Jump to content

Nkwahosa

Ɛfi Wikipedia

wɔ sɛnea wɔtaa de di dwuma ne nnuroyɛ mu , sɛdeɛ Wiase Apɔmuden kubaata kyerɛ no, apɔmuden yɛ "honam fam, adwene ne asetena mu yiedie a edi mu na na nyarewa ne mmerɛwyɛ biara nni mu. [1] Wɔagyina tirimpɔ ahodoɔ bebree so de nkyerɛaseɛ ahodoɔ aba afa ho. Yɛbɛtumi ama yɛn apɔmuden agyina abrane bere a yɛredi dwuma ahodoɔ bi te sɛ apɔmutenetene.[2] afei ɛsɛsɛ yɛda. Na yɛatwe yɛn ho afiri nneyɔeɛ a ɛmmoa yɛn apɔmuden ho ; sɛ ebi a tawahyeɛ ne nneɛma a ɛde ɔbrɛ ba.


Nneɛma bi a ɛha yɛn apɔmuden no taa firi nneɛma a yɛn ara yɛyɛ te sɛ sɛ ebia yɛde yɛn ho bɛhyɛ suban a asian kɛse wom mu mu, berɛ a afoforɔ nso firi nhyehyɛeɛ a ɔman no yɛ de ma ayarehwɛ ho nsɛm yɛ den anaa yɛ fo ma ɔmanfoɔ no. Bio, ebi nso gyina nneɛma afoforɔ a ɛboro ankorankoroɛ so no so.

↵ABAKWASƐM

[sesa]

Berɛ rekɔ n'anim no aɔmuden nkyerɛaseɛ no asesa. Nea ɛne abɔdeɛ a nkwa wom ho adwene hyia no, Apɔmuden ho nkyerɛkyerɛmu ahodoɔ a edi kan no twee adwene sii asɛmti a ɛfa sɛnea nipadua no tumi yɛ adwuma no so; wobuu apɔwmuden sɛ tebea a ɛyɛ adwuma sɛnea ɛsɛ a yare betumi asɛe bere ne bere mu. Apɔmuden ho nkyerɛase a ɛte saa ho nhwɛso ne: sɛ obi bɛtumi ayɛ nabusua be ne man mu adwuma.[3]. Afei, wɔ afe Apem, Ahankron ne Aduanan nwɔtwe (1948) mu no, wɔ twe a wɔtwe wɔn ho fi nkyerɛase ahodoɔ a atwam no ho koraa mu no, Wiase Apɔwmuden kubaatan (WHO) de nkyerɛaseɛ a ɛmu da hɔ pefee baaeɛ, a ɛde apɔwmuden bata nkɔsoɔ ho a ɛgyina “honam fam, adwene, ne asetena mu yiedie so;( ɛnyɛ sɛ ebia yareɛ ase atu koraa).[4]Ɛwom sɛ ebinom gyee saa nkyerɛaseɛ yi too mu sɛ ɛyɛ foforoɔ deɛ nanso wɔkasa tiaa no nso sɛ emu nna hɔ na ɛtrɛɛ dodo na wɔankyerɛ aseɛ sɛ wotumi susu. Berɛ tenten no, wɔde too nkyɛn sɛ adwene a mfaso nni so, na akwahosan ho nkɔmmɔbɔ dodow no ara san kɔɔ biomedical model no mfaso so.

Sɛnea nsakrae baa yareɛ a wobu no sɛ tebea so kɔɔ adwene a wosusu sɛ ɛyɛ adeyɛ so no, saa ara na nsakraeɛ koroɔ no ara sii wɔ apɔwmuden ho nkyerɛkyerɛmu ahodoɔ mu. Bio nso, Wiase Apɔwmuden kubaatan WHO dii dwuma titiriw berɛ ɛhyɛɛ aseɛ bɔɔ nkuranhyɛ kuo ɛfa apɔwmuden nkɔso ho no nkuran wɔ afe Apem, Ahankron ne Aduowɔtwe (1980) Yei de apɔwmuden ho adwene foforo baeɛ; ɛnyɛ sɛ ɔman, na mmom wɔ nsɛm a ɛyɛ nnam a ɛfa ahoɔden a wɔde gyina ano ho, wɔ kwan foforɔ so no, sɛ "adeɛ a wɔde tena ase". Wɔ afe Apem, Ahankron ne Aduowɔtwe-Nwɔtwe (1984 ) mu no, WHO yɛɛ nsakraeɛ wɔ apɔwmuden nkyerɛase no ho. Ɔkyerɛkyerɛɛ mu sɛ "baako a ankorankorɛ anaa kuo bi tumi hu deɛ wɔpɛ na wodi apɔwmuden ahiadeɛ ahodoɔ ho dwuma na wɔsakra anaa wɔgyina nneɛma a atwa yɛn ho ahyia anoyɛ ade a wɔde boa da biara da asetena, ɛnyɛ botae a ɛwɔ hɔ." asetra; ɛyɛ adwene pa, a esi asetra ne ankorankoro nneɛma so dua, ne nipadua mu tumi nso.R. Enti, na akwahosan kyerɛ tumi a obi tumi kura homeostasis mu na ne ho tɔ no fi nsɛmmɔnedi mu. Adwene, adwene, nkate ne asetena mu akwahosan kyerɛ tumi a obi tumi di adwennwen ho dwuma, nya ahokokwaw, sɛ ɔbɛkɔ so akura abusuabɔ mu, a ne nyinaa yɛ nneɛma a ɔde gyina ano na ɔde ne ho. Eyi bue kwan pii ma akwahosan a wobetumi akyerɛkyerɛ, ahyɛ mu den na wɔasua

