Jump to content

Scramble for Africa

Ɛfi Wikipedia

[1]Scramble for Africa yɛ berɛ a Europa Atɔe Fam tumi ahorow ason a wɔto hyɛɛ Afrika dodoɔ no ara so, dii so nkonim na wɔyɛɛ no atubrafo a, ɛnam Mfiridwuma mu Ɔsesɛw a Ɛtɔ so abien so baeɛ, wɔ afeha a ɛto so 19 awiei ne afeha a ɛto so 20 mfiase wɔ "Ahemman Foforo" bere so: Belgium, France, Germany, United Kingdom, Italy, Portugal ne Spain[2].

Wɔ afe 1870 mu no, na abibirem ha ɔha mu nhyehyɛ mu du hyɛ Europa tumi ase. Wɔ afe 1914 mu no, na ɛhuri kɔ ɔha mu nhyehyɛ mu aduonkron; na kuro a na wɔn nni so tumi ne Liberia, Ethiopia, Egba, Aussa, Senusiyya[3], Mbunda[4], Dervish man no mu, Darfur Sultanate[5] ne Oyambo ahenni ahorow no[6][7], akyiri yi wɔdii emu dodoɔ no ara so nkonim. Berlin Nhyiam no a wɔyɛe wɔ afe 1884 mu no na ɛhwɛɛ Europafo a wɔde wɔn yɛɛ atubrafo ne aguadi wɔ Afrika, na wobu no sɛ ɛyɛ "apereperedi" no ho sɛnkyerɛnne.[8] Wɔ afeha a ɛto so 19 no fa a etwa to no mu no, amammui mu akansi kɛse baa Europa ahemman ahorow no ntam, na ɛno na ɛmaa wɔyɛɛ atubrafo no. Afeha a ɛto so 19 no mfe a edi akyiri no huu nsakrae fii "ahemman nniso a ɛnyɛ ɔkwan biara so" – asraafo nkɛntɛnso ne sikasɛm mu tumidi – so kɔɔ nniso tẽẽ so.[7][8]

Bere a Europa atubrafo ahemman ahorow no so tewee wɔ wiase ko abien no akyi no, Afrika atubra aman dodow no ara nyaa ahofadiƆko Nwininwini no mu, na wosii gyinae sɛ wɔbɛkora wɔn atubrafo ahye so wɔ Afrika Biakoyɛ Ahyehyɛde nhyiam a wɔyɛe wɔ 1964 mu no mu esiane ɔmanko ne mpɔtam hɔ a entumi nnyina pintinn ho suro nti, na wosii Afrikafo nyinaa so dua pan-Africansom.[9]

Abakɔsɛm

[sesa]

Eduu 1841 no, na aguadifo a wofi Europa ayɛ aguadibea nketewa wɔ Afrika mpoano, .nanso na wɔntaa nkɔ asase no mu, na na wɔpɛ sɛ wɔtra bɛn po no. Ná wɔne ɛhɔfo titiriw di gua. Ná asasepɔn no afa akɛse no yɛ nea Europafo ntumi ntra hɔ titiriw esiane sɛ nyarewa a ɛwɔ mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse te sɛ asramma wuwu nti.[8] Wɔ afeha a ɛto so 19 mfinimfini no, Europafo akwantufo yɛɛ Afrika Apuei Fam ne Afrika Mfinimfini fam fa kɛse no ara ho mfonini.

