Sikasɛm mu Nyiyim a Afrikafo Asefo Mpɔtam Hɔ
Sikasɛm mu nyiyim a wɔyɛ tia Afrikafo asefo no da adi denam nhyehyɛe mu akwanside ahorow a esiw adwumayɛfo gua so kyɛfa a edi mũ, nhomasua pa a wobenya, adan, boseabɔ, ne ahonyade a wɔboaboa ano no kwan so. Abakɔsɛm mu nhyehyɛe ahorow a ɛfa nkoasom, atubrafo, mpaapaemu, ne ahyehyɛde ahorow mu mmusua mu nyiyim ho no ama nsonsonoe a ɛkɔ so wɔ sika a wonya, ahonyade, ne hokwan ahorow mu aba. Saa asɛm yi hwehwɛ sikasɛm mu nyiyim mu nneɛma atitiriw mu—nea efi adwumayɛfo gua so, ahonyade ne sika a wonya a ɛnyɛ pɛ, adan ne bosea a wonya, nhomasua ne nnipa kapital a wɔhyehyɛ—na ɛtwe adwene si wiase nyinaa nhwɛso ahorow so, a United States, Latin Amerika, Caribbean, ne Afrika a ɛwɔ Sahara anafo fam ka ho. Amanaman ntam amanneɛbɔ ahorow, nhomasua mu nhwehwɛmu ahorow, ne nsɛm a wonya fibea ahorow a agye din ho nsɛm foa asɛm biara a wɔka no so.
Abakɔsɛm mu Nsɛm a Ɛfa Ho
[sesa]Mfehaha pii a wɔhyɛɛ wɔn ma wotu fii wɔn afie mu na wɔde wɔn yɛɛ nkoa no too fapem maa nhyehyɛe mu pɛyɛ a enni hɔ a nnipa a wofi Afrikafo hyiae no. Wɔ United States no, adwumayɛfo nhyehyɛe ahorow a wɔde mmusuakuw mu nyiyim a wɔahyehyɛ no mmara mu (e.g., Jim Crow, redlining) siw Amerikafo Abibifo kwan sɛ wɔbɛboaboa agyapade ne ahofadi ano. Atubrafo nniso ahorow a ɛwɔ Latin Amerika ne Afrika no de sikasɛm a wɔde yi nneɛma fi mu a ɛde Abibifo a wɔyɛ nkoa na wɔyɛ adwumaden no too sikasɛm mu dwumadi ahorow a wɔato wɔn hintidua so. Wiase Ko II akyi atubrafo a wɔayi afi hɔ ne ɔmanfo hokwan ahorow akuw ahorow de nhyehyɛe mu nsakrae ne ɔmanfo ahofadi mae, nanso sikasɛm mu nyiyim kɔɔ so denam adwumayɛfo nneyɛe a ɛnyɛ pɛ, nhomasua mu mpaapaemu, ne adan ho nhyehyɛe ahorow a ɛyɛ nyiyim so[1][2].
Adwumayɛfo Guadibea mu Nyiyim
[sesa]Adwumayɛfo gua so nyiyim ma adwumayɛ hokwan ahorow so tew, ɛma akatua so tew, na ɛma adwumayɛ mu mpaapaemu ba. Wɔ United States no, Abibifo adwumayɛfo hyia adwuma a wonnya nyɛ dodow a ɛkɔ soro sen wɔn mfɛfo Aborɔfo, bere mpo a wɔredi tumi de hwehwɛ nhomasua no. "U.S. Bureau of Labor Statistics (2024)" bɔɔ amanneɛ sɛ adwuma a wonnya nyɛ ɔha biara mu nkyem 6.4 wɔ Amerikafo Abibifo mu bere a wɔde toto ɔha biara mu 3.4 wɔ Aborɔfo ho no[3]. Akatua mu nsonsonoe da so ara wɔ hɔ: dɔnhwerew biara akatua a Abibifo a wɔde wɔn bere nyinaa yɛ adwuma nya no yɛ ɔha biara mu nkyem 87 wɔ nea Aborɔfo a wɔde wɔn bere nyinaa yɛ adwuma nya wɔ afe 2022 mu no mu[4].
