Jump to content

Return of Malian Refugees from Mauritania

Ɛfi Wikipedia

Wɔatwerɛ nsaɛm wei wɔ Asante Twi mu

Ɛfiri afe 2012 no, ntɔkwa pii akɔ so wɔ Mali man no mu, na ama nnipa pii atu afiri wɔn nkuro mu ne aman foforɔ so. Aman a wɔgye Mali atubrafoɔ titire no mu baako ne Mauritania, a ɛmaa nnipa mpempem pii a wɔdwane firii akodie a na ɛrekɔ so wɔ Mali atifi fam no nyaa bammɔ. Ɛfiri berɛ a wɔhyɛɛ asomdwoeɛ apam ase wɔ afe 2015 mu ne bammɔ tebea a ɛrekɔ so nkakrankakra wɔ Mali amantam no bi mu no, Mali aguanfo a wofi Mauritania a wɔde wɔn ho rehyɛ wɔn man mu no asan akɔ wɔn man mu no abɛyɛ ade titire a ɛboa ma wonya ano aduro a UNHCR, aman abien no nyinaa nniso, ne nnipa a wɔboa wɔn ma wonya ano aduro[1].

Ɔko a ɛkɔɔ so wɔ Mali ne atutenafoɔ a wɔkɔɔ so

[sesa]

Afe 2012 Tuareg atuate no, a Islamfoɔ kuo a wɔkura akodeɛ faa so na wɔde wɔn nsa hyɛɛ Mali atifi fam, ne France asraafoɔ a wɔkaa wɔn ho hyɛɛ mu no, de basabasayɛ baa ɔman no mu. Nyamesom mu basabasayɛ, jihadistfoɔ a wɔto hyɛ nkurɔfoɔ so, ne ɔman no a ɛyɛ mmerɛ no maa nnipa bɛborɔ 140,000 a wɔfiri Mali kɔhwehwɛɛ dwankɔbea wɔ aman a ɛbɛn hɔ mu.

Mauritania gyee saa atubrafoɔ yi mu dodoɔ no ara, titire wɔ Mbera Atenaeɛ a ɛwɔ Hodh Ech Chargui mantam a ɛbɛn Mali hye so no. Ɛfiri afe 2023 mu no, na nnipa bɛyɛ 78,000 a wɔfiri Mali no te Mbera, na ɛno na ɛmaa no bɛyɛɛ beaeɛ a wɔgye nnipa a wɔakɔ ahokyerɛ mu paa wɔ Afrika Atɔeɛ fam no mu baako[2][3].

Nhyehyɛeɛ a wɔyɛ maa wɔn a wɔpɛ sɛ wɔsan ba wɔn man mu

[sesa]

Wɔ Kitawonsa bosome wɔ afe 2018 mu no, Mali aban, Mauritania Islam fahodie man, ne UNHCR yɛɛ apam bi a ɛfa nnipa baasa ho a wɔde bɛboa ma Mali atutenafoɔ asan akɔ wɔn kurom wɔ bammɔ ne nnidie mu. Saa nhyehyɛeɛ yi na ɛde Voluntary Repatriation Programme (VRP) no baeɛ.

Wɔn a wɔsan baa wɔn kurom no fii ase nkakrankakra esiane basabasayɛ a ɛrekɔ so wɔ Mali atifi fam ne ne mfinimfini fam no, nanso wɔ 2021 akyi no, ɛkɔɔ so yɛɛ den, titiriw wɔ mmeae bi a na asomdwoe wɔ hɔ te sɛ Timbuktu, Gao, ne Kayes.

Ɛduruu afe 2023 awieeɛ no, na nnipa bɛboro 10,000 a wofi Mali no asan afi Mauritania wɔ nhyehyɛe no ase[4][5].

Mmoa a wɔde ma wɔn a wɔsan ba

[sesa]

Wɔde nea edidi so yi ma wɔn a wɔsan ba:

  • Nsrahwɛ a edi mu a wɔde fi Mbera atrae kɔ mmeae a wɔhyɛ da yi nkurɔfo ma wɔsan ba wɔ Mali
  • Sika a wɔde boa wɔn a wohia mmoa ntɛmntɛm
  • Nneɛma a wɔde si dan ne nneɛma a ɛnyɛ nnuan (ntade, nnuan a wɔde noa aduan, ahotew ho nneɛma)
  • WFP de aduan ho mmoa ma bere tiaa bi
  • Mmara ne amammerɛ ho nkrataa ho mmoa, a awo ho nkrataa ne agyiraehyɛde ka ho

Sɛ wɔba a, wɔn a wɔsan ba no taa fa baabi a wɔde wɔn akɔtra wɔ nkurow te sɛ Nioro ne Timbuktu mu, baabi a wɔn a wɔboa wɔn ma wɔsan ba no ma wɔn akwankyerɛ ne mmoa a edi kan.

