɔ so dunsia mu tɔnn na wɔn guankɔbea no mu pii no, wɔammoa wɔn. Nanso, afie a ahobammɔ wom a wɔtaa frɛ no Asase ase Keteke kwan no fii ase yɛɛ nhyehyɛe wɔ 1780 mfe no mu wɔ Abolitionist Societies a ɛwɔ Atifi fam no mu. Ɛtu mmirika kɔɔ atifi fam na ɛkɔɔ soro nkakrankakra kɔsii sɛ Ɔmampanyin Abraham Lincoln de ne nsa hyɛɛ Emancipation Proclamation ase wɔ afe 1863 mu. Wɔn a woguan no hwehwɛɛ titiriw sɛ wobeguan akɔ aman a wɔde wɔn ho mu, na ebetumi aba sɛ wobefi hɔ akɔ Canada.[1]

Afrikafo ne Amerikafo abakɔsɛm fii ase wɔ afeha a ɛto so 16 mu, bere a Afrikafo nkoatɔnfo tɔn Afrikafo adwumfo, akuafo, ne akofo maa Europafo nkoatɔnfo, na wɔde wɔn twaa Atlantic po no kɔɔ Atɔe Fam. Wɔtɔn wɔn sɛ nkoa maa Europa atubrafo na wɔde wɔn yɛɛ adwuma wɔ mfuw mu, titiriw wɔ kesee fam atubra aman no mu. Kakraa bi tumi nyaa ahofadi denam manumission anaa guankɔbea so, na wɔhyehyɛɛ mpɔtam a wɔde wɔn ho ansa na Amerika Ɔman Anidan no reba ne bere a na ɛreba no. Bere a wɔde United States sii hɔ wɔ afe 1783 mu akyi no, Abibifo dodow no ara kɔɔ so yɛɛ nkoa, titiriw na wɔkɔɔ Amerika Kesee Fam, na wɔde Ɔmanko no nkutoo na ɛmaa nnipa ɔpepem anan a wɔde wɔn yɛɛ nkoa wɔ 1865 mu nkutoo. Wɔ Ɔdansi no mu no, wonyaa ɔman ba ne mmarima a wɔanyinyin hokwan sɛ wɔtow aba; nanso esiane sɛ Aborɔfo tumidi a ɛtrɛwee nti, wɔyɛɛ wɔn sɛ ɔman mma a wɔto so abien na ankyɛ na wogyee wɔn hokwan fii Kesee Fam. Saa tebea horow yi sesae esiane United States asraafo ntawntawdi ahorow mu kyɛfa a wonyae, atutra kɛse a wofii Kesee Fam, mmara kwan so mmusuakuw mu mpaapaemu a woyii fii hɔ, ne ɔmanfo hokwan ahorow kuw a wɔhwehwɛɛ amammui ne asetra mu ahofadi nti. Nanso, mmusua mu nyiyim a wɔde tia Amerikafo a wɔyɛ abibifo ne mmusuakuw mu asetra ne sikasɛm mu nsonsonoe da so ara yɛ ɔhaw de besi afeha a ɛto so 21 yi mu[1]

Wɔ afeha a ɛto so 20 ne 21 mu no, atubrafo adi dwuma titiriw kɛse wɔ Afrikafo-Amerikafo mpɔtam hɔ. Ɛduruu afe 2022 no, na U.S. Abibifoɔ dodoɔ no mu 10% yɛ atubrafoɔ, na 20% yɛ atubrafoɔ anaa atubrafoɔ mma.[1]

Afrika-Amerikafo amammerɛ anya wiase nyinaa amammerɛ so nkɛntɛnso kɛse, na wɔaboa pii wɔ mfoniniyɛ, nhoma, Engiresi kasa, nyansapɛ, amammuisɛm, aduan, agumadi, ne nnwom mu. Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mmoa a wɔde ma wɔ nnwom a agye din mu no mu dɔ araa ma Amerika nnwom dodoɔ no ara, a jazz, gospel, blues, rock and roll, funk, disko, house, techno, hip hop, R&B, trap, ne soul ka ho, fi aseɛ fa bi anaa ne nyinaa wɔ Afrikafoɔ-Amerikafoɔ mpɔtam hɔ.[1]

