Marian Ewurama Addy

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Marian Ewurama Addy FGA . Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so OV (woo Cole ; 7 Ɔpɛpɔn 1942 – 14 Ɔbɛnem 2014) yɛ Ghana biochemist ne Ɔman Nyansahu ne Nkontaabu Quiz no Host a odi kan . Ghanani bea a odi kan a onyaa dibea a ɛyɛ abɔde ho nyansahu ho ɔbenfo a odi mũ, Addy bɛyɛɛ nhwɛso maa sukuu mmeawa ne mmea nyansahufo a wɔrefi ase wɔ hokwan ahorow a enni ano wɔ nyansahu, mfiridwuma, mfiridwuma ne akontaabu ( STEM ) nteɛso ahorow mu. Marian Addy nso yɛ Ghana Academy of Arts and Sciences Fellow, wɔpaw no afe 1999. Wɔ saa afe no ara mu no, wɔmaa no UNESCO Kalinga Nkonimdi a Ɛma Nyansahu Agye Din.

Mfitiase asetra ne nhomasua[sesa]

Wɔwoo Ewurama Addy 7 Ɔpɛpɔn 1942 wɔ Nkawkaw wɔ Ghana Apuei Fam, na ne maame Samuel Joseph Cole ne Angelina Kwofie Cole. Ɔsuaa adeɛ wɔ St Monica’s Secondary School wɔ Mampong-Ashanti firi Ɔbɛnem 1956 kɔsi June 1960 baabi a ɔdii mu wɔ agumadiɛ mu na ɔnyaa ne ‘O’ ne ‘A’ level adansedie nkrataa. Ɔsan kɔɔ Holy Child Girls’ School a ɛwɔ Cape Coast no nso . Ɔnyaa ne bachelor’s degree a ɛdi kan wɔ afifideɛ ho nimdeɛ mu wɔ chemistry mu wɔ Ghana Suapɔn, Legon . Akyiri yi onyaa abodin krataa a ɛkorɔn ne oduruyɛfo abodin krataa wɔ abɔde a nkwa wom ho adesua mu wɔ Pennsylvania Ɔman Sukuupɔn mu .

Adwuma[sesa]

Addy duu dibea sɛ biochemistry ho ɔbenfo a ɔyɛ pɛ wɔ Ghana Sukuupɔn mu, faako a ɛnyɛ sɛ na ɔyɛ ɔbea ɔbenfo a odi kan wɔ nyansahu mu wɔ sukuupɔn no mu nko, na mmom Ghana nso sɛ ɔman mũ no nyinaa. Wɔ saa sukuupɔn koro no ara mu no, ɔbɛyɛɛ Dwumadibea a ɛhwɛ Biochemistry, Cell and Molecular Biology so no Titenani fi 1988 kosi 1991 ne 1994 kosi 1997. Addy kɔhyɛɛ pɛnhyen wɔ afe 2002 mu sɛ Ɔbenfo a ɔkyerɛ Abɔde a Nkwa Wom Ho Adesua.

Bere a na ɔyɛ ɔbenfo ne dwumadibea panyin no, na ɔyɛ Aman a Wɔrenya Nkɔso Ho Nhyehyɛe Boayikuw (PCDC) no guamtrani na na ɔyɛ Ɔman Bagua a Ɛhwɛ Adwumayɛfo ne Mfiridwumayɛfo Sɔhwɛ So (NABPTEX) no guamtrani . Ɔyɛɛ Dwumadie no sohwɛfoɔ maa Nyansahu Nhomasua Dwumadie a ɛwɔ Accra ma Afrika (SEPA), Pan Africa nhyehyɛeɛ a ɛfa nyansahu nkyerɛkyerɛ a ɛdi kan wɔ sukuupɔn mu wɔ 1970 mfeɛ no mu. Ɔsomm wɔ Kwami Boayikuo, mfiridwuma boayikuo a ɛhwɛ polytechnic nkyerɛkyerɛ so a Ɔman Badwa a ɛhwɛ sukuupɔn so (NCTE) hyehyɛeɛ no mu, sɛ wɔbɛsua na wɔakamfo nhyehyɛeɛ a ɛbɛboa Ghana aban no ama wɔaboa polytechnic nkyerɛkyerɛ. Wɔ afe 1994 mu no, na ɔsan yɛ UNDP afotufoɔ kuo a emufoɔ yɛ 4 a wɔwɔ Ghana a wɔde ahyɛ wɔn nsa sɛ wɔnhyehyɛ Ɔman Dwumadie Nhyehyɛeɛ a ɛfa Nyansahu ne Mfiridwuma Nkɔsoɔ ho no muni. Na ɔyɛ Ghana Atomic Energy Commission no board member fi afe 1996 kosi afe 1998. Ɔsom sɛ WHO Ɔmantam Abenfo Boayikuw a Ɛhwɛ Amanne Aduruyɛ So no muni, na ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔfotufo wɔ Amanaman Ntam Nyansahu Fapem, wɔ Stockholm, Sweden . Na ɔyɛ Western Africa Network of Natural Products Research Scientists (WANNPRES) a wɔde sii hɔ wɔ Ɔpɛpɔn 2002 mu no Fapemfo ne Ɔkyerɛwfo Panyin a odi kan

