Owusu-Ankomah
Owusu-Ankomah (24 Ahinime, 1956 - 6 Ɔgyefoɔ, 2025)[1] yɛ obi a ɔfiri Ghana a na ɔyɛ Afrika adwinni. N'adwuma no fa ahoni ne nipadua ho, na ɔde ne Adinkra ahyɛnsode no yɛ adwuma.[2] Ne nnwuma no nso "anya Renaissance adwinni, nsa ano nkyerɛwee a efi tete amammerɛ te sɛ Ghana Akanfoɔ adinkra ahyɛnsodeɛ nhyehyɛeɛ, Chinafo ideograms, ne nnɛyi wiase amammerɛ."[2] Owusu-Ankomah yɛ obi a ɔkyerɛɛ ne ho ade wɔ Achimota College, a ɛbɛn Accra, a "wɔhyehyɛɛ no wɔ afe 1936 mu na wɔfaa no kaa University of Science and Technology a ɛwɔ Kumasi no ho wɔ afe 1952 mu".[3]
Mfitiaseɛ abrabɔ ne nwomasua
[sesa]Wɔwoo Owusu-Ankomah afe 1956 wɔ Sekondi, Ghana. Wɔ afe 1971 ne 1974 ntam no osuaa ade wɔ Ghanatta College of Art wɔ Accra, Ghana.[1]
Adwumayɛ
[sesa]Ɔfirii n'adwuma ase wɔ afe 1979 mu, ɔtuu kwan kɔɔ Europa, ne Europafoɔ adwinnifoɔ ne adwadifoɔ dii nkitaho. Ɛfiri afe 1986 no, Owusu-Ankomah traa Bremen kuro mu wɔ Germany. Wɔsan nso gyee no toom sɛ ɔdansifoɔ a ɔfiri ɔman foforɔ so esiane n'akwantu a ɔtueɛ wɔ Germany nti.[4]
Asanteman adinkra ntwerɛɛ nhyehyɛeɛ no maa ɔbenfo no yɛɛ ne mfonini akɛseɛ no. Ɔsan kyerɛɛ wɔn ahyɛnsodeɛ no ase wɔ mfonini a wɔyɛ wɔ mfoniniyɛ dan mu no mu, bere a ɔkura wɔn mfitiase nkyerɛase no mu pii mu no.[5] Owusu-Ankomah mfoni ahorow no fa nyansahu, mfiridwuma, nyansapɛ ne honhom mu nokwasɛm ho.[6] Onipa adannandi, ahonim, ɔkra a enni baabi a efi ne daa nkɔso. Ɔgye di paa sɛ nnipa a wɔtenaa ase tete mmere mu a wɔanyinyin sen Egyptfo a na wɔn ho akokwaw wɔ geometry kronkron a ɔde di dwuma wɔ n'adwuma mu no mu bi wɔ hɔ. Ohuu nnɔbae mu nketewa pii wɔ ne nhoma ahorow a otwa to mu, ne ɔkwan a ɔfa so di nokware a ɛwɔ nokwasɛm a ɛne sɛ ɛnyɛ yɛn nkutoo na yɛwɔ amansan yi mu no ho adanse, sɛ wɔabɛsra yɛn na wɔda so ara rebɛsra yɛn no. Efi afe 2004 kosi afe 2008 no, ɔtraa ase sɛ obi a ɔregye n'ahome, na odwinnwen nneɛma ho, odwinnwen ho, na ɔyɛ nhwehwɛmu, na ɔde asɛmfua Microcron dii dwuma. Na wahu, sɛnea ɔkae na ɔka no, sɛnkyerɛnne a ɛkyɛn so, sɛnkyerɛnne ahorow no sɛnkyerɛnne, ne nkyerɛkyerɛ ne nyansapɛ a ɛka ho a ɔsan frɛ no Microcron no.[7]
Asɛm bi a ɛbaa Nka nsɛmma nhoma mu wɔ afe 2025 mu no kae sɛ, sɛ yɛhwɛ "ne asinasin a emu yɛ den sen biara, a abakɔsɛm mu no, ɛyɛ tuntum ne fitaa no bi a, ɔpia abusuabɔ a ɛda mfonini ahorow no ne agyiraehyɛde ahorow no ntam no kɔ akyiri. Ɔsan nso de mfonini abien di dwuma sen sɛ ɔde biako bedi dwuma, na ɛma wonya ahoɔden ne emu dɔ ho adwene. Nanso mfonini ahorow bi a wɔayɛ nnansa yi a wɔde aka ɔyɛkyerɛ yi ho (MICROCRON BEGINS) kyerɛ nsakrae kɛse a aba kɔla mu, an wosi ɛnne so dua sen sɛ wɔbɛhyehyɛ nsɛm a wɔahyehyɛ no nnidiso nnidiso, ɛte sɛ nea ɔte nka sɛ ɔrekɔ asinasin a ɛtrɛw, ɛnyɛ den, na ebetumi ahwɛ ne ho so Seesei a wadi mfe aduonum no, nsɛm a wɔaka abom wɔ n’adwene mu a ɛrehwehwɛ akwan foforo a ɔbɛfa so afi mu wɔ n’adwuma a ɔde aniwa hu no mu nnwom a ɛyɛ tuntum ne fitaa a ɛwɔ akyi."[8]
Owusu-Ankomah de ne ho kyerɛe wɔ Germany nyinaa, ne amanaman ntam wɔ Britain ne U.S., Europa, Afrika Kesee Fam, Amerika Kesee Fam ne Asia.[9] Ɔne adwumfoɔ Giorgio Armani yɛɛ biako wɔ ntade bi a wɔde bɛyɛ Red Campaign.
