Jump to content

Repatriation of Namibian Refugees in Botswana (Dukwi Camp)

Ɛfi Wikipedia

Repatriation of Namibian Refugees in Botswana (Dukwi Camp) yɛ Namibia atutenafoɔ a wɔyii wɔn firii Dukwi Atutenafoɔ atenaeɛ wɔ Botswana no yɛ asɛm a ɛho hia wɔ Afrika Anafo fam atubrafoɔ ne atubrafoɔ abakɔsɛm mu. Saa atutenafoɔ yi a wɔn mu dodoɔ no ara firi Caprivi mantam (a seesei wɔfrɛ no Zambezi Mantam) a ɛwɔ Namibia atifi apuei fam no mu, guan kɔɔ Botswana wɔ afe 1999 mu bere a na ɔko bi rekɔ so wɔ hɔ no. Ɔpɛ a Caprivi Liberation Army (CLA) dii kan yɛe sɛ wɔbɛtew wɔn ho no maa Namibia aban no yɛɛ asraafo basabasayɛ, na ɛmaa nnipa ɔhaha pii kɔhwehwɛɛ guankɔbea wɔ Botswana a ɛbɛn hɔ no.[1][2][3][4]

Abakɔsɛm a ɛfa ho

[sesa]

Caprivi ntɔkwa no firi abakɔsɛm mu nsɛm a ɛfa nnipa a wɔtoto wɔn ase ne amanyɔsɛm mu faahodi a wɔn a wɔka Lozi kasa no nni wɔ mpɔtam hɔ no ho. Wɔ Ɔsanaa bosome mu wɔ afe 1999 mu no, CLA sɔre tiaa aban nneduaban a ɛwɔ Katima Mulilo so. Namibia aban no yɛɛ ade ntɛmntɛm, na wɔhyɛɛ ɔmanfoɔ, ɔmanfoɔ, ne wɔn a wɔsusu sɛ wɔte wɔn ho no maa wɔdwane kɔɔ Botswana. Wɔ afe 2000 no, na Namibiafoɔ bɛborɔ 1,200 na wɔakɔsoɛ wɔ Dukwi Atutenafoɔ Atenaeɛ hɔ.[5]

Mmara ne Ahobammɔ Ahodoɔ

[sesa]

Mfitiaseɛ no, Botswana maa Namibiafoɔ dodoɔ no ara kwan maa wɔbɛtenaa hɔ, na wɔgye toom sɛ ɛyɛ amanyɔsɛm nti na wɔdwaneeɛ. Wɔmaa atutenafɔo no kɔtenaa Dukwi, a ɛwɔ Mfifini Mansini a ɛwɔ Botswana no mu. Nanso, berɛ bi akyi no, amammuisɛm a ɛkɔɔ so wɔ Namibia no gyinaa pintinn, na Botswana, a Amanaman Nkabom Ahobammɔ Boayikuw a Ɛhwɛ Aguanfo Ho Nsɛm So (UNHCR) boaa wɔn no, firii ase bɔɔ mmɔden sɛ wɔbɛhyɛ nkurɔfo nkuran ma wɔayi wɔn yam asan akɔ wɔn kurom.[6][7]

Ɛmfa ho eyi no, na aguanfo pii twentwɛn wɔn nan ase sɛ wɔbɛsan akɔ hɔ, efisɛ na wosuro sɛ wobedi wɔn ani wɔ amanyɔsɛm mu na wɔadi wɔn asɛm wɔ ntɛnkyea so, titiriw wɔn a na wɔka CLA anaa United Democratic Party (UDP) a na wɔabara wɔn wɔ Namibia no ho. Wɔn mu pii kae sɛ sɛ wɔsan ba a wɔbɛkyere wɔn anaa wɔbɛhaw wɔn. Ne saa nti, wɔn a wofi wɔn pɛ mu san kɔ wɔn man mu no kɔɔ so yɛɛ kakraa bi, na aguanfo a wɔba fie no dodoɔ yɛɛ kɛseɛ.[8][9]

Baabi a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. Gail M. Gerhart (2002), "UN Office for the Coordination of Humanitarian Affairs", Foreign Affairs, vol. 81, no. 5, p. 197, doi:10.2307/20033282, ISSN 0015-7120, retrieved 2025-06-13
  2. The New Humanitarian | Humanitarian news and analysis from Africa, Asia and the Middle East - updated daily (in English), retrieved 2025-06-13
  3. UNHCR Afghan refugee statistics 10 Sep 2001 / United Nations High Commissioner fro Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 2001, retrieved 2025-06-13
  4. UNHCR, the UN Refugee Agency (in English), retrieved 2025-06-13
  5. Lucie KONECNA (2023-01-05), "NAMIBIA: FORGOTTEN CONFLICT IN THE CAPRIVI STRIP", Conflict Studies Quarterly, no. 42, pp. 66–81, doi:10.24193/csq.42.4, ISSN 2285-7605, retrieved 2025-06-13
  6. UNHCR Afghan refugee statistics 10 Sep 2001 / United Nations High Commissioner fro Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 2001, retrieved 2025-06-13
  7. UNHCR, the UN Refugee Agency (in English), retrieved 2025-06-13
  8. "International Courts and National Amnesty Laws", Amnesty, Human Rights and Political Transitions : Bridging the Peace and Justice Divide, Hart Publishing, ISBN 978-1-84113-771-1, retrieved 2025-06-13
  9. Amnesty International (in English), retrieved 2025-06-13