Ahonyade ne Sika a Wonya a Ɛnyɛ Pɛ
[sesa]Ahonyade mu nsonsonoe a ɛda mmusuakuw ntam no da ɔhaw ahorow a wɔaboaboa ano wɔ agyapade a obi wɔ, ofie a wɔde di dwuma pɛpɛɛpɛ, ne awo ntoatoaso ntam sika a wɔde ma mu adi. Wɔ United States no, Abibifoɔ afie ahonyadeɛ a ɛwɔ ntam no yɛ $285 000 wɔ afe 2022 mu, sɛ wɔde toto $44 900 a ɛwɔ Abibifoɔ afie mu[5]. Aborɔfo afie nyaa ahonyade bɛyɛ Abibifo afie mmɔho du wɔ afe 2021 mu[5]. Federal Reserve data kyerɛ sɛ Abibifoɔ mmusua kuraa cent 23 pɛ wɔ dɔla biara a ɛwɔ White abusua ahonyadeɛ mu wɔ afe 2019 mu [6]. Mfaso a wonyae wɔ COVID-19 ɔyaredɔm no mu no maa afie a na wɔwɔ stock pii no nyaa nkɔso; Abibifoɔ afie ahonyadeɛ kɔɔ soro $9 200, berɛ a White afie kɔɔ soro $51 800 wɔ afe 2019 ne 2022 ntam, na ɛmaa nsonsonoeɛ no mu yɛɛ kɛseɛ $49 950 [7][8].
Sika a wonya mu nsonsonoe nyɛ kɛse te sɛ ahonyade mu nsonsonoe nanso ɛda so ara yɛ kɛse. Wɔ United States no, Abibifoɔ afie sika a wɔnya no yɛ $49 600 wɔ afe 2023 mu, sɛ wɔde toto $78 900 a Abibifoɔ afie nya ho a. Caribbean ne Latin Amerika aman da tebea a ɛte saa ara adi: Afrofo asefo a wɔwɔ Colombia no nya sika a ennu wɔn a wɔnyɛ Afrikafo asefo ɔha biara mu nkyem 40, na ohia boro ɔha biara mu nkyem 50 wɔ Afro-Colombia mmusua mu bere a wɔde toto ɔha biara mu nkyem 30 wɔ nnipa dodow no ara mu. Wɔ Haiti no, nnipa a wɔdi hia paa no mufoɔ titire ne Afro-asefoɔ a wɔnnya kwan nkɔ adwumayɛfoɔ gua a wɔahyɛ da ayɛ, a ɛde sika a wɔnya wɔ wɔn asetena mu no nnu $2 da biara.
Wɔ Afrika Sahara anafo fam no, nsonsonoe wɔ Abibifo dodow no ara ne Aborɔfo anaa Asiafo kakraa bi ntam wɔ ɔman no mu. South Africa’s Gini coefficient, a ɛyɛ 0.63 wɔ afe 2023 mu no, da pɛyɛ a enni hɔ koraa adi. Aborɔfo afie kura ahonyade ɔha biara mu nkyem 300 sen Abibifo afie. Abakɔsɛm mu asase ne agyapade a wogye fii nnipa mu wɔ nnipa mu nyiyim ase no kɔ so ka South Africafo Abibifo ahonyade a wɔboaboa ano ne agyapade gua ahorow a wonya.
Adan ne Boa a Wɔde Ma
[sesa]Adan ho nhyehyɛe a nyiyim wom ne boseabɔ ho nneyɛe ma sikasɛm mu nyiyim yɛ kɛse. Wɔ United States no, asase mfonini ahorow a wɔayɛ no kɔkɔɔ a "Home Owners’ Loan Corporation (HOLC)" yɛe wɔ 1930 mfe no mu no powee wɔ nhyehyɛe kwan so sɛ wɔmfa dan ka mma mpɔtam a Abibifo dodow no ara te hɔ no. Ofie a na wonni a efii mu bae no siw ahonyade a wɔboaboa ano no kwan. Wɔ afe 2000 mfeɛ no mu no, reverse redlining nneyɛeɛ no de n’ani sii Abibifoɔ mpɔtam a wɔde subprime dan ka, na ɛde foreclosure rates kɔɔ soro wɔ afe 2008 sikasɛm mu ahokyere mu na Abibifoɔ afie ahonyadeɛ hweree ɔha mu nkyekyɛmu 46 wɔ afe 2007 ne 2010 ntam, berɛ a Whitefoɔ afie hweree ɔha mu nkyekyɛmu 28[9].