Na ɔwɔ osuahu pii wɔ mfitiaseɛ ne nyansahu a wɔde di dwuma nyinaa mu, ɔmaa ɔkasa kyerɛɛ adesuafoɔ a wɔrekɔwie, wɔn a wɔrewie sukuu, nsensan ne aduruyɛ ho adesuafoɔ wɔ Ghana Suapɔn, Legon ne akyiri yi wɔ Howard University College of Medicine wɔ Washington DC .[1]

Wɔ Ɔpɛpɔn 2008 mu no, wɔpaw Addy sɛ Anglican University College of Technology, mfiridwuma ho nhyehyɛe a wɔyɛ wɔ ntoaso sukuu mu no Titenani a odi kan.

Ɔne ne nuabeanom baanu, Jane ne Elizabeth boom hyehyɛɛ Abasobɔde a wɔde ma “Abeawa a Ɔsen Biara” wɔ ne sukuupɔn, St Monica Ntoaso Sukuu mu. Ghana aban no paw no sɛ Officer of the Order of the Volta esiane ne mmoa a ɔde mae wɔ nyansahu ne mmabaa ne mmofra nhomasua mu nti.[1]

Hwehwɛ mu[sesa]

Nea Addy de n’adwene sii so wɔ nhomasua mu nhwehwɛmu mu ne nnuru a wɔde nhabannuru yɛ a wɔde sa nyarewa a ɛtaa ba no biochemistry; titiriw wɔ mmeae a ɛfa wɔn ahobammɔ ne wɔn mmɔdenbɔ ho. Nhwehwɛmu a ɔyɛe wɔ nhwiren a wɔfrɛ no Desmodium adscendens a nhabannuru ho animdefo de sa ayamtu ne akisikuru ho no kyerɛe sɛ na ade a ɛyɛ adwuma no yɛ nnuru foforo a mprempren wɔfrɛ no soyasaponins . Eyi boae ma wohuu sɛ wɔde nnuru a ɛtete saa a wɔde sa ayamtu ne asikreyare a ɛto so abien di dwuma anaa. Nhwehwɛmu a ɔyɛe wɔ asikreyare mu nneɛma a nkwa wom ho no maa afifide a wɔde nhabannuru yɛ a wɔde sa tebea no nyaa nkɔso. Wɔ n’asetra mu no, Marian Ewurama Addy tintim nhwehwɛmu nhoma ahorow 22 a ɛfa ayamtu, anaphylaxis, asikreyare a ɛto so abien, ne mogya mmoroso ho a ɛfa nhabannuru ayaresa ho.

Ɔman Nyansahu ne Nkontaabu Ho Nsɛmmisa[sesa]

Ɔbenfoɔ Addy mmoa titire baako a ɔde maa Ghana, ne obiara a ɔhwɛeɛ no, ne National Science and Math Quiz show. Saa nsɛmmisa ho ɔyɛkyerɛ yi maa ntoaso sukuufoɔ a wɔatwa ho ahyia no nyaa hokwan sɛ wɔbɛsi akan wɔ ahokokwaa akontabuo ne nyansahu mu nsɛmmisa mu. Addy atirimpɔw titiriw a ɔde fii ɔyɛkyerɛ no ase ne sɛ ɔbɛma nyansahu ne akontaabu anya nkɔso akyerɛ ɔmanfo na wakyerɛ hia a ɛho hia wɔ da biara da asetra mu, ne, sɛnea ɛbɛyɛ a obenya mmofra pii so nkɛntɛnso, titiriw mmeawa nkumaa, ma wɔakɔ nyansahu mu. Ɔno na ɔyɛ shows first Quiz Mistress na ɔdaa ne ho adi pii wɔ sukuu ne akuw a wɔresi akan wɔ akansi no mu no mu. Nkɛntɛnso a onyae wɔ nyansahu mu nimdeɛ a ɛwɔ Ghana mmerante ne mmabaa nyinaa mu no maa mmea pii ani gyee ho na wodii adesua a ɛfa STEM ho akyi. Ɔsom sɛ quiz mistress firi afe 2001, akyiri yi ɔkamfoo Eureka Emefa Adomako sɛ ɔnsi n’ananmu wɔ saa dwumadie no mu.

