Reparations for slavery
Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu

Nkoa ho ka a wɔde tua ka no yɛ nea wɔde tua ka ma wɔn a wɔyɛ nkoa no. Ayaresa betumi afa akwan pii so, a sika a wɔde betua ka ho, mmara kwan so a wɔde besiesie nneɛma a asɛe no, kyɛwpa a wɔde bɛma ɔmanfo ne awerɛhyem a wɔde bɛma sɛ ɛrensi bio. Nnipa a wɔsom sɛ nkoa no betumi akyerɛ nnipa a wɔsom sɛ nkoa wɔ abakɔsɛm mu anaa wɔn a wɔsom sɛ nkoa wɔ afeha a ɛto so aduonu baako yi mu. Wɔ afeha a ɛto so du-awɔtwe mu no, na wɔtɔre nkoa so ka bi.
Wiase Kuo Baatan agyinasie
[sesa]Wiase Kuo Baatan Bagua sii gyinaeɛ 60/147 kyerɛ sɛ, sɛ obi yɛ biribi a, ɛsɛ sɛ wɔtwe n'aso[1].
Wɔ mmeaeɛ a nkoa firi mu
[sesa]Abibirem
[sesa]Wɔ afe apem-na-aha-akron-na-aduakron-akron mu no, African World Reparations and Repatriation Truth Commission frɛɛ Atɔe fam aman sɛ wɔmfa sika trillion $777 (~$1.34 quadrillion wɔ afe 2023) mma Afrika wɔ mfe anum mu. 73]
Wɔ Ɔpɛpɔn mpem-abien-na-koro mu no, Amanaman Nkabom no yɛɛ Wiase Nhyiam a Wɔko Tia Kuw Bi Mu Nyiyi, Kuw Bi Mu Ntam Mu Nyiyi, Amanaman Mufo Ho Tan, Ne Ɔtan a Wɔwɔ Ma Wɔn a Wɔn Ani Nnye Ho a Wodii wɔ Durban, South Africa no ho nhyehyɛe. Durban Review Conference hyɛɛ gyinabew bi ase a ɛkyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ Atɔe famfo tua Afrika ka esiane "nnipa mu nyiyim, nnipa mu nyiyim, nnipa a wɔmpɛ ɔman foforo, ne nnipa mu nyiyim" a Atlantic nkoatɔ no de bae nti. 74][75][76] Akannifo a wofi Afrika aman pii mu taa eyi akyi. Sudan Ɔtemmufo a na kan no ɔyɛ Ɔtemmufo, Ali Mohamed Osman Yassin, kae sɛ nkoa aguadi na ɛde Afrika haw ahorow a ɛwɔ hɔ nnɛ no ba.
Ɔmanpanin Cyril Ramaphosa taa nkoa a wɔde wɔn kɔyɛɛ nkoa no ho ka, de kae Durban asɛm no a ɛdii mfeɛ aduonu no[2][3][4][5].
African Union ne Caricom Wiase Nyinaa Akatua Fekuo
[sesa]African Union ne Caricom yɛɛ Global Reparation Fund wɔ nhyiam bi ase wɔ Ghana wɔ Obubuo mpem-abien-na-aduonu-abiasa mu[6]. Ghana manpanyin Nana Akufo-Addo, kaa wɔ nhyiam no ase sɛ "Akoa bere nyinaa no kyerɛe sɛ yɛn nkɔso, wɔ sikasɛm, amammerɛ, ne adwene mu no, amma mu. Abusua ahorow a wɔtetew mu ho nsɛm pii wɔ hɔ ... Wuntumi nkyerɛ ɔhaw a asiane a ɛte saa de ba no mu, nanso ɛsɛ sɛ wuhu"[6].
Nsɛm a Wɔkasa Tia Yɛn
[sesa]Nnipa dodow no ara sɔre tia nkoa a wɔtɔn wɔn sɛ akatua no. Wɔ nhwehwɛmu bi a YouGov yɛe wɔ afe mpem-abien-na-du-anan mu no, na Amerikafo ɔha mu nkyem asuasa-nson pɛ na wogye di sɛ ɛsɛ sɛ wɔma nkoa sika bere a wɔagye wɔn afi nkoasom mu no. Bio nso, nnipa ɔha mu nkyem du-num pɛ na wogye di sɛ ɛsɛ sɛ wɔde sika tua nkoa asefo ka. Nea wohunu no kyerɛe sɛ nsonsonoeɛ kɛse da Amerikafo a wɔyɛ aborɔfo ne aborɔfo a wɔyɛ aborɔfo ntam. Adesua no kaa nea wohui no ho asɛm tiawa sɛ: "Amerikafo fitaa 6% pɛ na wɔpene sika a wɔde ma nkoa asefo no so, bere a wɔde toto Amerikafo abibifo 59% ho. Saa ara nso na aborɔfo 19% ⁇ ne abibifo 63% ⁇ na wɔtaa ntetee soronko ne adwuma ho ntetee ho nhyehyɛe a wɔyɛ ma nkoa asefo no akyi"[7].
Wɔ afe mpem-abien-na-du-anan mu no, bere a ɔretie asɛm a Ta-Nehisi Coates kyerɛwee a n'asɛmti ne "The Case for Reparations" no, sɛnkyerɛwfo Kevin D. Williamson tintim asɛm bi a n'asɛmti ne "The Case Against Reparations". Wɔ mu no, Williamson kyerɛ sɛ: "Nnipa a ɛsɛ sɛ wotua wɔn ka no awu dedaadaw"[8].
Baabi menyaa mmoa firiiɛ
[sesa]- ↑ Elvira Domínguez-Redondo (2020-08-25), "Number of Communications Sent. Data from OHCHR between December 1, 2009, and July 15, 2020.", In Defense of Politicization of Human Rights, Oxford University PressNew York, pp. 197–198, ISBN 0-19-751670-X, retrieved 2025-06-18
- ↑ "UN must prioritise reparations for victims of slave trade, says Ramaphosa", TimesLIVE (in English), retrieved 2025-06-18
- ↑ "Reparations for slavery", Wikipedia (in English), 2025-06-12, retrieved 2025-06-18
- ↑ Renè (2025-02-15), President Cyril Ramaphosa arrives in Addis Ababa, Ethiopia leading the South African delegation to the African Union Summit (in American English), retrieved 2025-06-18
- ↑ Reparations draw UN scrutiny, but those who'd pay say little (in English), 2021-09-28, retrieved 2025-06-18
- 1 2 "A Framework for War Reparations", When Nations Can't Default, Cambridge University Press, pp. 17–40, 2023-10-31, ISBN 978-1-009-34397-8, retrieved 2025-06-18
- ↑ David Lyons (2017-01-10), "Reparations for Slavery and Jim Crow", Oxford Handbooks Online, doi:10.1093/oxfordhb/9780190236953.013.31, retrieved 2025-06-18
- ↑ "A Biblical and Theological Case for Reparations", Working Against the Grain, Routledge, pp. 169–183, 2014-12-18, ISBN 978-1-315-71095-2, retrieved 2025-06-18