South Africa Adwumayɛfo Kuw Mmarahyɛ Badwa

Ɛfi Wikipedia
COSATU yɛɛ nhyehyɛe yɛɛ ɔsɔretia wɔ Cape Town de hwehwɛɛ sɛ wonnyae ɔman no kyere no na wɔmfa wɔn a wɔde wɔn ho hyɛɛ Ɔmampanyin <a href="https://en.wikipedia.org/wiki/Jacob_Zuma" rel="mw:ExtLink" title="Jacob Zuma" class="cx-link" data-linkid="418">Jacob Zuma</a> nniso mu no nkɔ asɛnnibea .

South Africa Adwumayɛfo Kuw Mmarahyɛ Badwa (Congress of South African Trade Unions - COSATU anaa Cosatu) yɛ adwumayɛfo akuw a ɛwɔ South Africa. Wɔde sii hɔ wɔ afe 1985 mu na ɛyɛ ɔman no mu adwumayɛfo akuw atitiriw mmiɛnsa (3) no mu nea ɛso sen biara, na adwumayɛfo akuw aduono baako (21) na ɛka ho.[note 1][1]

Abakɔsɛm[sesa]

Fapem ne abakɔsɛm a edi kan[sesa]

Obubuo bosome da a ɛtɔ so aduasa (30) afe 1985 no, akuw aduasa mmiɛnsa (33) hyiaam wɔ Natal Suapɔn mu maa nkɔmmɔbɔ a ɛfa adwumayɛfo akuw nkabom a wɔbɛhyehyɛ ho.[2] Eyi dii mfe anan (4) biakoyɛ ho nkɔmmɔbɔ a ɛkɔɔ so wɔ nkabom akuw ne nkabom akuw a wɔsɔre tia nnipa mu nyiyim a "wɔde wɔn ho ama South Africa a ɛnyɛ mmusuakuw, ɔbarima ne ɔbea nna ne demokrase nniso" ntam no akyi. Wɔde COSATU sii hɔ wɔ aban kwan so wɔ Ɔpɛnimma bosome da a ɛtɔ so baako (1) afe 1985.[3][4] Nnwumakuw a wɔhyehyɛɛ no bi ne South Africa Adwumayɛfo Kuw (Federation of South African Trade Unions - FOSATU),[5] Ɔman Adwumayɛfo Fekuw ketewa,[6] ne nnwumakuw bi a wɔde wɔn ho, titiriw Ɔman Adwumayɛfo a Wɔtow Fam Agodie Fekuw no. <a href="https://en.wikipedia.org/wiki/Elijah_Barayi" rel="mw:ExtLink" title="Elijah Barayi" class="cx-link" data-linkid="436">Elijah Bar</a> ne ahyehyɛde no titrani (first president) a odi kan na <a href="https://en.wikipedia.org/wiki/Jay_Naidoo" rel="mw:ExtLink" title="Jay Naidoo" class="cx-link" data-linkid="437">Jay Naidoo</a> ne ɔkyerɛwfo panyin (general secretary)a odi kan.[2]

Wɔsii gyinaeɛ ahodoɔ pii wɔ saa nhyiamu a ɛdi kan yi ase a ɛkyerɛɛ nkabom no botaeɛ ne sɛdeɛ nkabom no yɛ adwuma, a ɛne:[2]

  • Sɛ wɔbɛhyehyɛ nkabom biako ama nnwuma biara wɔ asram asia ntam.
  • Sɛ wɔde wɔn adwene besi mmea adwumayɛfo a wɔde wɔn di dwuma ɔkwammɔne so no so.
  • Sɛ wɔbɛfrɛ sɛ wonyi tebea a egye ntɛmpɛ no mfi hɔ, wɔtwe asraafo mfi nkurow akɛse mu na wonyi amammuisɛm mu nneduafo nyinaa.
  • Sɛ wɔbɛtoa ɔfrɛ a ɛne sɛ wɔmfa amanaman ntam nhyɛso mma, a sika a wɔmfa nsie ka ho no so.
  • Sɛ wɔbɛhwehwɛ hokwan a wɔwɔ sɛ wɔyɛ adwumaden na wɔyɛ picket.
  • Sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛkyerɛ ɔman no akatua a ɛba fam koraa.
  • Sɛ wɔbɛtrɛw apereperedi a wɔde hwehwɛ adwumayɛfo akuw hokwan ahorow wɔ kurom hɔ no mu.

