Mandisa Maya
- Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
bɔbeasu | female ![]() |
---|---|
ɔman a ofiri mu | Abibir Anaafo ![]() |
din a wɔde ama no | Mandisa ![]() |
abusua din | Maya ![]() |
da a wɔwoo no | 20 Ɔbɛnem 1964 ![]() |
beae a wɔwoo no | Tsolo ![]() |
languages spoken, written or signed | Brɔfo, Xhosa ![]() |
n'adwuma | Ɔtɛnmuafo ![]() |
educated at | Duke University, Duke University School of Law ![]() |
work location | Eastern Cape ![]() |
Mandisa Muriel Lindelwa Maya (wɔwoo no 20 March 1964) yɛ South Africa Ɔtemmufo Panyin. Kan no na ɔyɛ Asɛnnibea Kunini a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea no titrani fi afe 2017 kosi 2022 ansa na wɔama no so akɔ South Africa Ɔtemmufo Panyin Abadiakyiri wɔ September 2022. Ɔde ne ho kɔbɔɔ benkyi no so wɔ May 2000 mu sɛ ɔtemmufo wɔ Transkei Division of the High Court of South Africa na wɔmaa no so kɔɔ Asɛnnibea Kunini no anim wɔ 2006
Wɔwoo no wɔ Eastern Cape, Maya hyɛɛ ne mmara adwuma ase wɔ Transkei, na ɔyɛɛ adwuma sɛ mmaranimfo ne ɔman mmara ho ɔfotufo kosii sɛ wogyee no toom sɛ obi a ɔkamfo no wɔ 1994. Ɔmampanyin Thabo Mbeki paw no maa Mthatha Asɛnnibea Kunini no wɔ May 2000 mu ne Asɛnnibea Kunini a Wɔde Asɛm Kɔdan Asɛnnibea no wɔ June 2006 mu wɔ asɛm no mu.
Maya no, wɔyii no sɛ ɔmma no kwan mma ɔmma no kwan mma ɔman mmara asennibea wɔ afe 2009 ne 2012 mu, na Ɔmampanyin Cyril Ramaphosa powee sɛ ɔbɛsi ne din a wɔde too gua sɛ South Africa Ɔtemmufoɔ Panyin wɔ Oforisuo 2022. Wɔ September 2022 mu, nanso, Ramaphosa de ne nsa kyerɛɛ no sɛ ɔpanin a ɔdi kan no deputy deputy quarthim, which hy deptoy particular. .
Wɔ July 2024 mu no, Ramaphosa paw Maya sɛ South Africa Ɔtemmufo Panyin a odi kan, na efii ase wɔ September 1, 2024.[1]
Mfitiase asitena ne nhomasua
[sesa]Wɔwoo Maya wɔ March 20, 1964 wɔ St Cuthbert’s, Tsolo nkuraase wɔ Transkei mantam mu wɔ apuei fam Cape.[2] Na ɔyɛ mmofra baanum a Sandile ne Nombulelo Maya a wɔn baanu nyinaa yɛ akyerɛkyerɛfo woo wɔn no mu panyin.[3][4]
N’abusua tu kɔɔ King William kurow mu wɔ 1966 mu bere a ne papa nyaa adwuma wɔ Radio Bantu akyi, na ɔkɔɔ sukuu wɔ hɔ kosii 1977, bere a, esiane nkɛntɛnso a ɛhaw adwene a efi Soweto atuatew no mu bae nti, wɔsomaa no sɛ ɔnkɔ sukuu wɔ Mthatha.[5][6]
Mmara ho adesua ne adwumayɛ