wɔ sɛnea wɔtaa de di dwuma ne nnuroyɛ mu , sɛdeɛ Wiase Apɔmuden kubaata kyerɛ no, apɔmuden yɛ "honam fam, adwene ne asetena mu yiedie a edi mu na na nyarewa ne mmerɛwyɛ biara nni mu. R1. Wɔagyina tirimpɔ ahodoɔ bebree so de nkyerɛaseɛ ahodoɔ aba afa ho. Yɛbɛtumi ama yɛn apɔmuden agyina abrane bere a yɛredi dwuma ahodoɔ bi te sɛ apɔmutenetene (R2) afei ɛsɛsɛ yɛda. Na yɛatwe yɛn ho afiri nneyɔeɛ a ɛmmoa yɛn apɔmuden ho ; sɛ ebi a tawahyeɛ ne nneɛma a ɛde ɔbrɛ ba.

ADWENE MU APƆWMUDEN

[sesa]

Wiase Nyinaa Akwahosan Ahyehyɛde no ka adwenemyare ho asɛm sɛ “ɛyɛ yiyedi tebea a onipa no hu n’ankasa tumi, otumi gyina asetra mu nhyɛso a ɛfata ano, otumi yɛ adwuma a ɛsow aba na ɛsow aba, na otumi boa ne de.” anaasɛ ne mpɔtam hɔfo". Adwene mu akwahosan nyɛ adwenemyare a enni hɔ ara kwa.

Wɔka adwenemyare ho asɛm sɛ ‘adwene, nkate, ne nneyɛe tebea horow a esiw asetra ne nkate mu yiyedi ne nnipa asetra ne wɔn adwumayɛ kwan. Sɛ obi wɔ adwenemyare a, ebetumi asɛe adwene mu dwumadi kɛse, bere tiaa bi anaasɛ daa. Nsɛmfua afoforo bi ne: ‘adwene mu akwahosan ho haw’, ‘yare’, ‘ɔhaw’, ‘adwuma a entumi nyɛ adwuma yiye’.

Wobu mpanyimfo a wɔwɔ U.S. nyinaa mu bɛyɛ ɔha biara mu aduonu sɛ wobetumi ahu sɛ wɔwɔ adwenemyare bi. Adwene mu nyarewa ne ade titiriw a ɛde dɛmdi ba wɔ United States ne Canada. Saa nyarewa yi ho nhwɛso ne adwenemhaw, ADHD, adwenemhaw kɛse, adwenemhaw a ɛma obi yɛ ade tra so, dadwen, adwene mu haw a ɛba wɔ ahodwiriw akyi ne ɔtism

Nneɛma pii na ɛde adwene mu yareɛ ba a deɛ ɛdidi soɔ yi ka ho bi;

.Abɔde mu nneɛma, te sɛ awo suo mu nneɛma anaa amemene mu nnuru

.Abusua abakɔsɛm a ɛfa adwene mu yareɛ ho

. Asetena mu suahunu ahodoɔ, te sɛ ahodwiri anaa ɔtism


NYAREWA AHODOƆ A NIPADUA MU SINTƆ TUMI DE BA

[sesa]

ɛwom sɛ wudi aduannuru a ɛho hia dodow no ara fi aduan a ɛkari pɛ a wubekura mu de, nanso Atɔe Famfo aduan nni aduannuru ne nneɛma bi. Vitamin B12, iron, iodine bi yɛ vitamin ne mineral a ɛtaa yɛ a enni nipadua mu.

Aduannuru pii ho hia na ama obi anya akwahosan pa.

Bere a ɛyɛ yiye sɛ wubenya wɔn mu dodow no ara afi aduan a ɛkari pɛ mu no, Atɔe Famfo aduan a wɔtaa di no nni aduannuru pii a ɛho hia yiye.

