Jump to content

Rwandan Refugee Repatriation After the 1994 Genocide

Ɛfi Wikipedia

Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu

Rwanda nnipakuo a wɔkunkum Tutsifoɔ wɔ afe 1994 mu no haw kyɛneeɛ a ɛyɛ hu sene bibiara a esisii wɔ Afrika abakɔsɛm mu. Wɔ nnafua 100 pɛ mu no, wɔkunkum nnipa bɛyɛ 800,000, na Rwandafo bɛboro ɔpepem 2 - a wɔn mu dodow no ara yɛ Hutufo - guan kɔɔ aman a ɛbɛn hɔ te sɛ Zaire (seesei wɔfrɛ no Democratic Republic of Congo), Tanzania, Burundi, ne Uganda[1][2]. Nnipa pii a wɔfitii ɔman no mu tu firii hɔ no maa ɔman no mu yɛɛ basaa, na ɛmaa nkurɔfoɔ a wɔresan aba wɔn man mu no ho kyeree wɔn mfeɛ pii.

Nnipa pii a wɔbaeɛ no ne mmoa a wɔde ma wɔn

[sesa]

Berɛ a nnipakuo no kunkum nnipa ne Rwanda Ɔmanfo Akwankyerɛ (RPF) no dii nkonim wɔ aban tuguo mu wɔ Kitawonsa bosome wɔ afe 1994 mu no, Hutufoɔ pii a na wɔyɛ atubrafoɔ ne kan aban no ne asraafoɔ no mufoɔ dwane forii Rwanda. Nnoɔma a ɛwɔ mu kɛseɛ paa no bi ne:

  • Goma ne Bukavu wɔ Zaire (atukɔfo bɛboro ɔpepem 1)
  • Ngara ne Benaco wɔ Tanzania
  • Kibondo wɔ Tanzania atɔe fam

Mfitiaseɛ no, na wɔhyehyɛ saa nneduaban yi sɛ baabi a nnipa bɛtumi anya bammɔ, nanso ankyɛ na FAR asraafoɔ deda ne Interahamwe asraafoɔ a wɔde nneduaban no dii dwuma sɛ baabi a wɔto hyɛ nkurɔfoɔ so wɔ aman foforɔ so, na wɔamma ɔmanfoɔ ankɔ wɔn kurom[3].

UNHCR na Ɛboaa Wɔn a Wɔresan Aba Wɔn Asase So

[sesa]

Amanaman Nkabom Soafo Panyin a Ɔhwɛ Aguanfo So (UNHCR) fii atubrafo a wofi wɔn pɛ mu san kɔ wɔn man mu no dwumadi ase wɔ 1994 awiei mu, a na n'atirimpɔw ne sɛ ɔbɛboa atubrafo a wofi wɔn pɛ mu, ahobammɔ, ne nidi mu san kɔ wɔn man mu no.

Wɔ 1994 ne 1996 ntam no, na nnipa a wɔsan ba fie no nnɔɔso koraa, na na wɔn a wɔsan bae no nnu 100,000 esiane:

Osuro sɛ RPF aban no bɛtwe n'aso anaasɛ wɔakyere no

  • Atirimɔdensɛmfo a wɔwɔ nneduaban mu no dawurubɔ
  • Nsɛm a enni mu a ɛfa tebea a ɛwɔ Rwanda ho

Eyi sesae kɛse wɔ 1996 awiei, bere a Rwanda ne Uganda asraafo a wɔde wɔn ho gyee Zaire apuei fam no sɛee nneduaban na wɔsan de Rwandafo atubrafo bɛboro 600,000 kɔɔ wɔn kurom wɔ adapɛn kakraa bi mu no[4][5]. Afoforɔ pii dwane kɔɔ Congo kwae mu tɔnn anaasɛ wokunkum wɔn wɔ ɔtaa mu.

