Jump to content

History of togo

Ɛfi Wikipedia

Yebetumi ahu Togo abakɔsɛm afi fam tutu a ɛkyerɛ sɛ tete mpɔtam hɔ mmusuakuw tumi yɛ nkuku na wɔyɛ tin ho adwuma. Wɔ bere a efi afeha a ɛto so 11 kosi afeha a ɛto so 16 mu no, Anwonafo, Minafo, Gunfo, ne mmusuakuw afoforo ahorow baa ɔmantam no mu. Wɔn mu dodow no ara kɔtraa mpoano mmeae. Portugalfo bae wɔ afeha a ɛto so 15 awiei mu hɔ, na Europa aman afoforo nso dii wɔn akyi. Ɛde besi afeha a ɛto so 19 no, na mpoano mantam no yɛ nkoa aguadi beae titiriw, na ɛmaa Togo ne ɔmantam a atwa ho ahyia no too din "Nkoa Mpoano".

Wɔ 1884 mu no, Germany kae sɛ ɛwɔ mpoano ahobammɔ, na enyin kɔɔ asase mu kosii sɛ ɛbɛyɛɛ Germanfo atubraman a ɛwɔ Togoland wɔ 1905. Wɔyɛɛ keteke kwan, Lomé hyɛn gyinabea, ne nneɛma afoforo. Wɔ Wiase Ko I mu no, Britain ne France tow hyɛɛ Togoland so. Wɔ 1922 mu no, Great Britain nyaa Amanaman Apam no tumi sɛ wonni Togo atɔe fam fa na France nni apuei fam fa no so. Wiase Ko II akyi no, saa ahyɛde ahorow yi bɛyɛɛ UN Trust Territories. British Togolandfoɔ too aba sɛ wɔbɛka Gold CoastGhana man foforɔ a ɛde ne ho no fa wɔ afe 1957 mu.

Franse Togoland bɛyɛɛ Togo Republic wɔ 1960. Ne Amanyɔ Mmara a wogye toom wɔ 1961 mu no de Togo Ɔman Bagua no sii hɔ sɛ mmarahyɛ bagua a ɛkorɔn sen biara. Wɔ saa afe no ara mu no, ɔmampanyin a odi kan, Sylvanus Olympio, guu asɔretiafo akuw no mu na ɔkyeree wɔn akannifo. Bere a wokum no wɔ atuatew mu wɔ 1963 mu no, asraafo no de tumi no hyɛɛ bere tiaa mu nniso bi a Nicolas Grunitzky di anim no nsa.

Asraafo kannifo Gnassingbé Eyadéma tuu Grunitzky gui wɔ atuatew a mogya nnim mu wɔ 1967. Ogyee ɔmampanyin dibea na ɔde ɔman biako nhyehyɛe bae wɔ 1969. Eyadéma kɔɔ so dii tumi mfe 38 a edi hɔ no. Bere a owui wɔ afe 2005 mu no, asraafo no de ne babarima, Faure Gnassingbé, sii hɔ sɛ ɔmampanyin. Gnassingbe yɛɛ abatow na odii nkonim, nanso ɔsɔretia no kae sɛ ɔyɛ nsisi. Esiane amammui mu basabasayɛ nti, Togofo bɛyɛ 40,000 guan kɔɔ aman a ɛbemmɛn hɔ no mu. Wɔsan paw Gnassingbé mprenu bio. Wɔ afe 2017 awiei no, ahobammɔ asraafo siw ɔsɔretia a wɔsɔre tia aban no ano.

Togo Fam Atutuw Ho Adesua

[sesa]

Fam tutufo a wɔahu wɔ Togo no ada nnipa a wɔwɔ hɔ a emu dɔ na ɛkɔ so adi fi Tete Aboɔden Bere no Awiei kosi afeha a ɛto so 19 mu. Nhwehwɛmu ne fam tutu a wɔyɛe wɔ 1979 ne 1990 mfe no mfiase ntam hɔ no huu nneɛma a ɛho hia a aka wɔ ɔman no mu nyinaa.[1]

Wɔ Oti mantam mu no, adanse a ɛkyerɛ sɛ nnipa tenae fi ɛbɛyɛ sɛ Abo Mmere no Awiei no bi ne abotan ho nnwuma, abotan ho mfonini, abo a wɔde fa akwan so, ne dade a wɔde yɛ nneɛma a edi kan a wɔde yɛ nneɛma a aka, a ɛkyerɛ sɛnkyerɛnne kwan so nsɛm a wɔka ne dade ho nimdeɛ nyinaa.[1]

Wɔ Binah ne Kozah mantam mu no, fam tutufo kyerɛw nnua kronkron, dɔte ahoni, ne afie ne amanne kwan so akwan a wɔafa so ayɛ nneɛma nkae, ne mmeae a wɔyɛ dade ho asɛm. Saa nneɛma a wɔahu yi kyerɛ honhom fam nneyɛe a emu yɛ den a ɛne mpɔtam a wɔatu a wɔwɔ dade mfiridwuma wɔ abusuabɔ.[1]

  1. 1 2 3 https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_Togo#CITEREFGayibor1997