Jump to content

Mozambique’s Attempts to Reclaim Colonial-Era Christian Relics

Ɛfi Wikipedia

Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu

Mmɔden a Mozambique rebɔ sɛ wɔbɛsan agye Kristosom agyapadeɛ a ɛwɔ hɔ firi tete mmerɛ mu no ka Afrikafoɔ dwumadie kɛseɛ bi a wɔde rehwehwɛ agyapadeɛ kronkron ne amammerɛ a wɔsɛee no berɛ a na Europafoɔ di wɔn so no ho. Bere a Portugal dii Mozambique so mfehaha pii (1498-1975) no, wɔkyeree Kristofo som mu nneɛma pii - a wɔn mu pii nam amammerɛ a na ɛwɔ hɔ no so nyaa bi - de wɔn kɔɔ Europefoɔ nnwuma ne asɔre ahorow mu. Wɔ Mozambique no, ɔpɛ a wɔwɔ sɛ wɔbɛsan ama wɔn amammerɛ ne wɔn honhom mu ahoɔfɛ, na wɔama wɔn tumi adi wɔn so wɔ bere a na wɔadi wɔn so no akyi, na wɔasiesie asɛmpatrɛw adwuma ne nnommumfa a wɔde dii nkurɔfo so no[1].

Abakɔsɛm: Kristosom ne nnisoɔ wɔ Mozambique

[sesa]

Portugalfoɔ Katolek asɛmpatrɛfoɔ na wɔde Kristosom baa Mozambique wɔ afeha a ɛto so 16 no mfitiaseɛ. Jesuitfoɔ, Capuchinfo, ne akyiri yi, White Fathers dii dwuma titire wɔ abusuakuo no mu nnipa a wɔsakraa wɔn adwene no mu, na mpɛn pii no na wɔhyehyɛ asɛmpatrɛw nnwuma a na wɔde nyamesom mu nsakrae ne nniso a na ɛhyɛ wɔn ase no bom[2]. Berɛ a asɛmpatrɛfoɔ no reyɛ asɛnka adwuma no, wɔboaboaa nyamesom mu nneɛma a ɛwɔ hɔ ano, na ɛtɔ mmere bi a na wɔhyɛ nkurɔfo ma wɔde Kristofo nneɛma te sɛ mmeamudua, kuruwa, ahotefo ahoni, ne ntade a wɔde yɛ asɔre no sesaa ɔmanfoɔ no agyiraehyɛdeɛ kronkron no.

Berɛ a na wɔretutu wɔn a wɔsɔre tia amammerɛ ne asɛmpatrɛw adwuma ase no, wɔde saa Kristosom nkae yi pii - a seesei wobu no sɛ Mozambique nyamesom agyapade - kɔɔ Portugal anaa wɔde siee Europa tete nneɛma akorae ne asɔre agyapade mu, a Museu Nacional de Arte Antiga wɔ Lisbon ne asɔremma akorae wɔ Braga ne Coimbra ka ho[3].

Mozambique mmɔden a wɔbɔ sɛ wɔbɛsan ama wɔn aba wɔn man mu no

[sesa]

Ɔman no ne Asɔre no Ayɔkofa

[sesa]

Mozambique amammerɛ ne nsrahwɛ adwuma no, ne Mozambique Katolek Asɔre no abom ayɛ nhyehyɛe sɛ wɔbɛkyerɛ tete nneɛma a ayera no mu, na wɔahu baabi a ɛwɔ, na wɔasan de aba. Saa mmɔdenbɔ yi kɔɔ so wɔ bere a Mozambique nyaa faahodie wɔ 1975 mu no, sɛ abibiman amammerɛ mu nsakrae a ɛbaa wɔ FRELIMO aban no ase no fa, a na ɛhwehwɛ sɛ wɔsan kyerɛ ɔman no tumidie wɔ nyamesom ne amammerɛ ho agyiraehyɛde ho no[4].

Mfe kakra a atwam ni no, aban no ne UNESCO ne Aman a Wɔka Portugal Kasa (CPLP) ayɛ adwuma de rebɔ mpae sɛ wɔnsan mfa nneɛma kronkron ne nyamesom mu nneɛma a wɔfaa mu wɔ nniso ase no mma wɔn.

