Jump to content

Repatriation of Ashanti Gold Regalia from the UK to Ghana

Ɛfi Wikipedia

Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu

Asante Sika Kɔkɔɔ a Wɔde Firi United Kingdom aba Ghana no yɛ amammerɛ ho agyapadeɛ a wɔde ama Asantefoɔ. Asantefoɔ yɛ abusuakuo bi a ɛwɔ Asante mantam a ɛwɔ ɛnnɛ Ghana. Wɔwɔ abakɔsɛm ne amammerɛ a ɛsom bo a ɛgyina Asante Ahemman no so.

Sika kɔkɔɔ ahyɛnsode no yɛ sika kɔkɔɔ a wɔde siesie ade ne nneɛma foforo a wɔde yɛ ade, na ɛkyerɛ Ashanti Ahemman no ahonyade, tumi, ne adwinni. Wɔfaa saa nneɛma yi wɔ Britain nniso ase na wɔde kɔtoo tete nneɛma akorae ne nneɛma a wɔaboaboa ano wɔ United Kingdom.

Na Ghana aban, Ashanti mpanyimfo, ne Britain nnwumakuw no ne wɔn adi nkitaho wɔ bere a wɔresan de wɔn aba no. Wɔhuu sɛ amammerɛ mu nneɛma yi a wɔde bɛsan aba no yɛ ade titiriw a ɛbɛma wɔahu abakɔsɛm mu ntɛnkyea a nniso no de baa wɔn so no, na ama wɔatumi asan de wɔn amammerɛ mu ahosɛpɛ aba Ashantifo no mu[1].

Atirimpɔw

[sesa]

Ashanti Ahemman no yɛ ahemman a na ɛwɔ tumi na na emufo di yiye wɔ Afrika Atɔe fam, titiriw wɔ afeha a ɛto so 18 ne 19 mu. Ná wonim ahemman no wɔ sika kɔkɔɔ ho, na na wonim dwetɛdwumfo no yiye, na ɛno ma wɔyɛɛ sika kɔkɔɔ ahyɛnsode a ɛyɛ fɛ a na wɔde di dwuma wɔ amanne ahorow mu ne tumidi ho sɛnkyerɛnne.

Bere a Britainfo kɔtow hyɛɛ wɔn so, titiriw bere a Anglo-Ashanti akodi no baa awiei no, wɔkyeree sika kɔkɔɔ ho nneɛma pii anaa wɔfow de kɔɔ United Kingdom. Akyiri yi wɔde saa nneɛma yi kɔkyerɛɛ ade wɔ tete nneɛma akorae te sɛ British Museum ne mmeae afoforo, mpɛn pii no a na Ashantifo no nni ho kwan.

Nkɛntɛnso

[sesa]

Sika kɔkɔɔ ahyɛnsode no nyɛ nneɛma a wɔde yɛ mfonini kɛkɛ; ɛyɛ Ashantifo no ankasa, wɔn abakɔsɛm, ne wɔn tumidi ho sɛnkyerɛnne. Saa nneɛma yi a wɔde bɛsan akɔ wɔn man mu no nyɛ amammerɛ mu nneɛma a wɔde bɛsan asiesie kɛkɛ, na mmom ɛboa ma abusuabɔ a ɛda Ashanti Ahemman no ne nnɛyi Ghana man no ntam no mu yɛ den.

Bio nso, sɛ wɔsan de nneɛma a wɔde agyapade ayɛ no kɔ wɔn man mu a, ɛkyerɛ sɛ nnipa pii a wɔwɔ wiase nyinaa rehwehwɛ sɛ wɔde nneɛma a wɔde agyapade ayɛ no bɛsan akɔ wɔn man mu, na wɔde wɔn ani asi asɛm a ɛfa amammerɛ ne amammerɛ ho no so.

Asetena mu a wɔsan kɔ

[sesa]

Wɔn a wɔsan de wɔn baa wɔn man mu no, Ghana aban ne Ashanti amammerɛ kwan so akannifo a wɔwɔ Britain tete nneɛma akorae ne aban agyinatufo no de wɔn kɔɔ wɔn man mu. Nsɛm a wɔkae no bi ne baabi a wofi bae, wɔn a wɔwɔ hokwan sɛ wɔyɛ wɔn dea, ne ɔkwan a wɔbɛfa so de wɔn asan aba wɔn man mu a asiane biara rento wɔn ne ɔkwan a wɔbɛfa so de wɔn asie.

Wɔhuu sika kɔkɔɔ ahyɛnsode no mu atitiriw bi, a sika kɔkɔɔ nkongua, ahenkyɛw, ne nneɛma foforo a wɔde siesie wɔn ho a na wɔde yɛ Ashanti amanne ahorow no. Bere a wɔyɛɛ nhyehyɛe wiei no, wɔde nneɛma no kɔɔ Ghana.

Bere a wɔsan bae no, wɔmaa wɔn agyiraehyɛde no so wɔ afahyɛ ahorow a ɛkyerɛ wɔn amammerɛ mu mfaso, na wɔyɛɛ nhyehyɛe sɛ wɔde bɛkyerɛ wɔ Ghana tete nneɛma akorae mu na Ashanti ahemfo de adi dwuma wɔ wɔn amammerɛ mu.

Nkɛntɛnso ne daakye

[sesa]

Wɔagye ne san a wɔde aba no atom sɛ amammerɛ mu nkitahodi ho nkonimdi, na ahyɛ nkɔmmɔbɔ a ɛrekɔ so wɔ amammerɛ mu nneɛma foforo a wɔde agyaw wɔn wɔ amannɔne no a wɔbɛsan de aba ho nkuran. Ɛsan nso ma nkurɔfo hu hia a ehia sɛ wɔhwɛ wɔn agyapade so na wɔhyɛ obu a wɔde ma wɔn amammerɛ no ho nkuran.

Ashanti sika kɔkɔɔ agude no da so ara kanyan Ghana adwinnifo ne amammerɛ mu adwumayɛfo, na ɛma nkurɔfo ani gye agude ne abakɔsɛm ho bio.

Hwɛ nso

[sesa]

Mmeaeaɛ a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. Asante Gold: UK returns looted Ghana artefacts after 150 years (in British English), 2024-04-11, retrieved 2025-06-29