Return and Reintegration of Cameroonian Refugees from Nigeria
Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu
Cameroon Atutenafoɔ a Wɔfiri Nigeria a Wɔsan Kɔ Wɔn Man Mu. Anglophone nsɛmnsɛm a ɛkɔɔ so wɔ Cameroon, a ɛfirii aseɛ wɔ afe 2016 mu no ama nnipa bebree atutu akwan, na Cameroon atutenafoɔ bɛboro 77,000[1] na adwane akɔ Nigeria, titire wɔ Cross River, Benue, Taraba, ne Akwa Ibom mantam mu[2][3] (UNHCR, 2023). Berɛ a ɔko no rekɔ so a basabasayɛ a ɛtaa ba no, asɛmmisa a ɛfa nnipa a wɔsan kɔ wɔn ankasa man mu ne wɔn a wɔsan kɔ wɔn ankasa man mu ho no da so ara yɛ asɛm a emu yɛ den wɔ nnipa fam ne amanyɔsɛm mu[4].
Anglophone haw ahodoɔ ne nkurɔfoɔ a wɔatu wɔn afiri Nigeria
[sesa]Ɔhaw a ɛwɔ Cameroon atifi atɔe ne anafoɔ atɔe mantam no mu no firi ɔhaw a ɛwɔ hɔ berɛ tenteenten a ɛfa nnipa a wɔka Borɔfo kasa no a wɔtwe wɔn ho firi wɔn ho no mu. Mfitiaseɛ no, asomdwoeɛ mu a wɔsɔre tiaa aban no maa akodie mu trɛɛ, na atuatefoɔ kuo (a wɔfrɛ wɔn "Ambazonian akofoɔ") ne aban asraafoɔ hyiaeɛ. Nnipa a wɔn ho aka wɔ ɔko no mu no firii aseɛ hwehwɛɛ ahobammɔ wɔ Nigeria wɔ afe 2017 awieeɛ mu[5].
Nigeria ada ayɔnkofa kɛseɛ adi, agye Cameroon atutenafoɔ titire wɔ Ogoja ne Adagom nkuraase ne mmeaeɛ pii a wɔgye wɔn, berɛ korɔ no ara wɔ ma wɔn nsa ka nnoɔma titire wɔ ne mmoa a wɔde ma nnipa nhyehyɛeɛ mu[4].
Nhyehyɛeɛ pa a ɛwɔ hɔ ma obi a wɔpɛ sɛ wɔsan ba
[sesa]Sɛnea amanaman ntam mmara ne UNHCR nhyehyɛeɛ kyerɛ no, ɛsɛ sɛ wɔn a wɔresan kɔ wɔn kurom no firi wɔn pɛ mu, wɔ ahobammɔ mu a nnidie ka ho. Berɛ a Cameroon atutenafoɔ binom kyerɛ sɛ wɔpɛ sɛ wɔsan ba no, wɔn mu dodoɔ no ara kyerɛ sɛ dea ɛhaw wɔn ne:
- Ahobammɔ a enni hɔ ne Cameroonfo ahobammɔ dɔm a wosuro sɛ wɔbɛtaa wɔn[1].
- Amanyɔsɛm mu ntawantawa a wɔannya ano aduru ne nkɔmmɔbɔ a wɔn nyinaa gye tom a ɛnni hɔ.
- Wɔsɛeeɛ agyapadeɛ ne nnoɔma foforɔ a ɛwɔ nkuraase.
- Wɔnnya fafiri anaa mpata ho awerɛhyem biara.
UNHCR nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ afe 2022 mu no daa no adi sɛ, nnipa bɛboro 70% a wɔfiri Cameroon a wɔwɔ Nigeria no ani gye sɛ wɔbɛka wɔn ho wɔ hɔ anaa wɔbɛsan akɔtena ɔman a ɛto so mmiɛnsa mu esiane wɔn ahobammɔ nti[6][7].
Wɔresan de nkurɔfo aba no mmɔdemmɔ na mmoa afoforɔ
[sesa]Wɔ afe 2021 mu no, Nigeria, Cameroon, ne UNHCR aban hyehyɛɛ apam bi ase sɛ wɔbɛboa ama Cameroonfo atubrafo asan akɔ wɔn kurom. Eyi akyi no:
- Wɔ March 2022 mu no, wɔde atubrafo 118 a wofi Cameroon no dii kan fii Ogoja, Nigeria kɔɔ Eyumojock wɔ Cameroon anafo fam atɔe mantam mu.
- Wɔmaa wɔn a wɔsan bae no akwantu, nnuan, ne nneɛma a wɔde bɛhwɛ wɔn fie, ne baabi a wɔbɛtena bere tiaa bi wɔ wɔn a wɔsan bae no bere so[6][7].