Wɔn a wɔde wɔn yɛɛ nkoa na wɔde wɔn kɔɔ nkoatɔn mu wɔ Atlantic po no atifi no mu dodow no ara yɛ nnipa a wofi Afrika Mfinimfini ne Atɔe fam mmusuakuw pii mu. Na Europa nkoatɔnfoɔ akyere wɔn tẽẽ wɔ mpoano ntua mu, anaasɛ Afrika Atɔeɛ fam nkoatɔnfoɔ atɔn wɔn, anaasɛ Europafoɔ fa "aguadifoɔ mmapɔmma ama Europa nkoatɔnfoɔ, a wɔde wɔn baa Amerika.[1]

Afrika nkoa a wodii kan wɔ baabi a mprempren wɔfrɛ hɔ United States no bae wɔ afeha a ɛto so 16 mfiase mu hɔ. Na Afrikafoɔ Ka Juan Ponce de León akwantuo a ɛkɔɔ fam wɔ 1513 mu a ɛkɔɔ fam wɔ baabi a ɛbɛyɛ Spain Florida no ho, na Afrikafoɔ a wɔde wɔn yɛɛ nkoa duu Spain Puerto Rico bɛyɛ berɛ korɔ no ara mu.[1]

fricanfo nso faa Santo Domingo wɔ Caribbean baa San Miguel de Gualdape atubraman (ɛbɛyɛ sɛ ɛwɔ Winyah Bay mpɔtam wɔ nnɛyi South Carolina), a Spainni ɔkwantufo Lucas Vázquez de Ayllón na ɔde sii hɔ wɔ 1526 mu. Ɛkame ayɛ sɛ atubraman a na ɛnyɛ yiye no sɛee ntɛm ara esiane akannifo ho ntɔkwaw nti, bere a nkoa no tew atua na woguan fii atubraman no mu kɔhwehwɛɛ guankɔbea wɔ Amerikafo Ankasa a wɔwɔ mpɔtam hɔ no mu. De Ayllón ne atubrafo no mu pii wuwui wɔ ɛno akyi bere tiaa bi, esiane ɔyaredɔm bi nti na wogyaw atubrafo no hɔ. Atubrafoɔ ne nkoa a wɔanguan no san kɔɔ Hispaniola Supɔ so, baabi a wɔfiri baeɛ no.[1]

Ɔkwantufo Esteban a ɔde no yɛɛ nkoa no ne Narváez akwantuo no duu Florida wɔ afe 1528 mu, akwantuo a ɛdi kan sii fam wɔ Santo Domingo na akyiri yi ɛtu kwan kɔɔ Spain Texas ne Anafoɔ Atɔeɛ ansa na ɛreba awieeɛ wɔ Mexico.[1]

Aware a ɛkɔɔ so wɔ Luisa de Abrego, Abibifo fie somfo a ɔde ne ho a ofi Seville, ne Miguel Rodríguez, Segovian aborɔfo nkonimdifo wɔ 1565 mu wɔ St. Augustine (Spain Florida) ntam no ne Kristofo aware a edi kan a wonim na wɔakyerɛw ho kyerɛwtohɔ wɔ baabiara wɔ baabiara wɔ baabiara wɔ baabiara a wɔfrɛ no United States asasepɔn no.[1]

Afrikafoɔ a wɔdii kan yɛɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Engiresi Amerika (a daakye United States dodoɔ no ara ka ho) yɛ "20 ne odd negroes" a wɔfaa Cape Comfort so baa Jamestown, Virginia wɔ August 1619 mu sɛ asomfo a wɔayɛ wɔn apam. Bere a Virginiafo atubrafo pii fii ase wuwui wɔ tebea horow a emu yɛ den mu no, wɔde Afrikafo pii baa adwuma sɛ adwumayɛfo.[1]

  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 "African Americans", Wikipedia (in English), 2025-07-07, retrieved 2025-07-10