Kotonimma bosome da a ɛtɔ so anum (5) kosi nsia (6) afe 1987 mu no, wɔyɛɛ adwumayɛban mu adwumayɛban sɛ COSATU Asetra mu Akatua Ɔsatu no fa a ɛne 1987 Amansan Abatow no (1987 General Election) hyiae . Adwumayɛfo bɛboro ɔpepem 2.5 (2.5 million) na wɔde wɔn ho hyɛɛ adwuma a wɔde traa baabi a wɔbɛtra hɔ no mu. Wɔ Kotonimma bosome da a ɛtɔ so nson (7), afe 1987 mu no, anɔpatutuutu no, atopae abien (two bombs) paee wɔ baabi a ɛbɛn adum a ɛboa wɔ ɔman no adwumayɛbea ti, COSATU Fie, dan ase no. Ɔsɛe a efii mu bae no ma wɔkae sɛ ɔdan no nni ahobammɔ.[2]

Ko tia Nnipa mu nyiyim[sesa]

Wɔ ɔman nhyiam a ɛtɔ so mmienu (2) a wɔyɛe fi Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so dunan (14) kosi dunwɔtwe (18) afe 1987 mu no, ɔman no mufo no gyee Ahofadi Mmara no toom bere a Ɔman Adwumayɛfo a Wɔtow Fam Agodie Kuw no de gyinaesi no too gua akyi.[2]

Wɔ nhyiam a ɛtɔ so abiɛsa (3) a wɔyɛe fi Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so dumienu (12) kosi dunsia (16) afe 1989 mu no, wogyee gyinaesi bi toom a ɛfrɛɛ COSATU mufo sɛ wɔmfa wɔn ho nhyɛ ɔsatu bi a wɔde "adeyɛ a ɛkɔ so daa" a wɔde tia nnipa mu nyiyim mu, wɔ dapɛn a edii afe 1989 Amansan Abatow (1989 General Election) a wɔyɛe wɔ South Africa no anim no mu.[7]

Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so aduonu nsia (26) afe 1989 mu no, COSATU, Demokrasi a Edi Anim a Wɔaka Abom ne Nnipadɔm Demokrasi Kuw (United Democratic Front and Mass Democratic Movement), kanyan National Defiance Campaign, a wɔtow hyɛɛ mmeae a wɔde asie maa aborɔfo so, na ahyehyɛde a na ɔman no abara no kae sɛ ‘wɔnbara’.[2]