Asan a Wɔsan De Wɔn Ba na Wɔsan De Wɔn Ba

[sesa]

Eduu afe 2001 no, na Rwandafo atubrafo bɛboro ɔpepem 2 na wɔasan aba, na na eyi yɛ Afrika atubrafo a wɔsan kɔ wɔn kurom a wɔdɔɔso sen biara no mu biako. Rwanda aban ne Amanaman Nkabom dwumadibea ahorow yɛɛ nhyehyɛe de boaa wɔn a wɔsan kɔɔ ɔman foforo so no denam:

  • Gacaca Asɛnnibea a Ɛhwɛ Atɛntrenee ne Agyinatu So
  • Asase a wɔkyekyɛ mu (imidugudu resettlement villages)
  • Adwene ne nkate ho mmoa a wɔde ma nnipa, ɛwom sɛ ɛnyɛ pii de
  • Mmoa a wɔde ma aduan, nneɛma a ɛnyɛ nnuan, ne wɔn a wɔsan kɔ wɔn kurom a wɔsan kɔ wɔn sukuu

Nanso, na ɛyɛ den ma me sɛ mɛsan akɔ ɔman no mu bio. Wɔn a wɔsan ba no hyia:

  • Asase ho akasakasa, titiriw a ɛwɔ wɔn a wɔasan aba no ntam
  • Ɔtan hunu a wɔde di wɔn a wɔabɔ wɔn sobo sɛ wɔde wɔn ho ahyɛ awudi mu no ho
  • Nkorɔfo a wɔdɔɔso wɔ imidugudu nkuraase ne asetra kwan a enni hɔ

Bere a Gacaca asɛnnibea ahorow no yɛ nhyehyɛe a ɛgyina hɔ ma nnipa a wɔwɔ hɔ no, na wɔsɔre tia, na wɔantumi ansiesie ɔhaw ne ahotoso a na ɛtra hɔ wɔ mpɔtam hɔ no.

Mprenprem tebea ne haw ahodoɔ a ɛwɔ hɔ

[sesa]

Ɛfiri afe 2024 mu no, Rwanda kɔ so gye nnipa kakraa bi a wɔsan ba, a wɔn mu pii wɔ hɔ a wɔwoo wɔn wɔ atuateɛ mu. Nanso, haw da so wɔ hɔ:

  • Mmeranteɛ ne mmabaa a wɔn ani gye wɔn man mu no, ɛyɛ den ma wɔn sɛ wɔbɛsan akɔ wɔn man mu
  • Ɛtɔ mmere bi a, wɔn a na wɔyɛ atutenafoɔ no hyia haw wɔ asase, nkrataa, ne ɔsom adwuma a wɔde bɛma wɔn no ho
  • Nnipa a wɔabɔ wɔn sobo sɛ wɔyɛ nnipakuw atirimɔdensɛm no mu pii da so wɔ amannɔne, na ama nneɛma ayɛ den ama wɔn a wɔbɛsan aba wɔn man mu no

Agyinatuo ho mmɔden a Rwanda bɔeɛ ne nkɔsoɔ a wɔanya wɔ sikasɛm mu no ahyɛ ahotosoɔ mu den, nanso ahotosoɔ, abakɔsɛm ho nkaeɛ, ne atɛntene ho nsɛm da so ara nya wɔn a wɔsan ba no so nkɛntɛnsoɔ.

Baabi a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. Update on the 1995 repatriation and reintegration programme for Afghanistan / United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 1995, retrieved 2025-06-18
  2. UNHCR, the UN Refugee Agency (in English), retrieved 2025-06-18
  3. Marc Sommers, Gerard Prunier (1998), "The Rwanda Crisis: History of a Genocide", The International Journal of African Historical Studies, vol. 31, no. 1, p. 212, doi:10.2307/220947, ISSN 0361-7882, retrieved 2025-06-18
  4. Anne Hammerstadt (2001-01), "Book Review: UNHCR, The State of the World's Refugees 2000: Fifty Years of Humanitarian Action (Oxford: Oxford University Press, 2000, 340 pp., price not given, pbk )", Millennium: Journal of International Studies, vol. 30, no. 1, pp. 187–189, doi:10.1177/03058298010300010226, ISSN 0305-8298, retrieved 2025-06-18 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)
  5. UNHCR, the UN Refugee Agency (in English), retrieved 2025-06-18