[sesa]Bere a Maya de ne din hyɛɛ Transkei Sukuupɔn mu no, na wayɛ n’adwene sɛ ɔbɛkyerɛw ne din ama abodin krataa wɔ nnuruyɛ mu nanso ɔde forensic medicine nhoma bi a ɛbaa sɛ ɔde Leaf Through da no too nkyɛn.Ɔsuaa ade kɔɔ BPROC mmom, owiee wɔ 1986.[3] Ɛno akyi no, ɔkɔɔ University of Natal, llb of 1988.[2] Ɛno akyi no ɔkɔɔ Natal Sukuupɔn no ase, na owiee LLB wɔ 1988.[2] Ɔsan yɛɛ adwuma wɔ Mthatha adwumakuw a ɛwɔ Dazana Mafungo Inc. wɔ 1987 ne 1988 ntam hɔ, na bere a owiee sukuu no, ɔfaa adwuma wɔ Magistrate’s Court wɔ Mthatha, baabi a na ɔyɛ asɛnnibea asennibea ne afei ɔmanfo mmaranimfo.[2][3]
Wɔ afe 1989 mu no, Maya tu kɔɔ Durham, North Carolina sɛ ɔrekɔ Duke Sukuupɔn Mmara Sukuu a ɛfa Fulbright sika a wɔde ma ho[3], a ɔresua adwumayɛ ho mmara, akasakasa a wɔde besi ananmu, ne mmara kwan so mmara.[7] Akyire yi ɔkae sɛ ɛyɛ "adwene a ɛyɛ nwonwa Sɛnea ɛbɛyɛ a obefi Apartheid bere so South Africa ama Duke.[5][8] Bere a owiee sukuu wɔ 1990 mu a na ɔwɔ LLM no, ɔyɛɛ adwuma sɛ nhyehyɛe ho mmaranimfo wɔ Mmea Mmara Ho Banbɔ Foto a ɛwɔ Washington, D. C. fi 1990 kosi 1991[6] no mu.Bere a ɔsan kɔɔ South Africa no, na Maya yɛ ɔman mmara ho ɔfotufo boafo wɔ Mthatha fi 1991 kosi 1993[2], na saa bere no mu no, na ɔsan yɛ bere fã ho ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Transkei Sukuupɔn mu.[6] Wɔ 1993 mu no, otu kɔɔ Johannesburg sɛ ɔrekɔsom ne pupillage, ɛwom sɛ ɔsan kɔɔ Transkei kɔyɛɛ adwuma bere a wogyee no too mu sɛ obi a ɔbɔ ho ka wɔ 1994 mu no.[2][6] Ɔyɛɛ apɔw-mu-teɛteɛ wɔ Transkei Bar mfe anum.Sɛnea Maya kyerɛ no, ɔperee sɛ obenya nsɛm tiawa wɔ ne mfe a edi kan no mu sɛ ɔfotufo na ne dwumadi no gyina nnamfo a wɔde wɔn bɛkɔ wɔn nkyɛn so, titiriw Nambitha Dambuza.[9]
Wɔ afe 1999 mu no, wɔpaw no sɛ ɔtemmufo a ɔyɛ adwuma wɔ Mthatha Asɛnnibea Kunini no mu, The Transkei Division of the High Court of South Africa.[2] Ɔkae akyiri yi sɛ Dumisa ntsebeza hyɛɛ no nkuran sɛ ɔmmɛka benkyi no ho.[10]
Transkei Nkyekyɛmu: 2000–2006
[sesa]Wɔ 1 May 2000 mu no, Maya kɔkaa benkyi no ho daa sɛ ɔtemmufo wɔ Transkei Division.Ɔsan nso yɛɛ ɔtemmufo a ɔyɛ adwuma wɔ adwumayɛfo asɛnnibea, Bhisho Asɛnnibea Kunini (Ciskei Division), ne Grahamstown ne Port Elizabeth Asɛnnibea Kunini (Apuei Fam Cape Nkyekyɛmu).Wɔ February 2005 mu no, wɔpaw no sɛ ɔtemmufo a ɔyɛ adwuma wɔ Asɛnnibea Kunini a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea no mu, na ɔtraa saa asɛnnibea no wɔ Bloemfontein bɛboro afe biako, kosii sɛ wɔmaa no so daa afe a edi hɔ no.
