Salamatu Hussaini Suleiman
Dr. Salamatu Hussaini Suleiman yɛ Nigeriani mmaranimfo, ɔman sohwɛfo, ne adwumayɛ ho ɔfotufo. Hussaini ayɛ asomfo a wɔpaw no mprenu wɔ Nigeria Aban no mu na wasom sɛ Komisafo wɔ ECOWAS Bagua no mu.[1] Efi afe 2012 kɔsi afe 2016 no, na ɔyɛ Commissioner for Political Affairs, Peace and Security, na ɔbɛyɛɛ ɔbaa a ɔdi kan a ɔdii saa dibea no.[citation needed] Ɔyɛɛ National Human Rights Commission of Nigeria no Titenani firi afe 2021 kɔsii July 2025.[2]
Mfitiase asetra ne nhomasua
[sesa]Wɔwoo Salamatu Hussaini wɔ 27 Ɔkɔtɔberɛ 1960 wɔ Argungu, Kebbi Mantam mu. Ná ne papa, Alkali Hussaini Gwandu, yɛ Nkramofo nhomanimfo ne mmaranimfo. Ne maame, Hajiya Safiyatu Hussaini, yɛ ɔhemmaa a ofi Gwandu Emirate Ahemfo Abusua mu na okura abodin Gimbiyar Gwandu.
Ɔkɔɔ Queen’s College, Yaba, Lagos, fi 1973 kosi 1977, faako a onyaa West Africa Sukuu Adansedi krataa wɔ Division One. Afei owiee ne A-Levels wɔ School of Basic Studies, Ahmadu Bello University (ABU), Zaria, wɔ afe 1978. Hussaini nyaa LLB (Hons) wɔ Mmara mu wɔ ABU wɔ afe 1981. Wɔ n’adesua mu no, wɔpaw no sɛ Vice President of the Students’ Union Government wɔ Kongo Campus na onyaa Nkonimdi a Edi Kan wɔ Faculty of Law’s Annual Moot Court Akansie a wɔde di dwuma. Wɔfrɛɛ no kɔɔ Nigeria Mmaranimfo Sukuu wɔ afe 1982 mu bere a ɔkɔ Nigeria Mmara Sukuu a ɛwɔ Lagos no. Akyiri yi onyaa LLM a ɛwɔ Distinction wɔ Multinational Enterprise ne Mmara mu wɔ London Sukuu a ɛhwɛ Sikasɛm ne Amanyɔsɛm so wɔ 1987 mu.
Adwuma
[sesa]Mmara ne Sikakorabea Adwuma a Edi Kan (1982–2001)
[sesa]Hussaini fii n’adwuma ase sɛ Ɔman Mmaranimfo wɔ Sokoto Ɔman Atemmu Dwumadibea wɔ afe 1982 mu, na ɔkɔɔ soro koduu dibea sɛ Ɔman Mmaranimfo Titiriw wɔ afe 1989. N’adwuma no fa ɔmanfo asɛm a wɔde kɔdan aban, ɔmanfo asɛm, ne mmara mu afotu a ɔde maa aban dwumadibea ahorow ho. Wɔ afe 1989 mu no, ɔdan kɔɔ nnwumakuw adwumayɛ mu, na ɔde ne ho kɔbɔɔ Continental Merchant Bank Nigeria Plc. Mfitiaseɛ no ɔyɛɛ adwuma wɔ Capital Markets Department, na ɔdii ɔmanfoɔ nsɛm ne ankorankoro nnwuma ho dwuma, ansa na ɔresom sɛ Company Secretary fi 1992 kɔsi 1996. Akyiri yi ɔdii dibea sɛ Ɔkyerɛwfoɔ/Mmara ho Ɔfotufoɔ wɔ Aluminum Smelter Company of Nigeria Limited (ALSCON) mu firi 1997 kɔsi 2001, faako a ɔhwɛɛ mmara nsɛm so maa adwumakuo a wɔde wɔn ho hyɛɛ mu a ɛyɛ dɔla ɔpepepem pii.
Ahobammɔ ne Nsesa Bagua (2001–2008) .
[sesa]Efi afe 2001 kosi afe 2008 no, Hussaini yɛɛ Ɔkyerɛwfo wɔ Aban Asoɛe no mu ne Mmara Dwumadibea no sohwɛfo wɔ Securities and Exchange Commission (SEC). Wɔ saa dibea yi mu no, ɔde mmara ho afotu adwuma mae, ɔsom sɛ Ɔkyerɛwfo maa Adwumakuw no ne ne boayikuw ahorow, na ɔde ne ho hyɛɛ boayikuw ahorow pii a na wɔn botae ne sɛ wɔbɛma Nigeria kapital gua no anya nkɔso mu. Ne dwumadi ahorow no bi ne:
SEC Mmara ne Nhyehyɛe Boayikuw no guamtrani.
E-Dividend a Wɔde Di Dwuma Boayikuw no Titenani.
Ɔkyerɛwfo Dwumadibea Panyin a ɔhwɛ Mfiridwuma Boayikuw a ɛhwɛ Sika a Wɔde Totɔ ne Ahobammɔ Mmara no so.
Ɔmanpanyin Nnwumakuw Ntam Boayikuw a wɔayi Nigeria afi FATF din a wɔahyehyɛ a ɛfa Aman ne Nsasesin a Wɔnnyɛ Biako ho no muni.
Asomfo a Wɔpaw Wɔn (2008–2011) .
