Jump to content

Slavery in Africa

Ɛfi Wikipedia

Fi Wikipedia, nhoma a ɛkyɛ a wɔde kyerɛw adeɛ no mu.

Wɔ atetesɛm mu Afrika nkoa ho asɛm yi. Sɛ wobɛhwehwɛ nkoaayɛ wɔ Afrika mprempren yi ho asɛm a, hwɛ https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_contemporary_Africa

Abakɔsɛm ama yɛhu sɛ, Nkoasom yɛ biribi a na agye ntini wɔ Abiberem pa ara. Tete no, na nkoasom ho nyɛ na wɔ Abibirem sɛdeɛ na ɛte wɔ wiase nyinaa no. Berɛ a Trans—Sahara Nkoa Aguadi,https://en.wikipedia.org/wiki/Indian_Ocean_slave_trade ne Atlantic Slave Trade (a ɛfiri ase sɛntiri ɛtɔ so 16) refi ase no, nkoasom a na ɛkɔ so wɔ Abibirem no fii ase sɛ wɔde nkoa a wɔkye wɔn rekɔ nkoasom gua so a ɛwɔ Abiberem abɔnten so kɔtɔn. Ɛmfa ho sɛ wɔabra nkoasom no, ɛda so ara rekɔ so.

Wɔ nhoma a wɔde kyerɛw adeɛ no mu no, wɔkyerɛ Afrika nkoa ho asɛm sɛ ɛtɔ mmienu: ɔman mu nkoa ne nkoa a wɔtɔn atɔeɛ, efiri sɛ ɛhɔ na wɔtɔn nkoa kɔ aman foforo.Nkoaayɛ wɔ Afrika atetesɛm mu no yɛɛ nnobaeɛ pii: Nkoa a wɔde sika a wɔgye to so https://en.wikipedia.org/wiki/Debt_slavery, nkɔmɔmɔn nkoa, asraafoɔ nkoa, nkoa a wɔde ma ayɛsɛm, ne nkoa a wɔde too fɔm — eyinom nyinaa yɛɛ wɔ Afrika mmeaeɛ pii.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-6 Nkoa a wɔde yɛ fie ne ahemfie adwuma no yɛɛ kɛseɛ wɔ Afrika nyinaa. Nkoa a wɔde yɛ mfuw nso yɛɛ wɔ Afrika atɔeɛ fam apueɛ ne mmeaeɛ bi wɔ Afrika atɔeɛ mu. Nkoa a wɔde yɛ mfuw no mu no, ne ho hia yɛɛ kɛseɛ wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Efiri sɛ wɔgyae nkoa a wɔtɔn kɔ atɔeɛ no, aman pii wɔ Afrika a na wɔgye ato nkoa tɔn ho no sesaa wɔn sikasɛm kɔɔ adwuma a ɛfata a wɔyɛeɛ de nkoa ayɛ.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Austin-7

Nkrataa ahorow

[sesa]

Nkoasom ne nkoasom ahodoɔ na ɛwɔ hɔ wɔ Afrika abakɔsɛm nyinaa mu na ɛnam nkoasom ho nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ ne Romafoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ (ne akyiri yi Kristofoɔ adwene wɔ nkoasom ho), Nkramofoɔ nkoasom ahyehyɛdeɛ a ɛnam Nkramofoɔ nkoatɔn so, ne awieeɛ koraa no Atlantic nkoatɔn so na ɛhyehyɛɛ no. Na nkoasom yɛ Afrika aman sikasɛm nhyehyɛe fa mfehaha pii, ɛwom sɛ na ɛsono sɛnea ɛkɔɔ so de.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Lovejoy-2012-3 Ibn Battuta a ɔkɔɔ tete Mali ahemman mu wɔ afeha a ɛto so aduanan mfinimfini no ka sɛ ɛhɔfo no ne wɔn ho wɔn ho sii akan wɔ nkoa ne nkoa dodow a na wɔwɔ mu na wɔmaa n’ankasa akoa abarimaa sɛ "ahɔho akyɛde.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-8 Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, na nkoa abusuabɔ no taa yɛ nea emu yɛ den, na na wɔpow ankorankoro a wɔwɔ nkoasom mu hokwan ne ahofadi ne anohyeto ahorow a wɔn wuranom de ma wɔ adetɔn ne ayaresa ho.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Fage-9 Na mpɔtam pii wɔ nnidiso nnidiso wɔ nkoa ahorow ntam: sɛ nhwɛso no, nsonsonoe a ɛda wɔn a wɔwoo wɔn kɔɔ nkoasom mu ne wɔn a wɔnam ɔko so akyere wɔn no ntam.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Rodney-10

Ná nkoasom ahorow a ɛwɔ Afrika no ne abusuabɔ nhyehyɛe ahorow wɔ abusuabɔ kɛse. Wɔ Afrika mpɔtam pii, baabi a na wontumi nnya asase no, wɔde ankorankoro a wɔde wɔn yɛ nkoa dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so ma nkɛntɛnso a obi wɔ no yɛ kɛse na wɔtrɛw nkitahodi mu.[11] Eyi maa nkoa bɛyɛɛ owura abusua no fa a ɛtra hɔ daa na nkoa mma betumi ne abusua abusuabɔ akɛse no anya abusuabɔ a emu yɛ den.[3] Wobetumi de nkoa a wɔwoo wɔn wɔ mmusua mu mma abɛka owura no abusuafo kuw no ho na wɔakɔ soro akodu dibea atitiriw wɔ ɔmanfo mu, akodu ɔpanyin gyinabea mpo wɔ nsɛm bi mu.https://en.wikipedia.org/wiki/Slavery_in_Africa#cite_note-Rodney-10 Nanso, na animtiaabu taa tra hɔ na na mpaapaemu a emu yɛ den betumi aba nkoa a wɔwɔ abusuafo kuw bi mu ne wɔn a wɔne owura no wɔ abusuabɔ ntam.[11][1]

Nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom

[sesa]

Chattel nkoasom[12] yɛ nkoasom abusuabɔ pɔtee bi a wɔfa akoa no sɛ owura no agyapade. Sɛnea ɛte no, owura no wɔ ahofadi sɛ ɔbɛtɔn, adi gua, anaasɛ ɔne akoa no di sɛnea ɔbɛyɛ agyapade afoforo no, na mpɛn pii no wɔkora akoa no mma so sɛ owura no agyapade.[13] Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom a ɛkɔ akyiri wɔ Nil Asubɔnten bon mu, Sahel ne Afrika Atifi fam fa kɛse no ara. Adanse nni mũ a ɛfa baabi a nneɛma a wɔde di dwuma nkoasom kɛse ne nneyɛe a ɛkɔ so wɔ asasepɔn no fa a aka no fa kɛse no ara ansa na Arabfo anaa Europa aguadifo rekyerɛw kyerɛwtohɔ ahorow.[13][14]

  1. "Slavery in Africa", Wikipedia (in English), 2025-07-10, retrieved 2025-07-10