Boa a wobenya no da so ara nyɛ pɛ. Abibifo ne Hispanic mmusua taa de ɛka a wonni ahobammɔ; Abibifoɔ afie ɔha mu nkyekyɛmu 28 ne Hispanicfoɔ afie ɔha mu nkyekyɛmu 26 na na ahonyadeɛ biara nni hɔ anaasɛ ɛnyɛ papa wɔ afe 2019 mu, na ɛboro Aborɔfoɔ afie so mmɔho mmienu[10]. Wɔ Latin Amerika no, Afrofo asefo hyia akwanside ahorow wɔ boseabɔ a wɔahyɛ da ayɛ ho: sikakorabea ahorow hwehwɛ asase ho nkrataa ne nneɛma a wɔde bɛbɔ wɔn ho ban a Afrofo asefo a wɔwɔ nkuraase pii nni, na ɛde wɔn ho to wɔn a wɔde bosea ma a wɔmfa mmara kwan so a wogye mfɛntom a ɛboro ɔha biara mu nkyem 20 afe biara so. Wɔ Nigeria no, ahiafo a wofi nkurow akɛse mu a wofi Afrofo mu dodow no ara ntumi nkɔ adan ho gua ahorow so esiane sika a wotua ansa na wɔayɛ no kɛse (anyɛ yiye koraa no agyapade bo ɔha biara mu nkyem 30) ne mfɛntom a ɛkɔ soro (a ɛboro ɔha biara mu nkyem 20 afe biara), na wɔ ɔkwan a etu mpɔn so no, wɔmfa wɔn a wonnya sika pii nka ho.
Nhomasua ne Nnipa Kapital
[sesa]Nhomasua pa na ɛhyɛ sikasɛm mu nkɔso ase. Wɔ United States no, Abibifo sukuufo dodow a wowie sukuu no di akyi sen Aborɔfo sukuufo no: Abibifo ntoaso sukuufo ɔha biara mu 78 wie sukuu wɔ bere ano bere a wɔde toto Aborɔfo sukuufo ɔha biara mu 88 ho. Abibifo mmerante ne mmabaa a wɔadu mpanyin afe so (mfe 18–24) a wɔde wɔn din kɔ sukuupɔn mu no yɛ ɔha biara mu nkyem 37 bere a wɔde toto ɔha biara mu nkyem 46 ho ma Aborɔfo atipɛnfo. Nea efi adwumayɛfo gua so ba no ne nhomasua mu nkɔso wɔ abusuabɔ; kɔlege a ɛba fam wɔ Abibifo mu no boa ma akatua mu nsonsonoe ba.
Wɔ Latin Amerika no, Afro-asefo wɔ ntoaso ne ntoaso sukuu a wɔkyerɛw wɔn din no dodow a ɛba fam. Wiase Nyinaa Sikakorabea no akontaabu kyerɛ sɛ Afro-Colombiafo kɔ sukuupɔn a wɔn mfe a wɔadi no ɔha biara mu nkyem 8, na ɛyɛ wɔn a wɔnyɛ Afrikafo asefo no fa. Sukuu adesua nhyehyɛe a nyiyim wom, akyerɛkyerɛfo animhwɛ, ne sukuu ahorow a wonnya sika pii wɔ mmeae a Afrofo asefo fi mu no to ahokokwaw a wobenya ano hye. Caribbean aman da su horow a ɛte saa ara adi: wɔ Jamaica no, nkuraase sukuufo a wofi Afrofo asefo ne adan a asɛe ne akyerɛkyerɛfo a wonni ho hia, na ɛtew hokwan a ɛwɔ hɔ sɛ wobewie ntoaso sukuu so.
References
[sesa]- ↑ Joseph Dean (2024-02-28), The Racial Wealth Divide And Black Homeownership: New Data Show Small Gains, Deep Fragility » NCRC (in American English), retrieved 2025-06-11
- ↑ Racial Economic Inequality, retrieved 2025-06-11
- ↑ Ben Berkowitz,Emily Peck (2025-02-17), The economic state of Black America, charted (in English), retrieved 2025-06-11
- ↑ US Census Bureau, Households With a White, Non-Hispanic Householder Were Ten Times Wealthier Than Those With a Black Householder in 2021 (in English), retrieved 2025-06-11
- 1 2 US Census Bureau, Households With a White, Non-Hispanic Householder Were Ten Times Wealthier Than Those With a Black Householder in 2021 (in English), retrieved 2025-06-17
- ↑ The State of U.S. Household Wealth (in English), retrieved 2025-06-17
- ↑ Black wealth is increasing, but so is the racial wealth gap (in American English), retrieved 2025-06-17
- ↑ Wealth disparities by race grew during the pandemic, despite income gains, report shows (in English), 2024-02-10, retrieved 2025-06-17
- ↑ The State of U.S. Household Wealth (in English), retrieved 2025-06-18
- ↑ Racial Economic Inequality, retrieved 2025-06-18