Wɔ 1870 mfeɛ no mu tɔnn no, Europafoɔ dii Afrika asasepɔn no so bɛyɛ 10%, na wɔn nsasesin nyinaa bɛn mpoano. Nneɛma a na ɛho hia sen biara ne Angola ne Mozambique a Portugal na ɛwɔ hɔ; Cape Colony a United Kingdom na ɛwɔ hɔ no; ne Algeria a France na ɛwɔ hɔ no. Eduu afe 1914 no, na Ethiopia ne Liberia nkutoo na ɛkaa Europafo tumidi akyi, na awiei koraa no Italy gyee kan no wɔ 1936 mu bere a nea etwa to no ne n’abakɔsɛm mu atubrafo, United States, wɔ abusuabɔ a emu yɛ den.[8]

Mfiridwuma mu nkɔso maa Europa ntrɛwmu kɔɔ amannɔne. Mfiridwuma mu nkɔso de nkɔso bae ntɛmntɛm wɔ akwantu ne nkitahodi mu, titiriw wɔ po so ahyɛn a ɛde mframa bɔ, keteke ne telegraph ahorow mu. Aduruyɛ mu nkɔso nso dii dwuma titiriw, titiriw nnuru a wɔde sa nyarewa a ɛwɔ mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse, na ɛboa ma wodii nea ɛde ba no so. Quinine, aduru a etu mpɔn a wɔde sa asramma a wɔyɛe no maa Europafo tumi nyaa mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse.

Nea ɛde ba

[sesa]

Afrika Sahara Anafo fam, wiase mmeae a etwa to a "ahemman nniso a ɛnyɛ ɔkwan biara so" nkaa no kɛse no mu biako, na ɛyɛ nea nnwumayɛfo ani gye ho. Wɔ bere bi a Britain aguadi a ɛkari pɛ daa no adi sɛ ɛho ka yɛ den kɛse, a asasepɔn so gua ahorow so tew na ɛbɔɔ ho ban kɛse wɔ Okunkɛse Tenten (1873–1896) mu no, Afrika maa Britain, Germany, France, ne aman afoforo gua a wɔabue a ɛbɛma wɔanya aguadi mu mfaso a ɛboro so: gua a ɛtɔɔ pii fi atubrafo tumidi hɔ sen sɛnea wɔtɔn wɔ ne nyinaa mu.[10][11]

Adagyew nsɛm

[sesa]
  1. "Berlin Conference", Wikipedia (in English), 2025-07-14, retrieved 2025-07-17
  2. Daly, Samuel Fury Childs (4 May 2019). "From Crime to Coercion: Policing Dissent in Abeokuta, Nigeria, 1900–1940". The Journal of Imperial and Commonwealth History. 47 (3): 474–489. doi:10.1080/03086534.2019.1576833. ISSN 0308-6534. S2CID 159124664
  3. Hadaway, Stuart (2014). Pyramids and Fleshpots: The Egyptian, Senussi and Eastern Mediterranean Campaigns (1914–1916). The History Press. ISBN 978-0-7509-5808-0.
  4. Association, Cheke Cultural Writers (1994). "Chapter 14: The Kolongongo War Against the Portuguese". The history and cultural life of the Mbunda speaking peoples. The Association. ISBN 9789982030069.
  5. Bassil, Noah R. (1 December 2006). "The Rise and Demise of the Keira Sultanate of Dar Fur". The Journal of North African Studies. 11 (4): 347–364. doi:10.1080/13629380601036098. ISSN 1362-9387
  6. Williams, Frieda-Nela (1991). Precolonial Communities of Southwestern Africa: A history of Owambo Kingdoms 1600–1920 (PDF). National Archives of Namibia. Archived (PDF) from the original on 7 March 2024. Retrieved 7 March 2024.
  7. 7.0 7.1 "Scramble for Africa", Wikipedia (in English), 2025-07-17, retrieved 2025-07-17
  8. 8.0 8.1 8.2 8.3 "Scramble for Africa", Wikipedia (in English), 2025-07-12, retrieved 2025-07-17
  9. "Scramble for Africa", Wikipedia (in English), 2025-07-17, retrieved 2025-07-17
  10. <em>Health Affairs</em> Web First: Assessing Health And Health Care Perceptions In sub-Saharan Africa, 2015-02-27, retrieved 2025-07-19
  11. "Scramble for Africa", Wikipedia (in English), 2025-07-18, retrieved 2025-07-19