Asetena mu haw a wɔhyiaeɛ

[sesa]

Ɛmfa ho nhyehyɛe a wɔfa so san kɔ wɔn kurom no, wɔn a wɔsan kɔ wɔn kurom no hyia nsɛnnennen pii:

  • Ɔhaw a ɛrekɔ so, titire wɔ Mopti, Gao, ne Timbuktu afa bi, esiane basabasayɛ a ɛrekɔ so wɔ mpɔtam hɔ ne basabasayɛ akuw a wɔyɛ basabasa nti
  • Nneɛma a ɛho hia a wonnya wɔ mmeae a wɔsan kɔ no, a nea ɛka ho ne nhomasua, apɔwmuden, ne nsu pa
  • Mmoa a wɔde bɔ wɔn ho ban a wɔnnya, titiriw mmabun ne mmea
  • Asase ho akasakasa ne agyapade a wɔhwere bere a wɔretutu wɔn afi wɔn afie mu

Afei nso, sika a wɔde boa wɔn a wɔasan aba wɔn man mu no nnɔɔso, na nnipa pii a wɔsan ba wɔn man mu no da so ara hia mmoa bere a wonnya mmoa a wɔde bɛboa wɔn ma wɔayɛ wɔn ho yiye no.

Mmoa a ɛkɔ so ne mantam ntam nhyehyɛeɛ

[sesa]

UNHCR ne n'ahokafoɔ de mfe pii, ne aman pii a wɔne wɔn yɛ adwuma no rebɔ wɔn ho ban ne wɔn ano aduro (MYMP) wɔ Sahel mu de abɔ mmɔden a aman a wɔgye Malianfo atubrafo no rebɔ no ho ban. Dwumadi no fa ahobammɔ, asomdwoe a ɛwɔ hɔ, ne nnipa a wɔsan kɔ wɔn man mu no a wɔhyɛ wɔn ho den ho.

Mauritania nso kuraa wɔn a wɔhwehwɛ ahobammɔ no mu, na aguanfo no bi apaw sɛ wɔbɛka wɔn ho wɔ ɔman no mu esiane sɛ na wosuro sɛ wɔbɛsan akɔ Mali nti. Bere koro no ara, wɔhwɛ sɛnea ahobammɔ tebea no te so na wɔhwɛ sɛnea nneɛma te bere a wɔresan akɔ wɔn kurom no[6][7].

Mmuaeɛ

[sesa]

Mali aguanfo a wofi Mauritania a wɔsan ba no yɛ anidaho nanso ɛyɛ anigyesɛm sɛ wɔasiesie ahobammɔ tebea a agye ntini wɔ Sahel no mu biako. Ɛwom sɛ aman a wɔresan akɔ wɔn man mu no nkɔanim yɛ ketewaa bi esiane ahobammɔ a enni hɔ nti, nanso ahwehwɛde a ɛwɔ apam a nnipa baasa ayɛ no mu ne amantam no mu biakoyɛ a ɛrekɔ so no yɛ nhyehyɛe a ɛma nkurɔfo tumi fi wɔn man mu kɔ wɔn man mu wɔ ɔkwampa so, wɔ nidi mu, na wɔtra hɔ daa. Ɛho hia sɛ wɔhyɛ mmoa a wɔde boa wɔn ma wɔsan kɔ wɔn asetena mu no mu den, na wɔsɛe sika wɔ nkɔso ne ahobammɔ mu wɔ Mali na ama wɔatumi asiw atubrafo a wɔasan akɔ wɔn atena mu no ano na wɔatumi ahyɛ asomdwoe ho nkuran.

Baabi menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. Understanding the new Malian refugees in Mauritania: a path forward amid growing challenges | UNHCR Blog (in American English), retrieved 2025-06-18
  2. UNHCR Afghan refugee statistics 10 Sep 2001 / United Nations High Commissioner fro Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 2001, retrieved 2025-06-18
  3. Operational Data Portal, retrieved 2025-06-18
  4. ReliefWeb - Informing humanitarians worldwide (in English), 2025-06-18, retrieved 2025-06-18
  5. Update on the 1995 repatriation and reintegration programme for Afghanistan / United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 1995, retrieved 2025-06-18
  6. Voluntary repatriation to Afghanistan / United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 1989, retrieved 2025-06-18
  7. UNHCR, the UN Refugee Agency (in English), retrieved 2025-06-18