Saa asɛm yi bobɔ aduannuru a enni nipadua mu 7 a abu so wɔ ɔkwan a ɛyɛ nwonwa so din.[5]

1. CALIUM SINTƆ


Sɛnea Ɔman Ghana Apɔwmuden Asoɛe (NIH) kyerɛ no, calcium ho hia ma nnompe a ɛyɛ den na ama ntini ahodoɔ no atumi ayɛ adwuma. Cleveland Ayaresabea ka sɛ nsɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ sɛ calcium sua koraa no bi ne nsateaa mmerɛwyɛ, sɛ obi akoma no fa baabi bɛtutu no. Ɛno akyi no, berɛ tiawa mu sɛnkyerɛnne biara nni hɔ a ɛda adi pefee a ɛkyerɛ sɛ calcium nni obi nipadua mu.

2. VITAMIN D HO SINTƆ

Saa vitamin yi yɛ foforoɔ a ɛho hia ma nnompe apɔwmuden na ɛbetumi nso si kokoram binom ano, sɛnea Cleveland Ayaresabea kyerɛ no. Vitamin D a wonni ho sɛnkyerɛnne betumi ayɛ ;— ɔbrɛ, nnompe mu yaw, adwene mu nsakraeɛ, ne ntini mu yaw anaa mmerɛwyɛ betumi aba.

3. POTASSIUM HO SINTƆ

Potassium boa ma wo koma, wo ntini, ne wo ntini yɛ adwuma yiye na ɛde aduannuru nso kɔ nkwammoaa mu bere a woyi nwura fi hɔ no, sɛnea MedlinePlus kyerɛ no. Nea ɛka ho no, ɛyɛ aduannuru a mfaso wɔ so a ɛboa ma Sodium nya nkɛntɛnso bɔne wɔ wo mogya mmoroso so: Ɛho hia wɔ mogya mmoroso a ɛbɛkɔ so atena mu.

4. IRON HO SINTƆ

Sɛnea UCSF Apɔwmuden kubaatan kyerɛ no, dadeɛ ho hia na ama wɔanya mogya mu nkwammoaa kɔkɔɔ, a ɛde mframa pa kɔ nipadua no mu nyinaa. Sɛ iron dodow kɔ fam dodo a, ebia mogya mu nkwammoaa kɔkɔɔ no bɛkɔ fam, na ɛde tebea bi a wɔfrɛ no mogya a ɛtɔ kɔ nipadua mu aba. Zive ka sɛ akuw bi a asiane kɛse wom sɛ dadeɛ a wonnya nni no bi ne mmea a wɔrekɔ brayɛ, ankorankoro a wɔrenyin (te sɛ mmofra ne mmea a wɔyem), ne wɔn a wodi aduan a wɔmfa nam nni dwuma anaasɛ wonni nam akyi.

5. VITAMIN B12 HO SINTƆ


Vitamin B12 boa ma wɔyɛ mogya mu nkwammoaa kɔkɔɔ ne DNA, na ɛma ntini mu nkwaadɔm a ɛma ntini no yɛ adwuma nso tu mpɔn, sɛnea NIH kyerɛ no. Ebia wɔn a wonni nam ne wɔn a wonni nam no wɔ asiane titiriw mu sɛ vitamin B12 a wonni efisɛ afifide na ɛnyɛ aduannuru no, na ebia nnipa a wɔayɛ wɔn oprehyɛn a ɛma wɔn mu duru so te nso nni vitamin B12

6. FOLATE HO SINTƆ


Folate, anaa folic acid, yɛ vitamin B a ɛho hia titiriw ma mmea a wɔadi mfe a wɔbɛwo, ɛno nti na vitamin a wɔde ma ansa na wɔawo no taa kura dodow a ɛdɔɔso no. Sɛnea Mayo Ayaresabea kyerɛ no, folate boa ma onyin na ɛyɛ adwuma yiye na ebetumi atew asiane a ɛwɔ hɔ sɛ obi benya awo mu dɛmdi so, titiriw nea ɛfa ntini mu ntini (amemene ne akyi berɛmo) ho. Psota kyerɛ sɛ folate a enni nipadua mu no betumi ama nkwammoaa ne mogya mu nkwammoaa kɔkɔɔ akɛse dodow so atew na ama ntini mu ntini a ɛyɛ mmerɛw wɔ abofra a ɔhyɛ yafunu mu no.

  1. "World Health Organization", Wikipedia (in English), 2023-07-31, retrieved 2023-08-04
  2. Benefits of Physical Activity (in American English), 2023-06-28, retrieved 2023-08-04
  3. n2:0094-5145 - Search Results, retrieved 2023-08-04
  4. World Health Organization (1958), The first ten years of the World Health Organization (in English), retrieved 2023-08-04
  5. 7 Common Nutrient Deficiencies (in English), 2023-06-16, retrieved 2023-08-04