Nnoɔma a ɛsom bo a ɛka ho ne nnwumakuo ahodoɔ

[sesa]

Ɛwom sɛ wɔn nsa nkaa nneɛma no pɛpɛɛpɛ de, nanso Kristofo nkae atitiriw a wɔahu wɔ Portugal ne Europa aman foforo so no bi ne:

  • Asɛnnua a wɔde dii dwuma wɔ afeha a ɛto so 17 mu wɔ tete asɔre ahorow a na wɔyɛ asɛmpatrɛ adwuma wɔ Inhambane ne Mozambique Supɔ so
  • Baabun Maria ne Ɔhotefo Anthony ahoni a wɔde wɔn nsa ano adwini ahyehyɛ no, seesei ɛwɔ Museu de Arte Sacra wɔ Lisbon
  • Katekismas ne Bible ahorow a wɔde nsa akyerɛw a wɔkyerɛɛ ase kɔɔ kurom kasa ahorow mu, a Emakhuwa ne Sena kasa ka ho, a seesei ɛwɔ Coimbra asɔfo nwomakorabea hɔ
  • Asɔre mu ntade a wɔn a wɔasakra aba Kristosom mu no hyehyɛɛ mu, na wɔde Kristosom ne amammerɛ ho nsɛnkyerɛnne nso kaa ho[5]

Mozambique bu saa nneɛma yi sɛ ne nyamesom agyapade a ɛbom yɛ ade, na ɛma wohu akwan soronko a kurom hɔfo gyidifo faa so gyee Kristosom toom na wɔsan kyerɛkyerɛɛ mu no.

Deɛ ɛkyerɛ wɔ amammerɛ ne ɔsom mu

[sesa]

Mmɔden a Mozambique rebɔ sɛ wɔbɛsan agye Kristofoɔ nkae no kɔ akyiri sen sɛ wɔde nnoɔma ankasa bɛsan asiesie. Ɛkyerɛ ɔpɛ a wɔwɔ sɛ wɔbɛsan anya nyamesom mu osuahu ne amammerɛ ho nsɛm. Ɛwom sɛ wɔde Kristosom bae sɛ ahempɔn nniso no adwinnade de, nanso Mozambiquefo gyee Kristofo agyiraehyɛde ahorow no de yɛɛ wɔn de, na wɔde kaa wɔn amansan nsusuwii, nnwom, ne amanne ahorow ho. Enti, wɔnhu nkae no sɛ amammerɛ mu nneɛma bi a wɔde aba kɛkɛ, na mmom sɛ amammerɛ mu ahoɔfɛ ne ahosodi ho adanseɛ[6].

Bio nso, Kristofo nneɛma a wɔde kyekyɛ no a wɔbɛsan de ama wɔn no ho hia na ama asafo a akyɛ no akɔ so asom Onyankopɔn, titiriw wɔ mmeae bi a kan no na wɔyɛ asɛmpatrɛw adwuma te sɛ Quelimane, Tete, ne Beira, a akyiri yi wɔde asɔre ahodoɔ a asɛmpatrɛfoɔ sii no maa ɔmanfo na wotwaa nneɛma a wɔde kyekyɛ no fii hɔ no.

Mmara ne asetena ho nhyehyɛeɛ

[sesa]

Amanaman ntam agyapade a ɛfa amammerɛ ho, a nea ɛka ho bi ne:

  • UNESCO 1970 Nhyehyɛe a Ɛbara Amammerɛ Ho Nneɛma a Wɔde Kɔ Amannɔne no[7]
  • ICOM Nnyinasosɛm a Wɔde Di Dwuma wɔ Tete Nneɛma Akorae, a ɛhyɛ nneɛma a ɛyɛ kronkron ne nneɛma a ɛho hia a wɔsan de ma no ho nkuran
  • Nkrataa a wɔde ka amammerɛ ho nsɛm a ɛwɔ Portugalfo kasa mu no hyɛ aman a wɔka Portugal kasa no nkuran

Wɔ nkɔmmɔbɔ a ɛkɔɔ so nnansa yi mu no, Portugal ada no adi sɛ ne ho a abue ama amammerɛ mu nsiesie no sua nanso ɛyɛ sɛnkyerɛnne kwan so. Wɔ afe 2022 mu no, Portugal penee so sɛ wobɛyɛ nneɛma a ɛwɔ tete nneɛma a ɛwɔ Mozambique no ho kyerɛwtohɔ ne mfonini wɔ kɔmputa so na wɔde ama Mozambique nnwuma - ɛyɛ ade ketewa nanso ɛho hia wɔ mmɔden a wɔrebɔ sɛ wɔbɛsan de wɔn akɔ wɔn kurom no mu[8].

