Jump to content

South Sudanese Refugee Repatriation from Uganda

Ɛfi Wikipedia

Wɔaterɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu

South Sudanese Atutenafoɔ a Wɔresan Aba Uganda. Uganda ne ɔman a ɛwɔ South Sudan atutenafoɔ mu a wɔdɔɔso paa wɔ Afrika, na nnipa bɛboro 900,000 a wofi South Sudan te Uganda aguanfo atenae wɔ afe 2024 mu (UNHCR, 2023). Bere a wɔkamfoo Uganda wɔ ne apɔwmuden ho nhyehyɛe a ɛfa atubrafo ho no, wɔabɛhwɛ atubrafo a wɔresan aba wɔn ankasa man mu no ho nsɛm pii bere a South Sudan afa bi gyina pintinn wɔ 2018 Asomdwoeɛ Apam no akyi no. Nanso, amammuisɛm, ahobammɔ, asetram nsɛm, ne mmoa a wɔde ma nnipa nti, ɛyɛ den sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn kurom.[1]

Nkurɔfo a wɔatu wɔn afi wɔn afie mu ne wɔn a wɔsan ba

[sesa]

Ɔko a ɛkɔɔ so wɔ South Sudan wɔ afe 2013 ne afe 2016 mu no maa nnipa pii guan kɔɔ aman a ɛbemmɛn hɔ no mu, na Uganda na ɛkaa pii. Ɛwom sɛ 2018 asomdwoe apam no de asomdwoe baa nsase bi so de, nanso ahobammɔ a enni hɔ, nnwumakuw a wɔn ho nni mu, ne nnipa a wɔn ho nni mu wɔ mmeae a wɔsan kɔ no, mma wɔn kwan mma wɔnkɔ wɔn kurom.[2][3]

Ɛmfa ho nsɛnnennen yi no, eduu afe 2023 mfinimfini no, na South Sudan aguanfo bɛboro 20,000 na wɔatu afi Uganda akɔ wɔn kurom wɔ nhyehyɛe a Uganda Aban, UNHCR, ne wɔn a wɔne wɔn yɛ adwuma no ayɛ a ɛma wotumi san ba fie no mu[4][5].

Nhyehyɛeɛ

[sesa]

Sɛ obi pɛ sɛ ɔsan kɔ n'asase so a, ɛsɛ sɛ odi mmara a ɛfa ahobammɔ, nidi, ne ahobammɔ ho no so. Wɔ Uganda no, eyi fa:

  • Akwankyerɛ a wɔde ma ansa na wɔasan akɔ wɔn kurom wɔ aguanfo atrae (Bidi Bidi, Rhino Camp, Palabek).
  • Mmoa a wɔde ma wɔ akwantu mu kɔ mmeae a wɔaka ato hɔ sɛ wɔmfa ntwa hye no.
  • Nneɛma a wɔde bɛsan aba no bi ne nnuan, nneɛma a wɔde di dwuma wɔ fie, ne sika a wɔde bɛboa.
  • Wɔne South Sudan aban ahorow ne wɔn a wɔnyɛ aban adwumayɛfo no yɛɛ nhyehyɛe de gyee wɔn a wɔakɔ wɔn nkyɛn no na wɔsan de wɔn baa ɔman no mu.

Saa nhyehyɛe yi yɛ pɛsɛmenkominya, na wɔde ahobammɔ tebea ne tebea a ɛwɔ baabi a wofi no ho nsɛm ma aguanfo ansa na wɔasi gyinae[5][6].

Ɔhaw a wɔn a wɔsan ba no hyia

[sesa]

Ɛmfa ho mmɔden a wɔbɔ no, wɔn a wɔsan ba no hyia nsɛnnennen:

  • Ahobammɔ ho dadwen: Akokoakoko a ɛkɔ so bere ne bere mu, basabasayɛ a ɛkɔ so wɔ mmusua ntam, ne basabasayɛfo a wɔda so ara wɔ mmeae bi te sɛ Jonglei, Central Equatoria, ne Unity State.
  • Nneɛma a edi mu a enni hɔ: Sukuu, ayaresabea, ne akwan a enni hɔ no ma nkurɔfo a wɔasan akyekyere wɔn ho bio no yɛ nyaa.
  • Asase ho akasakasa: Wɔn a wɔsan ba no taa hyia akasakasa wɔ wɔn nananom asase a afoforo di so bere a wɔnni hɔ no ho[1][7][8].
  • Akwan a wɔfa so boa wɔn a wɔasan aba wɔn man mu no nnɔɔso: Nnipa pii a wɔsan ba wɔn man mu no gyina mmoa a wɔde boa wɔn a wonni sika a wɔde bɛboa wɔn no so.

