Hokwan a ɔwɔ sɛ wonya aduru a etu mpɔn (Right to an effective remedy)

Ɛfi Wikipedia
Hokwan a ɔwɔ sɛ wonya aduru a etu mpɔn (Right to an effective remedy)
human rights
part ofUniversal Declaration of Human Rights Sesa
inception10 Ɔpɛnimma 1948 Sesa
depicted byUniversal Declaration of Human Rights Sesa
mandateslegal remedy Sesa
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Hokwan a obi wɔ sɛ onya ayaresa a etu mpɔn (Right to an effective remedy) yɛ hokwan a obi a wɔabu ne hokwan ahorow so wɔ sɛ onya mmara kwan so ayaresa (legal remedy). Ɛsɛ sɛ ano aduru a ɛte saa no yɛ nea wotumi nya (accessible), ɛkyekyere (binding), etumi de wɔn a wɔyɛ bɔne no kɔ asɛnnibea (capable of bringing perpetrators to justice), de akatua a ɛfata ma (appropriate reparations), na esiw onipa no hokwan ahorow (person's rights) a wobu so bio no ano.[1][2][3][4] Hokwan a ɔwɔ sɛ onya ano aduru a etu mpɔn no ma onipa no nya tumi a ɔde bɛhwehwɛ ano aduru afi ɔman no hɔ tẽẽ sen sɛ ɔbɛfa amanaman ntam nhyehyɛe bi so. Ɛyɛ ɔkwan a mfaso wɔ so a wɔfa so bɔ nnipa hokwan ahorow ho ban wɔ ɔman no mu na ɛnyɛ sɛ ɛhwehwɛ sɛ ɔman no bɔ nnipa hokwan ahorow ho ban de jure nko na mmom wɔ nneyɛe mu nso ma ankorankoro nsɛm.[3][5][6][7] Wɔtaa gye hokwan a obi wɔ sɛ onya ano aduru a etu mpɔn (right to an effective remedy) tom sɛ hokwan a nnipa wɔ wɔ amanaman ntam nnipa hokwan ho nkrataa (international human rights instruments) mu.[1][2][8][9]

Wɔada hokwan a obi wɔ sɛ onya ano aduru a etu mpɔn adi wɔ Amansan Mpaemuka a Ɛfa Hokwan a Nnipa Wɔ ho (Universal Declaration of Human Rights) no Ahyɛde awotwe (8), Amanaman Ntam Apam a Ɛfa Ɔmanfo ne Amammui Hokwan Ho (International Covenant on Civil and Political Rights) Ahyɛde mmenu (2), Europa Apam a Ɛfa Hokwan a Nnipa Wɔ Ho ([1]European Convention on Human Rights) no Ahyɛde dumiɛnsa (13), ne Europa Aman Nkabom Mmarahyɛ Bagua (European Union Charter on Fundamental Rights) no Ahyɛde aduanan-nson (47) a ɛfa Hokwan a Nnipa Wɔ ho no mu Hokwan a Ɛho Hia.[1][2][8][9]

Guankɔbea hwehwɛfo (Asylum seekers)[sesa]

Wɔde hokwan a ɛwɔ hɔ sɛ wobenya ano aduru a etu mpɔn adi dwuma wɔ nsɛm a ɛfa guankɔbea hwehwɛfo (asylum seekers) ho a wɔanya hokwan a ɛbɛma ɔman bi asiw guankɔbea hwehwɛfo bi kwan ansa na wɔabu guankɔbea hwehwɛfo no atɛn, na sɛ wɔpow guankɔbea adesrɛ a, ɛsɛ sɛ nea ɔrehwehwɛ guankɔbea no wɔ tumi a mfaso wɔ so a wɔde bɛkɔ asɛnnibea denam bere a ɛdɔɔso a wɔbɛma wɔn ne kwan a wɔbɛfa so anya mmara kwan so ananmusifo (legal representation) no so.[3][10] Mpɛn pii no, asennibea ahorow nhuu sɛ ɛsɛ sɛ ɔman no de mmaranimfo ma, bere mpo a guankɔbea hwehwɛfo ntumi ntɔ bi no, sɛ ɛho nhia sɛ mmaranimfo bi na ama wanya aduru a etu mpɔn a. Asɛnnibea ahorow ahu sɛ ɔkwan a wɔfa so yɛ ade a ɛboro so betumi asɛe hokwan a obi wɔ sɛ onya ano aduru a etu mpɔn, titiriw bere a wɔamfa European Unionmmaranimfo (lawyer) amma no.[10]