- Dea na ɛka wɔn a wɔsan kɔ wɔn kurom no ho ne mmoa a wɔde bɛsiesie wɔn tenabea, wɔn a wɔsan kɔ sukuu, ne wɔn a wɔhwɛ wɔn akwahosan so.
Nanso, esiane ahobammɔ a enni hɔ ne sika a wonnya nti, mmɔden a wɔbɔe yi ayɛ kakraa bi[8][9].
Asetena mu haw ahodoɔ a wɔn a wɔbɛsan ab wɔn man mu hyiaeɛ
[sesa]Wɔn a wɔsan ba no hyiaa haw pii wɔ wɔn asetenam:
- Wɔsɛee afie ne aban mu nneɛma.
- Asetena mu hokwan a wonni, a ɛma wɔn a wɔsan ba no mu binom san tu kɔ baabi foforo.
- Ɔkwammɔne a wɔfa so bu nkurɔfo animtiaa anaa wɔtwe wɔn ho fi wɔn ho, titiriw mmabun a wɔka wɔn ho asɛm sɛ wɔyɛ nkurɔfo a wokura akode.
Afei nso, mmusua a mmea na wodi wɔn ti ne mmofra a wɔnka wɔn ho no taa hyia basabasayɛ ne anibiannaso.
Ɔman no mu nhyehyeɛeɛ a ɛbɛma afoforɔ a asan aba
[sesa]Esiane sɛ ahobammɔ nni hɔ nti, baabi a wɔakyekyere nnipa no abɛyɛ ɔkwan foforo a wɔfa so bɔ wɔn ho ban. Nigeria ama Cameroon aguanfo pii kwan sɛ:
- Ɔman mu akwahosan ho nhyehyɛeɛ.
- Sukuu a wɔde bɛma aguanfo mmɔfra.
- Nkwama a wɔde ma wɔn a wɔn ho aka no denam nnɔbae a wɔde di dwuma wɔ kuayɛ mu ne ntetee a wɔde ma wɔn wɔ adwuma mu so[12][13].
Aman a ɛwɔ Cross River State titiriw no ada ahɔhoyɛ soronko adi, ɛwom sɛ sika a wɔnnya ne ahɔho a wɔabrɛ no da so ara yɛ nsɛm a ɛhaw adwene.
Akwankyerɛ ahodoɔ a wɔbɛfa so adi ho dwuma
[sesa]- Akasakasa a ɛwɔ Cameroon no gyina amammuisɛm mu nkɔmmɔbɔ a emu yɛ den ne asomdwoe a obiara betumi anya so.
- Wɔhwɛ sɛnea wɔhwɛ wɔn a wɔsan ba wɔn man mu no ho so sɛnea ɛbɛyɛ a wɔn ho remma mu na wɔanyɛ wɔn basabasa.
- Sika a wɔde boa wɔn a wɔasan afi wɔn abusua mu ma wonya baabi atena, wɔhohoro wɔn ho wɔ nsu ne nsu mu, wɔsua ade, na wonya baabi a wɔbɛtena.
- Wɔkɔ so ne wɔn a wɔgye wɔn wɔ Nigeria no di nkitaho de boa wɔn a wɔtena faako no.
- Ɔman mu amammui adwuma a wɔyɛ ne mmoa a wɔde ma nnipa a ɛtra aman horow so a wɔbom yɛ.
Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ
[sesa]- 1 2 Cameroon 'has forcibly returned 100,000 Nigerian refugees' (in British English), 2017-09-27, retrieved 2025-06-16
- ↑ UNHCR-sub office Jalalabad repatriation data / United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 1998, retrieved 2025-06-16
- ↑ Operational Data Portal, retrieved 2025-06-16
- 1 2 UNHCR concerned about return of Nigerian refugees from Cameroon (in English), retrieved 2025-06-16
- ↑ Crisis Group (in English), 2022-08-29, retrieved 2025-06-16
- 1 2 Voluntary repatriation to Afghanistan / United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 1989, retrieved 2025-06-16
- 1 2 UNHCR, the UN Refugee Agency (in English), retrieved 2025-06-16
- ↑ UNHCR condemns forced returns of Cameroon asylum-seekers from Nigeria (in English), retrieved 2025-06-16
- ↑ Cameroon: Mass Forced Return of Nigerian Refugees | Human Rights Watch (in English), 2017-09-27, retrieved 2025-06-16
- ↑ ReliefWeb - Informing humanitarians worldwide (in English), 2025-06-16, retrieved 2025-06-16
- ↑ Reliefweb ✓, retrieved 2025-06-16
- ↑ Julien Lerat, Jai Vaze (2025-05-15), "How February 2022 redefines extreme floods in Australia", Communications Earth & Environment, vol. 6, no. 1, doi:10.1038/s43247-025-02307-z, ISSN 2662-4435, retrieved 2025-06-16
- ↑ NEMA Nigeria (in American English), retrieved 2025-06-16