Asɛnnibea Kunini a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea: 2006–2022
[sesa]Wɔ 12 May 2006 mu no, wɔ Atemmufo Dwumadibea Bagua no afotu mu no, Ɔmampanyin Thabo Mbeki paw Maya sɛ ɔnkɔtra Asɛnnibea Kunini a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea no so daa.Ɔdii tumi wɔ June 2006 mu.Na ɔyɛ mmaa mmiɛnsa a wɔsom wɔ Appellate Bench so saa berɛ no mu baako, na afoforɔ no yɛ atemmufoɔ Carole Lewis ne Belinda Van Heerden,ne ɔbea tuntum a odi kan a onyaa appointment sɛ ɔtemmufo a ɔde asɛm kɔdan no no.Akyire yi ɔkaee sɛ wɔapow no sɛ ɔmpene so sɛ ɔbɛkɔ asɛnnibea dan no mu wɔ ne da a edi kan no mu, a turoyɛfo bi a osusuwii sɛ wayera, na ɔkae sɛ, wɔ ne mfɛfo a wɔwɔ benkyi so no mu no, "wɔn a wobuu wɔn ani guu me so na wɔdaa wɔn ho adi wɔ anifere kwan so na ɛnyɛ anifere kwan so no na minni baabiara wɔ ha wɔ ha."
Eduu n’awiei wɔ Asɛnnibea Kunini no mu no, na Maya wɔ atemmu bɛboro 200 a wɔbɔɔ ho amanneɛ.Nea ɛka ho ne adwene a ɛda nsow no bi ne sɛ ɔmpene ahobammɔ ne ahobammɔ ho ɔsoafo so V F: bere a dodow no ara kae sɛ wɔrentumi mfa polisini bi a onni adwuma mu mmonnaato ho asodi to ɔman no so wɔ minor no mmonnaato ho, Maya hui sɛ ɔkwan foforo so no, na ɔde ne ho too so, na ɔde ne ho too so wɔ ahobammɔ ho wɔ 2012.Wɔhyɛɛ no nsow nso sɛ ɔkyerɛw asɛnnibea no atemmu a wɔde adwene koro buu no wɔ Afriforum v guamtrani a ɔwɔ South Africa Sukuupɔn mu no guamtrani, akasakasa a ɛfa kasa ho nhyehyɛe a ɛwɔ South Africa Sukuupɔn mu ho; Ɛno ne asɛnnibea kunini bi a wɔkyerɛwee wɔ Xhosa mu no atemmu a edi kan a wɔakyerɛw ato hɔ. Ɔkaa sɛ, Ɔtemmufoɔ Johan Froneman atemmuo a ɛwɔ n’ankasa fie kasa mu, Afrikaans.Wɔgyee atemmuo no toom wɔ Constitutional Court wɔ Council of the University of South Africa ɛni Afriforum no guamtrani.
Bere a ɔresom wɔ Asɛnnibea Kunini a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea no mu no, na Maya yɛ ɔtemmufo a ɔyɛ adwuma wɔ Namibia Asɛnnibea Kunini no mu wɔ afe 2008 mu ne Lesotho Asɛnnibea a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea wɔ afe 2015 mu no,ne saa ara nso na wɔ South Africa Mmarahyɛ Bagua no mu fi February kosi May 2012.Wɔ tumi a etwa to no mu no, ɔkyerɛw Mmarahyɛ Bagua no mufo dodow no ara atemmu wɔ Akansie Bagua no mu wɔ Akansie Bagua no mu.
Wɔn a wɔde wɔn din bɛkɔ Ɔman Mmara Asɛnnibea
[sesa]Wɔ ne mfe du a edi kan wɔ Asɛnnibea Kunini a Wɔde Asɛm Kɔdan no mu no, wɔpaw Maya mprenu sɛ wɔbɛpaw no sɛ ɔmpaw no sɛ Puisne ɔtemmufo wɔ Ɔman Mmara Asɛnnibea no mu. Na ɔyɛ nnipa baason a Judicial Service Commission no too wɔn ti too wɔn so wɔ wɔn asɛnni akyi no mu biako,na Pierre de Vos buu no sɛ ɔyɛ ɔkannifo a ɔyɛ den a wɔada no adi sɛ ɔwɔ "nkate a ɛfa ɔbarima ne ɔbea nna ho" no mu biako.Nanso, Ɔmampanyin Jacob Zuma ampene so sɛ ɔbɛpaw no, na mmom ɔde sii so dua sɛ wɔapaw Johan Froneman, Chris Jafta, Sisi Khampepe ne Mogoeng Mogoeng.