Europa Aman Nkabom Kuw (European Union)[sesa]

Wɔ Europa Aman Nkabom Kuw mmara mu no (European Union law), hokwan a obi wɔ sɛ onya ano aduru a etu mpɔn no fa hokwan ahorow a EU mmara de ma a wɔde di dwuma wɔ aman a wɔka ho no asennibea ahorow nyinaa ho sen hokwan ahorow a nnipa wɔ.[11]

Ayayade (Torture)[sesa]

Amanaman Nkabom Boayikuw a Ɛhwɛ Hokwan a Nnipa Wɔ So (United Nations Human Rights Committee) no aka sɛ wɔ ayayade ho nsɛm mu no, hokwan a wɔwɔ sɛ wonya ano aduru a etu mpɔn no hwehwɛ sɛ aman no hwehwɛ nsɛm a wɔka sɛ wɔyɛɛ wɔn ayayade no mu, di wɔn a wɔyɛɛ bɔne no asɛm (prosecute perpetrators), tua wɔn a wɔayɛ wɔn ayayade no ka (provide compensation to victims), na wɔmma mmara so bu a ɛte saa ara mma bio.[12] Wɔada nnyinasosɛm a ɛfa hokwan a obi wɔ sɛ onya ayaresa a etu mpɔn ho no adi wɔ Amanaman Nkabom Apam a Ɛko Tia Ayayade (United Nations Convention against Torture) no asɛmti dunnan (14) mu.[1]

Hwɛ eyi nso[sesa]

Beae a menyaa mmoa fii[sesa]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 "Right to an effective remedy". ag.gov.au. Australian Government: Attorney-General's department. Retrieved 8 June 2018.
  2. 2.0 2.1 2.2 "What is the right to an effective remedy? | Icelandic Human Rights Centre". Icelandic Human Rights Centre (in English). Retrieved 2018-06-08.
  3. 3.0 3.1 3.2 Kuijer, Martin (29 April 2014). "EFFECTIVE REMEDIES AS A FUNDAMENTAL RIGHT" (PDF). Escuela Judicial Española & European Judicial Training Network. Archived from the original (PDF) on 4 March 2016. Retrieved 2 May 2023.
  4. The Right to a Remedy and Reparation for Gross Human Rights Violations A Practitioners' Guide Revised Edition, 2018 (PDF). International Commission of Jurists. 2018. ISBN 978-92-9037-257-8.
  5. Musila, Godfrey (2006-12-20). "The Right to an Effective Remedy Under the African Charter on Human and Peoples' Rights" (in English). Rochester, NY. SSRN 2425592. {{cite journal}}: Cite journal requires |journal= (help)
  6. "The right to effective remedy" (PDF). universal-rights.org. February 2015. Archived from the original (PDF) on 18 January 2023. Retrieved 8 June 2018.
  7. Gutman, Kathleen (2019-09-04). "The Essence of the Fundamental Right to an Effective Remedy and to a Fair Trial in the Case-Law of the Court of Justice of the European Union: The Best Is Yet to Come?". German Law Journal (in English). 20 (6): 884–903. doi:10.1017/glj.2019.67. ISSN 2071-8322.
  8. 8.0 8.1 Paust, Jordan J. (2009). "Civil Liability of Bush, Cheney, et al., for Torture, Cruel, Inhuman, and Degrading Treatment and Forced Disappearance". Case Western Reserve Journal of International Law. 42 (1): 359. ISSN 0008-7254.
  9. 9.0 9.1 "Article 47 - Right to an effective remedy and to a fair trial". fra.europa.eu. European Union Agency for Fundamental Rights. 25 April 2015. Retrieved 8 June 2018.
  10. 10.0 10.1 Reneman, Marcelle (2008-09-24). "Access to an Effective Remedy in European Asylum Procedures". Amsterdam Law Forum (in English). 1 (1): 65–98. doi:10.37974/ALF.38. ISSN 1876-8156.
  11. Hofmann, Herwig C.H. (2013). "The Right to an 'Effective Judicial Remedy' and the Changing Conditions of Implementing EU Law". SSRN Electronic Journal. doi:10.2139/ssrn.2292542. ISSN 1556-5068.
  12. McCall-Smith, Kasey (3 February 2022). "How Torture and National Security Have Corrupted the Right to Fair Trial in the 9/11 Military Commissions". Journal of Conflict & Security Law. 27 (1): 83–116. doi:10.1093/jcsl/krac002.

Akenkan a ɛkɔ akyiri (Further reading)[sesa]