Ɔhaw yi ama wɔn a wɔasan aba no bi asan akɔ South Sudan anaa Uganda.[9]

Dwuma a wɔn a wɔgye wɔn no die

[sesa]

Aguanfo a wɔwɔ Uganda atubrafo atrae no wɔ adwene ahorow wɔ ɔman a wɔresan akɔ no ho. Bere a ebinom kyerɛe sɛ wɔasiesie wɔn ho sɛ wɔbɛsan akɔ no, afoforo pɛ sɛ wɔtwɛn kosi sɛ asomdwoe bɛba na nneɛma bɛsɔre. Aman a wɔgye wɔn, a wɔn mu pii ne South Sudanfo wɔ abusua ne amammerɛ mu abusuabɔ no taa boa ma wɔtra hɔ kyɛ, na eyi ma ɛyɛ mmerɛw ma aguanfo sɛ wobesi gyinae[10][11].

Gyidi ne Ɔmanfo Ntam Mmoa

[sesa]

Nnwumakuw te sɛ Jesuit Refugee Service (JRS), Caritas, ne South Sudan Asɔre Agyinatu Bagua di dwuma titiriw wɔ:

  • Yɛbɛboa atubrafo no ama wɔasiesie wɔn koma ne wɔn gyidi ama wɔn asetena.
  • Abusua a wɔtete mu no, yɛsan ne wɔn bom bio.
  • Yɛde wɔn a wɔsan ba no ho adwenkyerɛ a wɔde bɛsa wɔn yare, wɔn asetena ho ntetee, ne asomdwoeɛ a wɔbɛhyɛ mu den ho adesua ahorow ma.

Mpɛn pii no, saa adwumayɛfo yi boa wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no ma wɔsan kɔ wɔn man mu bio.[12][13]

Amanaman ntam mmoa ne nkuranhyɛ

[sesa]

UNHCR, ne Uganda ne South Sudan nniso bom yɛ nnwuma de boa wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no, nanso wɔhwehwɛ mmoa pii fi wɔn a wɔde mmoa ma wɔn no hɔ sɛnea ɛbɛyɛ a wobetumi de wɔn ho ato so. Nneɛma atitiriw a wɔkamfo kyerɛ no bi ne:

  • Wɔreboa atoyerɛnkyɛm bere mu atukɔtenafo a wɔresan aba wɔn man mu no ma wɔn ho atɔ wɔn.
  • Wɔreyɛ nhyehyɛe a wɔde bɛboa wɔn a wɔresan aba wɔn man mu no.
  • Wɔrehyɛ ntɛtrɛwmu atɛntenenee ne asase ho akyinnyegye ano aduru ho nhyehyɛe ho nkuran.
  • Ɛma mmerante ne mmabaa nya hokwan a wɔde bɛsan akɔ ɔman foforo so na ama wɔagyae atubra.

Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. 1 2 Henry Komakech, Christopher Garimoi Orach (2022-08), "Repatriation of South Sudanese refugees from the West Nile districts, Uganda. What do we learn from the process?", African Health Sciences, vol. 22, no. Spec Issue, pp. 114–123, doi:10.4314/ahs.v22i2.17S, ISSN 1729-0503, PMC 9590327, PMID 36321116, retrieved 2025-06-15 {{citation}}: Check |pmc= value (help); Check |pmid= value (help); Check date values in: |date= (help)
  2. ReliefWeb - Informing humanitarians worldwide (in English), 2025-06-15, retrieved 2025-06-15
  3. Reliefweb ✓, retrieved 2025-06-15
  4. UNHCR Afghan refugee statistics 10 Sep 2001 / United Nations High Commissioner fro Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 2001, retrieved 2025-06-15
  5. 1 2 UNHCR, the UN Refugee Agency (in English), retrieved 2025-06-15
  6. Voluntary repatriation to Afghanistan / United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 1989, retrieved 2025-06-15
  7. south-sudan-struggling-in-face-of-growing-refugee-crisis, retrieved 2025-06-15
  8. Home – International Refugee Rights Initiative (in American English), archived from the original on 2025-06-26, retrieved 2025-06-15
  9. J Merkx (2002-04-01), "Document. Refugee identities and relief in an African borderland: a study of northern Uganda and southern Sudan", Refugee Survey Quarterly, vol. 21, no. 1 and 2, pp. 113–146, doi:10.1093/rsq/21.1_and_2.113, ISSN 1020-4067, retrieved 2025-06-15
  10. Sweta Shah (2019-09-05), Early Childhood Development in Humanitarian Crises, Routledge, ISBN 978-0-367-22859-0, retrieved 2025-06-15
  11. REACH | Impact, 2018-12-26, retrieved 2025-06-15
  12. The Role of Faiths in Civil Society | Faith-based Regeneration Network, retrieved 2025-06-15
  13. CIVIL SOCIETIES AND FAITH-BASED ORGANIZATIONS. (in American English), retrieved 2025-06-15