Nkabom Kuw Nsɛmfua a wɔatwa no tiaa Wɔde sii hɔ Asɔremma (2014)
Kuadwuma Aduan ne Apam Demokrasi Adwumayɛfo Kuw AFADWU 2016 mu N/A
Nnuru, Ahoɔden, Krataa, Ntintim, Nnua ne Ayɔnkofa Adwumayɛfo Kuw CEPPWAWU na ɔkyerɛwee 1999 mu 80,331 na ɛwɔ hɔ
Nkitahodi Adwumayɛfo Kuw CWU 1999 mu 22,007 na ɛwɔ hɔ
Adebɔ Adwumayɛfo Kuw a ɛwɔ South Africa CWUSA na ɔkyerɛwee 2014 mu N/A
Democratic Ayarehwɛfo Ahyehyɛde a ɛwɔ South Africa DENOSA na ɔkyerɛwee 1996 mu 81,319 na ɛwɔ hɔ
Ɔman Nhomasua, Akwahosan ne Adwumayɛfo a Wɔka Ho NEHAWU na ɛyɛ 1987 mu 277,317 na ɛwɔ hɔ
Ɔman Adwumayɛfo a Wɔtow Tow So Kuw NUM 1982 mu 270,649 na ɛwɔ hɔ
Polisifo ne Afiase Ɔmanfo Hokwan Kuw POPCRU na ɛyɛ adwuma 1989 mu 149,339 na ɛwɔ hɔ
Ɔmanfo ne Ayɔnkofo Adwumayɛfo Kuw a ɛwɔ South Africa PAWUSA na ɔkyerɛwee 1967 mu 17,146 [8]
South Africa Adwumayɛfo a Wɔyɛ Aguadi, Aduan ne Ayɔnkofo Kuw SACCAWU 1975 mu 120,352 na ɛwɔ hɔ
Afrika Kesee Fam Ntade ne Ntama Adwumayɛfo Kuw SACTWU 1989 mu 85,000 na ɛwɔ hɔ
South Africa Democratic Ayarehwɛfo Kuw SADNU na ɔkyerɛwee 1995 mu 8,655 [8]
South Africa Democratic Akyerɛkyerɛfo Kuw SADTU na ɛyɛ 1990 mu 253,039 na ɛwɔ hɔ
South Africa Adwumayɛfo a Wɔhwɛ Ntɛmntɛm So Kuw SAEPU 2006 mu N/A
South Africa Aduruyɛ Fekuw SAMA 1998 mu 8,166 na ɛwɔ hɔ
South Africa Nkurow akɛse mu Adwumayɛfo Kuw SAMWU 1987 mu 161,490 na ɛwɔ hɔ
SASBO – Sikasɛm Kuw no SASBO 1916 mu 66,539 na ɛwɔ hɔ
South Africa Ahobammɔ Asraafo Kuw SASFU na ɛyɛ 1999 mu N/A
South Africa Transport ne Adwumayɛfo a Wɔka Ho SATAWU 2000 mu 152,254 na ɛwɔ hɔ

Kan ayɔnkofo[sesa]