Ɔhaw ahodoɔ

[sesa]

Mozambique rehyia nsɛnnennen bebree wɔ ne Kristosom nkae no a wɔbɛsan agye no:

  • Nkrataa a emu nsɛm nyɛ pɛpɛɛpɛ: Ná wɔnkyerɛw nneɛma pii ho nsɛm yiye anaa na wɔnkyerɛw nea ɛyɛe a ɛbaa wɔn so.
  • Portugalfo mmara mu akwanside: Wɔkyerɛ sɛ nneɛma no bi yɛ Portugalfo "ɔman agyapade", na ɛma wɔn a wɔresan aba no ho nkɔmmɔ yɛ den.
  • Asetena mu nsɛm: Mozambique tete nneɛma akorae ne asɔre ahorow taa nni sika ne nneɛma a wɔde bɛhwɛ so a ehia ma tete nneɛma a ɛyɛ hu a wɔde bɛhwɛ so.
  • Nyamekyerɛ mu nsɛm a emu yɛ den: Ɛnyɛ nnɛyi nyamesom akannifo no nyinaa na wɔpɛ sɛ wonya nkae no bi, na wɔn mu binom ka sɛ wɔde fa amammerɛ mu nhyɛso anaa abosonsom ho.

Mmoano

[sesa]

Mozambique mmɔden a wɔrebɔ sɛ wɔbɛsan agye Kristosom agyapadeɛ a ɛwɔ hɔ wɔ wɔn berɛ so no da no adi sɛ ɛyɛ nhyehyɛe a wɔde dii dwuma wɔ wɔn bere so akyi - nhyehyɛe a ɛnyɛ sɛ wɔde nneɛma a ɛyɛ kronkron bɛsan ama wɔn kɛkɛ, na mmom sɛ wɔde bɛsan agye wɔn amammerɛ ne wɔn som nso. Bere a Mozambique rehwehwɛ sɛ wobegye wɔn agyapade a wɔde maa wɔn bere a na wɔyɛ amammerɛ mu asɛmpatrɛ adwuma no afi hɔ no, saa nneɛma no a wɔasan anya no betumi ayɛ nyamesom ne abakɔsɛm mu mpata, na ɛbɛkyerɛ sɛ Mozambiquefoɔ wɔ tumi a wɔde bɛko atia ɔhaw ahodoɔ no, na wɔwɔ hokwan sɛ wɔkyerɛ wɔn honhom fam agyapade no mu sɛnea wɔn ankasa pɛ.

Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. Mozambique’s Attempts to Reclaim Colonial-Era Christian Relics (in English), retrieved 2025-07-11
  2. Allen Isaacman (1996-06-01), "Malyn Newitt. A History of Mozambique. Bloomington: Indiana University Press. 1995. Pp. xxii, 679. Cloth $57.50, paper $24.95", The American Historical Review, vol. 101, no. 3, pp. 886–887, doi:10.1086/ahr/101.3.886, ISSN 1937-5239, retrieved 2025-07-11
  3. Johannis Tsoumas (2018-05-16), "Portuguese ambitions vs Japanese tradition", MODOS: Revista de História da Arte, vol. 2, no. 2, pp. 143–158, doi:10.24978/mod.v2i2.1061, ISSN 2526-2963, retrieved 2025-07-11
  4. Catarina Valdigem (2023-11-06), "Radio and Music Listening Practices in Colonial Mozambique: The Goan Experience", Journal of African Cultural Studies, vol. 36, no. 1, pp. 58–73, doi:10.1080/13696815.2023.2269862, ISSN 1369-6815, retrieved 2025-07-11
  5. Lars de Wildt, S. D. Aupers (2020-04-07), "Eclectic Religion: The flattening of religious cultural heritage in videogames", International Journal of Heritage Studies, vol. 27, no. 3, pp. 312–330, doi:10.1080/13527258.2020.1746920, ISSN 1352-7258, retrieved 2025-07-11
  6. Bill Freund, Leroy Vail, Landeg White (1981-12), "Capitalism and Colonialism in Mozambique", African Studies Review, vol. 24, no. 4, p. 140, doi:10.2307/524345, ISSN 0002-0206, retrieved 2025-07-11 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)CS1 maint: multiple names: authors list (link)
  7. UNESCO (2007-01-01), "Convention on the Means of Prohibiting and Preventing the Illicit Import, Export and Transfer of Ownership of Cultural Property Paris, 14 November 1970", Standard-Setting at UNESCO, Brill | Nijhoff, pp. 103–111, ISBN 978-90-04-16454-3, retrieved 2025-07-11
  8. Luís Alberto Alves, Francisco Miguel Araújo (2015-12-01), "Camões – Instituto da Cooperaçao e da Língua (Portugal)", Revista Internacional de Lingüística Iberoamericana, vol. 13, no. 25, pp. 53–66, doi:10.31819/rili-2015-132505, ISSN 2255-5218, retrieved 2025-07-11