Baabi a menyaa mmoa firiiɛ
[sesa]- 1 2 OCTOBER GALLERY: Obituary: Kwesi Owusu-Ankomah, retrieved 2025-05-23
- 1 2 Carol Brown (2011-09-01), "Recent Acquisitions at Two South African Collections: UNISA and Durban Art Gallery", African Arts, vol. 44, no. 3, pp. 76–83, doi:10.1162/afar.2011.44.3.76, ISSN 0001-9933, retrieved 2025-05-23
- ↑ Regula Tschumi (2008), The buried treasures of the Ga: coffin art from Ghana, Berne: Benteli, ISBN 978-3-7165-1520-4
{{citation}}:|access-date=requires|url=(help) - ↑ Monica Blackmun Visonà (2005-12-01), "Redefining Twentieth Century African Art the View from the Lagoons of Côte d'Ivoire", African Arts (in English), vol. 38, no. 4, pp. 54–94, doi:10.1162/afar.2005.38.4.54, ISSN 0001-9933, archived from the original on 2024-06-03, retrieved 2025-05-23
- ↑ Orlando Britto Jinorio, Shannon Fitzgerald, Tumelo Mosaka, Siemon Allen, Okwui Enwezor, Contemporary Art Museum St. Louis, Regina Gouger Miller Gallery, Sarah Campbell Blaffer Gallery, ed. (2003), A fiction of authenticity: contemporary Africa abroad [curated by Shannon Fitzgerald and Tumelo Mosaka, organ. by the Contemporary Art Museum St. Louis. Contemporary Art Museum, St. Louis, Mo., Sept. 20., 2003-January 4,2004; Regina Gouger Miller Gall., Purnell Center for the Arts, Carnegie Mellon Univ., Pittsburgh, PA; Blaffer Gall., the Art Museum of the Univ. of Houston, Houston, Tex., Sept.-Nove. 2006], St. Louis, Mo: Contemporary Art Museum St. Louis [u.a.], ISBN 978-0-9712195-2-6
{{citation}}:|access-date=requires|url=(help)CS1 maint: multiple names: editors list (link) - ↑ Owusu-Ankomah, retrieved 2025-05-23
- ↑ Arthur M. Schlesinger (2000-02), Jackson, Gardner (10 September 1896–17 April 1965), newspaperman, public official, and liberal gadfly, American National Biography Online, Oxford University Press, retrieved 2025-05-23
{{citation}}: Check date values in:|date=(help) - ↑ Nj Hynes (2015-05-01), "Owusu-Ankomah Microcron Begins", Nka Journal of Contemporary African Art (in English), vol. 2015, no. 36, pp. 112–115, doi:10.1215/10757163-2914383, ISSN 1075-7163, retrieved 2025-05-23
- ↑ "Review: Le Corbusier: The Art of Architecture; Vitra Design Museum, Weil-am-Rhein, 29 September 2007–10 February 2008.; Museu Colecçao Berardo Arte Moderna e Contemporânea, Lisbon, 19 May–17 August 2008.; The Crypt, Metropolitan Cathedral of Christ the King, Liverpool, 2 October 2008–18 January 2009.; The Barbican Art Gallery, London, 19 February–24 May 2009.; and Martin-Gropius-Bau, Berlin, 9 July–5 October 2009.", Journal of the Society of Architectural Historians, vol. 68, no. 4, pp. 560–561, 2009-12-01, doi:10.1525/jsah.2009.68.4.560, ISSN 0037-9808, retrieved 2025-05-23