Union Abbreviation Founded Left Reason not affiliated Membership (1985) Membership (1993)
Amalgamated Black Workers' Union ABWU 1984 1986 Merged into TGWU 1,000 N/A
Amalgamated Clothing and Textile Workers' Union of South Africa ACTWUSA 1987 1989 Merged into SACTWU N/A N/A
Brick, Clay and Allied Workers' Union BRICKAWU 1987 Merged into CAWU 748 N/A
Cape Town Municipal Workers' Association CTMWA 1928 1987 Merged into SAMWU 11,097 N/A
Chemical Workers' Industrial Union CWIU 1974 1999 Merged into CEPPWAWU 20,700 41,462
Cleaning Services and Allied Workers' Union CSAWU Merged into TGWU 850 N/A
Commercial and Distributive Workers' Union CDWU 1,600 N/A
Construction and Allied Workers' Union CAWU 1987 2001 Merged into NUM N/A 24,300
Food and Allied Workers Union FAWU 1986 2016 Disaffiliated N/A 121,534
Food and Canning Workers' Union FCWU 1941 1986 Merged into FAWU 26,455 N/A
General and Allied Workers' Union GAWU 1980 1987 Merged into NEHAWU 19,076 N/A
General Workers' Union GWU 1977 1986 Merged into TGWU 20,000 N/A
General Workers' Union of South Africa GWUSA 1981 1987 Dissolved 2,905 N/A
Health and Allied Workers' Union HAWU 1987 Merged into NEHAWU 1,111 N/A
Hotel and Restaurant Workers' Union HARWU 1926 1990 Merged into SACCAWU N/A
Institute of Public Servants IPS N/A N/A
Liberated Metalworkers' Union of South Africa LIMUSA 2015 2021 Merged into NUM N/A N/A
Metal and Allied Workers' Union MAWU 1973 1987 Merged into NUMSA 38,789 N/A
Motor Assembly and Component Workers' Union of South Africa MACWUSA 1982 1987 Merged into NUMSA 3,100 N/A
Municipal Workers' Union of South Africa MWUSA 1982 1987 Merged into SAMWU 9,249 N/A
Musicians Union of South Africa MUSA 1994 2014 Merged into CWUSA N/A N/A
National Automobile and Allied Workers' Union NAAWU 1980 1987 Merged into NUMSA 20,338 N/A
National General Workers' Union of South Africa NGWUSA 1984 6,037 N/A
National Iron, Steel and Metal Workers' Union NISMAWU 1980 1986 Merged into MAWU 976 N/A
National Post Office and Allied Workers' Union NAPAWU 2,163 N/A
National Unemployed Workers Co-ordinating Committee NUWCC 1987 1991 Dissolved N/A N/A
National Union of Metalworkers of South Africa NUMSA 1987 2014 Expelled 100,000 253,796
National Union of Printers and Allied Workers NUPAWO 1984 1987 Merged into PPWAWU N/A
National Union of Textile Workers NUTW 1973 1987 Merged into ACTWUSA 23,241 N/A
Paper, Printing, Wood and Allied Workers' Union PPWAWU 1974 1999 Merged into CEPPWAWU 11,856 37,951
Performing Arts Workers' Equity PAWE 2014 Merged into CWUSA N/A N/A
Post and Telecommunication Workers' Association POTWA 1986 1996 Merged into CWU N/A 23,081
Retail and Allied Workers' Union RAWU 1984 1986 Merged into FAWU 3,830 N/A
South African Agricultural Plantation and Allied Workers Union SAAPAWU 1995 2004 Merged into FAWU N/A N/A
South African Allied Workers' Union SAAWU 1978 1987 Merged into NEHAWU 25,032 N/A
South African Domestic Workers' Association SADWA 1981 1986 Merged into SADWU 4,500 N/A
South African Domestic Workers' Union SADWU 1986 1998 Dissolved N/A 16,172
South African Football Players Union SAFPU 1997 2016 Disaffiliated N/A N/A
South African Mineworkers' Union SAMWU 1983 1987 Dissolved 3,029 N/A
South African Railways and Harbours Union SARHWU 1936 2000 Merged into SATAWU 8,220 41,081
South African Scooter Transport and Allied Workers' Union SASTAWU 1981 1986 Merged into TGWU 4,700 N/A
South African State and Allied Workers' Union SASAWU 2000 2015 Disaffiliated N/A N/A
South African Textile and Allied Workers' Union SATAWU 1984 1988 Merged into GAWU 1,900 N/A
South African Tin Workers' Union SATWU 1937 581 N/A
Sweet, Food and Allied Workers' Union SFAWU 1974 1986 Merged into FAWU 19,596 N/A
Transport and General Workers' Union TGWU 1973 2000 Merged into SATAWU 11,000 38,036
United Mining, Metal and Allied Workers of South Africa UMMAWOSA 1983 1987 Merged into NUMSA 8,335 N/A

Nsɛm a Wɔahyɛ no Nsow[sesa]

  1. Fekuw biako (1) pam, na Fekuw ason (7) fi wɔn pɛ mu gyaee wɔn kyɛfa a wonya wɔ COSATU mu (One Union expelled, and seven Unions voluntarily suspended their participation in COSATU)

Ntotoho[sesa]

  1. "More unions quit Cosatu's exec body". fin24.com. Retrieved 9 April 2018.
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 tinashe (8 December 2011). "Congress of South African Trade Unions (COSATU)". sahistory.org.za. Retrieved 9 April 2018.
  3. South African History Online. "Congress of South African Trade Unions (Cosatu)". sahistory.org.za. Retrieved 15 July 2013.
  4. Cosatu. "Brief History of Cosatu". cosatu.org.za. Archived from the original on 27 June 2018. Retrieved 15 July 2013.
  5. Friedman, Michelle (2010). "The Future is in the Hands of the Workers": A History of Fosatu (PDF). Johannesburg: Mutloatse Heritage Trust. p. 122–124. ISBN 978-09869833-1-3. Retrieved 15 July 2013.
  6. "Directory: South Africa's Independent Unions" (PDF). South African History Online. Retrieved 15 March 2021.
  7. Wren, Christopher S. (17 July 1989). "South African Labor Federation, Defying Pretoria, Calls for Protests". The New York Times. Archived from the original on 19 December 2017. Retrieved 4 November 2021.
  8. 8.0 8.1 Figure is for 2012