Jump to content

Sɛ-Nipa

Ɛfi Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu

Sɛ- nipa yɛ kasasu a ɛdi dwuma wɔ kasa biara mu no mu baako. Akan kasa mu nso, kasaau di dwumasono pa ara[1].

Sɛ-nipa mu sɛ, sɛ-nipa kyerɛ sɛ yɛde nnipa su, nneyɛɛ anaa atenka ma nnoɔma a ɛnyɛ nnipa, ma wɔnya onipa nsɛnkyerɛnne[2].

Adeɛ biara a wɔbɛma no ayɛ onipa no kyerɛ sɛ wɔde nnipa su bɛkyerɛkyerɛ mu wɔ ɔkwan so sɛnea ɛbɛyɛ a ɛbɛtumi ayɛ saa adeɛ no ho mfoni a ɛmu da hɔ wɔ akenkanfoɔ adwene mu[3].

Ɔdwontoni Kojo Antwi de sɛ-nipa dii dwuma wɔ ne dwom afafrantɔ mu.

Nhwɛsoɔ:

Wadane aboa nanka, wɔakyekyere kahyire agu me so[4].

Baabi a Mmoa Firi

[sesa]
  1. Personification in literature | EBSCO Research Starters (in English), retrieved 2025-08-26
  2. Google Scholar, retrieved 2025-08-26
  3. Bryan L. Moore (2008), Bryan L. Moore (ed.), "Personification in Practice and Theory", Ecology and Literature: Ecocentric Personification from Antiquity to the Twenty-first Century (in English), New York: Palgrave Macmillan US, pp. 1–41, doi:10.1057/9780230614659_1, ISBN 978-0-230-61465-9, retrieved 2025-08-26
  4. Personification in literature | EBSCO Research Starters (in English), retrieved 2025-08-26