The Role of Museums in Repatriating African Ancestors
Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu
Berɛ a na Europafoɔ di aman afoforɔ so no, wɔde Afrikafoɔ nnoɔma a wɔde yɛɛ nnoɔma foforɔ, a emu pii wɔ honhom fam mfaso anaa wɔn nananom ho nsɛm a emu dɔ no kɔtoo tete nneɛma akorae ahorow mu wɔ Atɔe Fam. Na ahyɛnsodeɛ, nnoɔma a wɔde yɛ amanneɛ, ne nnipa nnompe mpo a wɔhyɛɛ wɔn ma wɔde kɔe no ka ho. Wɔ United Kingdom nkutoo no, nananom a wɔawuwu mpempem pii da so wɔ ahyehyɛde ahorow mu. Nnwumakuw no yɛɛ adwuma sɛ nnwumakuw a wɔde wɔn ho hyɛ nnisoɔ ase no agyapadeɛ, na wɔhyɛɛ asɛm no mu den sɛ Afrika agyapadeɛno yɛ atɔe fam nnwumakuo no deɛ[1].
Nnoɔma a wɔsan de ma no bɛtumi ama wɔasan de honhom fam nneyɛeɛ a wɔagyae no asi hɔ na ama wɔne Afrikafo mmusua no ntam abusuabɔ asan ayɛ papa. Sɛ nhwɛso no, nneɛma bi a na ɛwɔ Bunyoro-Kitara Ahemman no mu a wɔsan de firii Pitt Rivers Tete Nnoɔma Akorae hɔ no kyerɛe sɛ honhom fam ahoteɛ kɛseɛ bi aba. Berɛ a Ghana Asante ahemman no gyee ahemfie sika kɔkɔɔ no firii United Kingdom no, wɔdii nsrahwɛ no sɛ Asantefoɔ "ahonyadeɛ, tumi, ne adwinni" a wɔsan de bae. Atɔe fam tete nnoɔma akorae retwe ne ho afiri wɔn ankasa ho a wohu wɔn ho sɛ wɔn ankasa adwumayɛfo no ho kɔ abrabɔ pa ho ahwɛfo a wɔhwɛ baabi a wofi ne wɔn a wɔfata sɛ wɔyɛ adwumayɛfoɔ no ho[2].
Akoradan no dwumadie
[sesa]Seesei tete nneɛma akorae ahorow no bɔ mmɔden sɛ wɔbɛhwehwɛ baabi a Afrika nneɛma a wɔaboaboa ano no fi bae. Germany tuaa sika pii de yɛɛ nhwehwɛmu wɔ baabi a wɔfiri baeɛ ho, na wɔhyehyɛɛ nneɛma a ɛwɔ hɔ wɔ hɔ a wɔde kaa hɔ no ho kyerɛtohɔ[3].
Nhyehyɛe bi te sɛ Benin Dialogue Group no hyɛ adwumayɛ a ɛwɔ atɔe fam tete nneɛma akorae, Nigeria atumfoɔ, ne Benin Ahemfie no mu den de hwɛ ma wɔn a wɔsan ba no nya obu ne nhyehyɛeɛ pa
UK's All-Party Parliamentary Group on Afrikan-Reparations hyɛɛ sɛ wonnyae wɔn nananom a wɔawuwu no a wɔda wɔn ho adi wɔ baguam no, na wɔkaa sɛ ɛsɛ sɛ wɔsan de nidie ma wɔn a wɔayi wɔn no[4]. Belgium's Africa Museum gyee ne ho toom sɛ ɔbɛsan de no aba berɛ a na wɔde mfe pii rehwehwɛ baabi a ɔfiri bae no[5].
Afrika ahyehyɛde ahorow retu mpɔn de adan a wɔasi no yiye asi hɔ a wɔde begye nneɛma a wɔaboaboa ano a wɔasan de aba no na wɔahwɛ so. Nhwɛso bi ne: Museum of West African Art (MOWAA) wɔ Nigeria, a laboratories ne storage wɔ hɔ a wɔasiesie ama nneɛma a wɔasan de aba no[6] ne Edo Museum of West African Art (EMOWAA) a wɔasi no sɛ Benin Bronzes fie[6].
Nnwumakuw te sɛ Smithsonian de Benin Bronzes no asan aba, na wɔfa no sɛ hokwan a wɔde bɛhwɛ wɔn ho so na wɔatumi anya ayɔnkofa a ɛtena hɔ daa[7].
Nhwɛso ahodoɔ a wɔde dii dwuma
[sesa]- Asante sika kɔkɔɔ ho agudeɛ a wɔde kɔ Ghana: Sika kɔkɔɔ ne agude a wɔde kɔ Ghana no, wɔde san kɔ Ghana[8].
- Benin kɔbere kɔma Nigeria: Germany, Netherlands, ne U.S. de kɔbere kɔma Nigeria. UK nnwuma ahodoɔ no nni tumi koraa, nanso wɔrehyia nhyɛso a ɛrenya nkɔanim. Wɔreyɛ EMOWAA no de akyerɛkyerɛ mu na wɔde abɔ ho ban[9].
- Nnipa nkae a ɛwɔ Belgium, UK Nhyiam: Nhyehyɛe te sɛ HOME wɔ Belgium ne APPG-AR wɔ UK hyɛɛ abrabɔ mu nnyinaso ahorow ne nananom nkae a wɔsan kɔ wɔn man mu no ase[1].
Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ
[sesa]- 1 2 Tobey Ahamed-Barke (2025-05-28), "Grounding research in reality: Undergraduate dissertation research with pan-African periodicals", Teaching with Tricontinental: A sourcebook for students working with radical periodicals, Open Press University of Sussex, ISBN 978-1-7392148-9-0, retrieved 2025-07-02
- ↑ Ghana artifacts that were looted 150 years ago by British forces have been returned by a US museum (in English), 2024-02-09, retrieved 2025-07-02
- ↑ Mary Jo Arnoldi, Flora E. S. Kaplan (1995), "Museums and the Making of "Ourselves": The Role of Objects in National Identity", African Arts, vol. 28, no. 3, p. 19, doi:10.2307/3337266, ISSN 0001-9933, retrieved 2025-07-02
- ↑ Report demands an end to display of ancestral remains in museums (in English), 2025-03-14, retrieved 2025-07-02
- ↑ AfricaMuseum backs recommendation for the unconditional repatriation of human remains in colonial collections (in German), retrieved 2025-07-02
- 1 2 https://doi.org/10.3764/ajaonline1252.macaulay-lewis.suppl, retrieved 2025-07-02
{{citation}}: Missing or empty|title=(help) - ↑ Douglas McDonald says (2022-11-18), Remarks from Benin Bronzes Repatriation Ceremony (in American English), retrieved 2025-07-02
- ↑ "Traditional Ghanaian stool", Wikipedia (in English), 2024-03-11, retrieved 2025-07-02
- ↑ https://www.berghahnjournals.com/view/journals/museum-worlds/11/1/armw110116.xml, retrieved 2025-07-02
{{citation}}: Missing or empty|title=(help)