Wɔ May 2012 mu no, na Maya yɛ nnipa baanan a wɔpɛ sɛ wɔpaw wɔn no mu biako – a ɔne Raymond Zondo, Ronnie Bosielo, ne Robert Nugent – a wɔde wɔn din too gua sɛ wɔnyɛ ɔman mmara asennibea a Ɔtemmufo Panyin Sandile Ngcobo gyaee adwuma no.Nnansa yi ara na Maya yɛɛ ɔtemmufo a ɔyɛ adwuma wɔ ɔman mmara asennibea, na ahyehyɛde ahorow pii a wɔagye din a wɔwɔ hokwan sɛ wɔyɛ mmarima ne mmea a wɔwɔ hokwan ahorow no de wɔn ho too so de foaa nea ɔpɛ sɛ ɔyɛ no so.Nanso, bere a wobisabisaa no nsɛm wɔ Johannesburg wɔ June mu no, "ɛdaa ne ho adi sɛ ne ho yeraw no" na wɔde nsɛm a emu yɛ den bisabisaa no nsɛm a ɛfa atemmu mu ahofadi ne atemmu mu ahohyɛso a ɔde dii dwuma wɔ mpanyimfo asɛm a wɔhwɛɛ mu no ho.Judicial Service Commission no paw wɔn a wɔpɛ sɛ wɔpaw wɔn no mu baanan no nyinaa sɛ ɛfata sɛ wɔpaw wɔn, nanso Ɔmampanyin Zuma paw sɛ ɔbɛpaw Zondo.Bere a wɔde Ɔtemmufo Zak Yacoob pɛnhyenkɔ too gua akyiri yi wɔ afe 2012 mu no, Maya powee sɛ wɔbɛpaw no mprɛnsa so sɛ obegyina hɔ sɛ wɔbɛma no so akɔ ɔman mmara asennibea .
Ɔmampanyin Abadiakyiri
[sesa]Wɔ June 2015 mu no, Maya nkutoo ne Ɔmampanyin Zuma a wɔpaw no sɛ ɔmpaw no sɛ Asɛnnibea Kunini a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea no Titenani Abadiakyiri, dibea a Kenneth Mthiyane gyaee bere a ogyaee adwuma wɔ 2014 mu no.Bere a wobisabisaa no nsɛm wɔ Johannesburg wɔ July mu akyi no, Atemmufo Dwumadibea Bagua no kamfoo no sɛ ɔfata sɛ wɔpaw no.Zuma sii so dua sɛ wɔapaw no wɔ 23 September 2015, na ɔbɛyɛɛ ɔbea a odi kan a ɔsom sɛ asɛnnibea no titrani abadiakyiri .Bere a Asɛnnibea Kunini no titrani Lex Mpati gyaee adwuma afe a edi hɔ no, ogyinaa mu sɛ ɔmampanyin a ɔreyɛ adwuma .
ɔmampanyin
[sesa]Ɔmampanyin Zuma de too gua wɔ March 2017 mu sɛ Maya nkutoo ne nea wɔayi no sɛ onnim Mpati sɛ Asɛnnibea Kunini no titrani .Wɔ ne nsɛmbisa a ɛfa nsɛm a wɔde si so dua a ɔne Atemmuo Dwumadibea Bagua no bisabisaa no wɔ April mu ne akyi no, ɔkaa nea ɔkaa ho asɛm sɛ ɛyɛ Asɛnnibea Kunini no “nsɛnnennen" no ho kyim kɛse, na ɔkaa asɛnnibea no ho asɛm sɛ "ɛnyɛ asɛnnibea ahorow a wɔyɛ adwuma bom sen biara" ne n’atemmufo no sɛ "nsɛm a ɛho hia kɛse ne obu a wonni".Judicial Service Commission no foaa ne paw no so, a Zuma sii so dua sɛ ɛyɛ adwuma ntɛm ara wɔ 26 May 2017 .Wɔ Covid-19 pandemic no mu no, Maya hwɛɛ Asɛnnibea Kunini no nsakrae a ɛkɔɔ so wɔ virtual court asɛnni ahorow a wɔyɛe denam Microsoft akuw so no so,na mpɛn pii.Akyiri yi ɔka kyerɛɛ Atemmu Dwumadibea Bagua no sɛ wayɛ nhyehyɛe ama atemmufo a wɔde asɛm no kɔdan asɛnnibea no akɔ nhyiam bi a wɔyɛ wɔ nnipa ahorow mu, a ɛfa “sɔretia a ɛyɛ hu" ho,na ɔtemmufo a ɔde asɛm no kɔdan no Steven Majiedt kae sɛ asɛnnibea no abɛyɛ nnipa a wɔyɛ biako kɛse wɔ n’akwankyerɛ ase