[sesa]Ɔsoafoɔ a ɔhwɛ Mmea Nsɛm ne Asetena mu Nkɔsoɔ so (2008–2010)
Ɔmanpanyin Umaru Musa Yar’Adua na ɔpaw no, Hussaini nniso no twee adwene sii mmea ne mmofra hokwan ahorow a wɔbɛma anya nkɔso so. Nneɛma a wɔyɛe wɔ n’akwankyerɛ ase no bi ne:
Ɔmanpanyin Aban nhyehyeɛ a ɛbɛma wɔayɛ mmerɛ sɛ wɔbɛhyehyɛ mmarima ne mmaa ntam nkitahodiɛ wɔ Asoɛeɛ, Dwumadibea ne Nnwumakuo (MDA) nyinaa mu de ahwɛ sɛ wɔde mmarima ne mmaa bɛhyɛ mu.
Ahokokwaw a wobenya mmeae a wɔbɛhyehyɛ de ama mmea tumi wɔ Nigeria nyinaa.
Mmea a wɔde wɔn ho bɛhyɛ amammuisɛm mu kɛse a wɔbɛhyɛ ho nkuran.
Ɔmanpanyin a ɔhwɛ amannɔne nsɛm so (2010–2011)
[sesa]Ɔmampanyin Goodluck Jonathan na ɔsan paw no, na nea wayɛ wɔ saa dwumadie yi mu no bi ne:
Nigeria a ogyinaa ananmu wɔ Amanaman Nkabom Bagua Kɛse no mu, a ɔde ne ho gyee mu wɔ mmea ne mmofra hokwan ahorow ne ahobammɔ dwumadibea nsakrae ho.
Ɔhye so ahobammɔ a wɔbɛma akɔ anim denam aman a ɛbemmɛn ne ɔhye so mpɔtam hɔfo a wɔne wɔn bɛyɛ adwuma no so.
Ɔsatu ahorow a wɔde bɛma nkurɔfo ate ase a wɔde tia akode nketewa ne akode a emu yɛ hare a ɛredɔɔso no anim.
Amannɔne Nsɛm Ho Dwumadibea no a wobewie na wɔde akɔ Asafo ti dan foforo mu a wɔbɛhwɛ so.
ECOWAS Bagua (2012–2016) .
[sesa]Sɛ́ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Amanyɔsɛm, Asomdwoe ne Ahobammɔ so no, Hussaini asɛyɛde ne nea watumi ayɛ no kaa:
ECOWAS Standby Force a wɔde wɔn bɛkɔ asraafoɔ asɛmpatrɛ adwuma mu, a ECOWAS Asɛmpatrɛ adwuma a ɛwɔ Guinea Bissau (ECOMIB) ne Amanaman Ntam Mmoa Asɛmpatrɛ adwuma a Afrika Di Kan kɔ Mali (AFISMA) ka ho no ho nhyehyɛeɛ.
ECOWAS Po so Nhwehwɛmu a Wɔaka abom no a wɔde bedi dwuma, a ɛmaa wɔhyehyɛɛ Po so Mpɔtam abiɛsa ne Ɔmantam Asoɛe.
Ɔrehwɛ Ahobammɔ ne Ahobammɔ Dwumadibea mu Nsakrae nhyehyɛe bi so wɔ Guinea Bissau.
Nneɛma a wɔbɛboaboa ano ama Aban Asoɛe no a wɔbɛnya, a asraafoɔ nnwinnadeɛ a ɛfiri USA, Germany, ne China ka ho.
ECOWAS Aman a wɔka ho no boa ma wɔyɛ abatow ne Ɔman Kɔkɔbɔ ne Mmuae a Wɔde Ma Mfitiaseɛ Akwan a wɔbɛhyehyɛ.
Adwumakuo no mufoɔ (2016–Mprempren) .
[sesa]Efi bere a Hussaini fii ECOWAS Commission no, wayɛ n’ankasa mmara adwumakuw, Hussaini Suleiman & Co. Ɔsan nso wɔ anaasɛ wayɛ nnwumakuw ne afotufo dibea ahorow pii, a nea ɛka ho ne:
Oguamtrani, Ɔman Nnipa Hokwan Bagua (2021–July 2025)
Oguamtrani, NGX Mmarahyɛ Bagua (2023–2005)
Ɔkwankyerɛfoɔ a ɔnyɛ adwumayɛfoɔ a ɔde ne ho, Flour Mills of Nigeria Plc (2017–mprempren)
Ɔkwankyerɛfoɔ a ɔnyɛ adwumayɛfoɔ a ɔde ne ho, Stanbic IBTC Holdings Plc (2016–2024)
Member, ECOWAS Nyansafoɔ Bagua
Oguamtrani Abadiakyiri, Afrika Atɔe Fam Asomdwoe Ho Dwumadibea (WANEP) .
Ɔmannifoɔ, Ahmadu Bello Suapɔn Endowment Fapem Ahwɛfoɔ Badwa
Ɔman Ba, Aban Asoɛe, Queen’s College Mmabaa Dedaw Fekuw no muni
Adwumayɛfo Nkɔso
[sesa]Hussaini awie adwumayɛfoɔ nkyerɛkyerɛ nhyehyɛeɛ wɔ asoɛeɛ ahodoɔ bi mu, a nea ɛka ho ne:
Digitals Strategy ne Disruptive Innovation a ɛkanyan wɔ Harvard Adwumayɛ Sukuu (2024, 2023).
Akannifoɔ wɔ Nkɔsoɔ mu wɔ Harvard Kennedy Sukuu mu (2014).
Akatua Boayikuo ne Nnwumakuo Aban nteteeɛ wɔ Harvard Adwumayɛ Sukuu ne Euromoney UK (2017, 2019).