Ankorankoro asetra[sesa]

Marian Ewurama Addy waree Ebenezer Charles Oko Addy, asetra ho ɔbenfo ne kan ogumadifo a onyaa sika kɔkɔɔ nkonimbo wɔ mita 4 x 100 mmirikatu mu wɔ 1966 Commonwealth Agumadi a wɔyɛe wɔ Kingston, Jamaica . Awarefo no woo mmabea baanu, Naa Lamiley Addy-Sadowsky ne Lamiokor Esi Addy.

Owu ne agyapade[sesa]

Ɔwuiɛ wɔ abɔdeɛ mu wɔ 14 Ɔbɛnem 2014 wɔ Korle-Bu Nkyerɛkyerɛ Ayaresabea a ɛwɔ Accra. Wɔsiee no wɔ 1 March 2014 wɔ Saltpond, abakɔsɛm mu mpoano kuro bi a ɛwɔ Central Region of Ghana .[2] Wɔtoo nyansahu mu nhwehwɛmu dan bi a ɛwɔ Department of Biochemistry, Cell and Molecular Biology wɔ Ghana Sukuupɔn mu, din “ Marian Ewurama Addy Laboratory for Medicinal Plants and Natural Products Research ” de hyɛɛ no anuonyam. Biochemistry dwumadibea no nso de afe afe Ɔbenfo Marian Ewurama Addy Nkaedi Ɔkasa no sii hɔ de kaee no. Nhwehwɛmu adwuma a ɔyɛe wɔ nnuru a wɔde yɛ nhabannuru mu biochemistry mu no maa nhabannuru yɛɛ nea nkurɔfo ani gyee ho kɛse na nyansahufo gye toom.[1] Ɔman Nyansahu ne Nkontaabu Nsɛmmisa da so ara kɔ so afe biara na ɛkɔ so de nyansahu ba ɔmanfo adwene mu na ɛhyɛ akontaabu ne nyansahu ho nkuran ma mmofra nkumaa.

Abasobɔde ne anuonyam[sesa]

  • Shell Prize, awarded by the Shell Company, Ghana Ltd, to the top six candidates who passed the General Certificate of Examinations, "A" Level, 1962[3]
  • McCallien Prize, awarded to the best student in Volta Hall, the female hall of residence, 1963[3]
  • Waddell Prize, awarded to the best science student, 1962–66[3]
  • California Prize, awarded by the Chemistry Department, University of Ghana, to the best freshman in Chemistry, 1962–63[3]
  • Fellow, African Graduate Fellowship Program (AFGRAD) of the African-American Institute, 1966–71[3]
  • Fellow of the International Seminar in Chemistry, at Uppsala University, Uppsala Sweden, 1985–86[3]
  • Fulbright African Senior Scientist Award in 1990[3]
  • CIMG Marketing Woman of the Year, in 1995, for marketing Science.[4]
  • The Africa-America Institute's Distinguished Alumna for Excellence in 1998.[5]

UNESCO Kalinga Prize for the Popularization of Science in 1999.[6]

  • The Millennium Excellence Award for Educational Development in 1999.[5]
  • Inducted as a Fellow of the Ghana Academy of Arts and Sciences in 1999.[7]
  • National Award by the Enterprise Insurance Company Limited on the occasion of their 75th anniversary in 1999, for "invaluable contribution to educating Ghana's children and for creating enthusiasm in Mathematics and the Sciences"[3]

Nhoma ahorow[sesa]

  • Condensation of free [alpha]-amino acids as a pro-biological polymerization system (1971)
  • Genetic Demonstrations: Instructor's Manual (1980); co-authored with Ebenezer Laing and Carol Markwei
  • Putting Science into the Art of Healing with Herbs: From Smoked-drum Kymograph to ELISA (2003)
  • Training the Next Generation of Scientists (2004)
  • Rewards: An Autobiography (2011)

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. 1.0 1.1 1.2 Busia, Kofi (2014). "Obsequies - late Prof. Marian Ewurama Addy". African Journal of Traditional, Complementary and Alternative Medicines. 11 (2): 489. ISSN 2505-0044. PMC 4202662. PMID 25435638.
  2. {{cite web}}: Empty citation (help)
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 3.7 Glossary on Kalinga Prize Laureates. "UNESCO Kalinga Prize Winner - 1999: Prof. Marian EWURAMA ADDY" (PDF).
  4. "Marian Ewurama Addy" (PDF). unevoc.unesco.org. Archived (PDF) from the original on 15 January 2014. Retrieved 14 January 2014.
  5. 5.0 5.1 "Marian Ewurama Addy profile". Ghanaweb. Archived from the original on 12 February 2015. Retrieved 12 February 2015.
  6. "Profile on Professor Mirian Ewurama Addy". GhanaCulturePolitics (in American English). 2017-01-30. Retrieved 2017-07-09.
  7. "Marian Ewurama Addy, Professor". www.ghanaweb.com (in English). Archived from the original on 2016-12-18. Retrieved 2017-07-09.