Historically black colleges and universities
Abakɔsɛm mu no,abibifoɔ kɔlege ne sukuupɔn akɛseɛ (HBCUs) yɛ asuahu a ɛwɔ dibea kɛseɛ wɔ nyansapɛ mu wɔ United States a wɔde sii hɔ ansa na Ɔmanfo Hokwan Mmara a wɔyɛe wɔ 1964 mu no reba a na wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsom Amerikafo a wɔyɛ abibifo.[1].Dodow no ara wɔ United State Kesee Fam na wɔde sii hɔ wɔ Ɔdansi bere (1865–1877) mu wɔ Amerika Ɔmanko no akyi.Na wɔn mfitiase atirimpɔw ne sɛ wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nhomasua wɔ bere a kɔlege ne sukuupɔn dodow no ara a ɛwɔ United States no mma Abibifo sukuufo kwan mma wɔmfa wɔn din nhyɛ mu no mu.
Wɔ Ɔdansi bere no mu no, abakɔsɛm mu no, Protestantfo na wɔhyehyɛɛ Abibifo kɔlege dodow no ara nyamesom ahyehyɛde ahorow.Eyi sesae wɔ 1890 mu bere a U.S. Mmarahyɛ Bagua no too Morrill Mmara a Ɛto so Abien a ɛhwehwɛ sɛ Kesee Fam aman a wɔatew wɔn ho no ma Amerikafo a wɔyɛ abibifo nya ɔman sukuu ahorow a ɛkɔ akyiri sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya Mmara no mu mfaso ahorow no.Wɔ ɔkwan soronko so no, wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no mu, bere a wɔtrɛw Abibifo ne Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn kaa wɔn ahyehyɛde ahorow ho no mu anaasɛ wonyaa dibea sɛ ahyehyɛde a ɛsom nnipa kakraa bi akyi no, wɔbɛfrɛɛ ahyehyɛde ahorow bi sɛ Abibifo titiriw ahyehyɛde ahorow (PBIs).
Wɔ mfe ɔha mu wɔ Amerika nkoasom a wotuu fii hɔ wɔ 1865 mu akyi no, ɛkame ayɛ sɛ kɔlege ne sukuupɔn ahorow a ɛwɔ United States Kesee Fam nyinaa baraa Amerikafo a wɔyɛ abibifo nyinaa sɛ wɔnkɔ sɛnea Jim Crow mmara a ɛwɔ Kesee Fam no hwehwɛ no, bere a na ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ ɔman no mmeae afoforo no de dodow a wɔde ma di dwuma daa de siw Abibifo a wɔbɛkɔ mu no ano hye no.Wɔhyehyɛɛ HBCU ahorow sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma Amerikafo a wɔyɛ abibifo anya hokwan pii na wɔn asɛyɛde titiriw ne sɛ wɔbɛhyehyɛ Afrikafo-Amerikafo mfinimfini mpanyimfo kuw no na wɔatrɛw mu.Wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu no, na wɔbara mmusuakuw mu mpaapaemu a mmara ma ho kwan wɔ nhomasua mu wɔ Kesee Fam nyinaa (ne mmeae foforo biara wɔ United States), na wogyee nhyehyɛe afoforo a ɛnyɛ nyiyim toom.
HBCUs 101 na ɛwɔ United States (wɔn asoɛeɛ 121 a na ɛwɔ hɔ wɔ 1930 mfeɛ no mu), a ɛgyina hɔ ma ɔman no kɔlege ɔha mu nkyekyɛmu mmiɛnsa (3%), a ɔman ne ankorankoro asoɛeɛ ka ho.7 de oduruyɛfo adesua ma, 52 de master adesua ma, 83 de bachelor’s degree nhyehyɛe ma, na 38 de abodin krataa a ɛka ho ma.Mprempren HBCU ahorow no ma ɛkame ayɛ sɛ 20% yɛ Afrika Amerikafo a wɔawie kɔlege nyinaa ne 25% a wɔyɛ abibifo Amerikafo a wɔawie STEM. Wɔn a wɔawie HBCU ahorow no bi ne ɔmanfo hokwan ahorow ho kannifo Martin Luther King Kumaa, United States Asɛnnibea Kunini no temmufo Thurgood Marshall, Amerikani sini kwankyerɛfo Spike Lee, kan United States ɔmampanyin abadiakyiri Kamala Harris ne Amerikani akontaabufo Katherine Johnson a wawu.
History
[sesa]- ↑ "Historically black colleges and universities", Wikipedia (in English), 2025-07-10, retrieved 2025-07-10