Jump to content

The Role of ECOWAS in Artifact Repatriation

Ɛfi Wikipedia

Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu

ECOWAS abɛyɛ mantam no mu nipa titire wɔ amammerɛ mu agyapadeɛ a wɔayi afiri hɔ wɔ nniso ne nnisoɔ akyi ntɔkwa mu no ho. Wɔ afe 2019 mu no, N'amammui Adwumayɛfoɔ gyee Ɔmantam Nhyehyɛeɛ a wɔde bɛsan ama Afrika amammerɛ mu nneɛma akɔ wɔn man mu, de akyerɛ sɛ wɔasi wɔn bo sɛ wɔbɛsiesie abakɔsɛm mu ntɛnkyea ne sɛ wɔbɛbɔ mantam no agyapadeɛ ho ban.[1][2]

Atɔe Afrika tete nneɛma akorae, ahemfie ahorow, ne mmeae kronkron a na Europa nniso di wɔn so no hweree nneɛma pii. Woyii nneɛma a wɔde yɛɛ ade fi ahemfo agyapade so kosi amanne mu nneɛma so kyekyɛe wɔ Europa ne Amerika Atifi fam nyinaa. Amammerɛ mu agyapadeɛ a wɔhweree yi maa nnipa a wɔwɔ hɔ no yɛɛ basaa, na ɛmaa awo ntoatoaso a ɛbɛba no antumi anhu wɔn tete nneɛma no. Wɔ afeha a ɛto so aduonu awiei mu no, ECOWAS aman no hui sɛ nneɛma a ɛtete saa a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu no ho hia na ama wɔatumi asan de amammerɛ mu nkakrankakra aba, na wɔatumi ahyɛ nsrahwɛ ne nwomasua ho nkuran wɔ mpɔtam hɔ.

Aman a wɔbom yɛ kuw no mu biara fii ase de nsɛmmisa a ɛfa nneɛma a wɔakyekyere no ho bae wɔ 1960 mfe no mfiase pɛɛ, nanso mpɛn pii no, na mmɔden a wɔbɔ no nhyia na na wonni tumi a wɔde bɛyɛ saa. Wɔ December 2018 mu no, ECOWAS aman atitiriw faa amanyɔsɛm a wɔhyɛɛ ho bɔ wɔ Abuja de hyɛɛ Akwankyerɛ Kuw no sɛ wɔnnyɛ amantam nhyehyɛe mma wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no, de kyerɛe sɛ wɔn adwene hyia sɛ, sɛ wɔbom yɛ biribi a, ɛbɛboa kɛse ma wɔne aman a na wɔyɛ wɔn nkoa no adi nkitaho[3][4]. Asɔretiafoɔ bɔɔ kɔkɔ sɛ, sɛ mmara no amma mu a, na nhyehyɛe no betumi ayɛ sɛnkyerɛnne kwan so adeyɛ.

Wɔ Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so 17 wɔ afe 2019 wɔ Cotonou, Benin, ECOWAS amammerɛ mu amradofoɔ gyee 2019 - 2023 Ɔman mu Nsakraeɛ Nhyehyɛeɛ a ɛfa amammerɛ mu nneɛma a wɔde bɛsan aba ho no toom. Nhyehyɛe no de botae nsia bi asi hɔ, a nea ɛka ho ne sɛ wɔbɛhyehyɛ mmara bi, wɔama sika, ahyɛ aban no den, na wɔayɛ nneɛma a wɔakora wɔ aman foforo so no ho mfonini[5]. Wɔ Ɔbɛnem bosome wɔ afe 2021 mu no, ECOWAS ɔmampanin Mamadou Traoré ne Liberia atumfoɔ yɛɛ nhyiamu de hyɛɛ 1970 UNESCO apam ne 1995 UNIDROIT apam a ɛfa amammerɛ agyapadeɛ ho no ho nkuran, de sii ECOWAS adwuma so dua wɔ aman a wɔdɔm ECOWAS no a wɔde wɔn ho bɛhyɛ amanaman ntam gyinapɛn ahodoɔ mu no[6].

Hwɛ bio

[sesa]

Baabi menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. Mbissane Ngom (2012-08-31), "Regional Integration and Competition Policy in the Economic Community of West African States (ECOWAS) Region", Competition Policy and Regional Integration in Developing Countries, Edward Elgar Publishing, ISBN 978-1-78100-431-9, retrieved 2025-07-14
  2. Irini Stamatoudi (2016), "'Return of Cultural Treasures to their Countries of Origin': Principle or Trend in Cultural Property Law?", Reconceptualising the Rule of Law in Global Governance, Resources, Investment and Trade, pp. 153–168, doi:10.5040/9781782258025.ch-012, retrieved 2025-07-14
  3. Irini Stamatoudi (2016), "'Return of Cultural Treasures to their Countries of Origin': Principle or Trend in Cultural Property Law?", Reconceptualising the Rule of Law in Global Governance, Resources, Investment and Trade, pp. 153–168, doi:10.5040/9781782258025.ch-012, retrieved 2025-07-14
  4. Mbissane Ngom (2012-08-31), "Regional Integration and Competition Policy in the Economic Community of West African States (ECOWAS) Region", Competition Policy and Regional Integration in Developing Countries, Edward Elgar Publishing, ISBN 978-1-78100-431-9, retrieved 2025-07-14
  5. Mbissane Ngom (2012-08-31), "Regional Integration and Competition Policy in the Economic Community of West African States (ECOWAS) Region", Competition Policy and Regional Integration in Developing Countries, Edward Elgar Publishing, ISBN 978-1-78100-431-9, retrieved 2025-07-14
  6. Francis Mwaijande (2021-09-08), Local authorities and tax collection: Experimental evidence from Tanzania, retrieved 2025-07-14