Wɔayi no sɛ Ɔtemmufo Panyin
[sesa]Wɔ October 2021 mu no, Ɔmampanyin Cyril Ramaphosa de too gua sɛ wɔde Maya bɛka nnipa awotwe a wɔpɛ sɛ wɔpaw wɔn ho sɛ wobedi Mogoeng Mogoeng ananmu sɛ South Africa Ɔtemmufo Panyin no ho,Na ɔsram a edi hɔ no, ɔde too gua sɛ wapaw Maya ne afoforo baasa a ɔyɛ tiaa: Raymond Zondo, Mbuyiseli Madlanga, ne Dunstan Mlambo .Atemmufo Dwumadibea Bagua no buu Mayafo sɛ ɔpɛ sɛ ɔyɛ ɔkannifo wɔ nsɛm a wobisabisaa no wɔ February 2, 2022 mu, a Maya de address tenten a ɛfa atemmu akannifo a wɔantumi anni ɔbarima ne ɔbea nna ho nsɛm ho dwuma wɔ atemmufo mu no ano; Nea ɛka nneɛma afoforo ho no, ɔkasa tiaa nhyehyɛe ahorow a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛfata so a ɛfa nna mu ɔbrasɛe ne awo ho, na ɔkae sɛ, bere a ɔbɛyɛɛ ɔtemmufo a odi kan a ɔresom a ɔhwee ase no, Atemmu Dwumadibea no "nhu nea wɔbɛyɛ me".Wobisaa no tenten wɔ n’ankasa bɔbeasu ho, na osui bere a Komisafo Sylvia Lucas maa no akwaaba bere tenten sɛ "ɔrebubu ahwehwɛ no atifi" no.
Beaɛ a me nyaa mmoa firiiɛ
[sesa]- ↑ Development, Department of Justice and Constitutional. "Ministry welcomes the appointment of Justice Mandisa Maya as Chief Justice, 25 Jul 2024". www.justice.gov.za. Retrieved 27 July 2024.
- ↑ 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 2.6 "Justice Maya Mandisa Muriel Lindelwa". Constitutional Court of South Africa. Retrieved 29 December 2019.
- ↑ 3.0 3.1 3.2 3.3 Tolsi, Niren (9 April 2017). "Newsmaker: Mandisa Maya making history". News24. Retrieved 21 January 2024.
- ↑ Thamm, Marianne (20 June 2022). "Speaking clearly in tongues: Judge Mandisa Maya's support of Afrikaans in her mother tongue, isiXhosa, a pioneering moment". Daily Maverick. Retrieved 21 January 2024.
- ↑ 5.0 5.1 "Wild Coast roots sustain top judge Mandisa Maya". Business Day. 24 April 2018. Retrieved 21 January 2024.
- ↑ 6.0 6.1 6.2 6.3 "New judges: Judge Mandisa Maya" (PDF). Advocate. 14 (1): 22. April 2001.
- ↑ Johannesburg Bar Council (13 June 2012). "Judge Mandisa Maya: The Joburg Bar Council's assessment". PoliticsWeb. Retrieved 21 January 2024.
- ↑ "Profile: Mandisa Maya LLM '90 Spring 2023". Duke Law Magazine. 20 March 2023. Retrieved 21 January 2024.
- ↑ Macupe, Bongekile (20 June 2022). "Mandisa Maya: 'Endorse me for Deputy Chief Justice job to push women up in the judiciary ladder'". City Press. Retrieved 21 January 2024
- ↑ "Chief justice race advances as Mandisa Maya ups the stakes". Business Day. 2 February 2022. Retrieved 21 January 2024.