Jump to content

Highlife

Ɛfi Wikipedia

Highlife nnwom yɛ abibiman nnwom adada no mu baako a wɔnam Englesi aborɔfo amammerɛ so de baa baa Abibrem Atɔeɛ aman bi te sɛ Ghana, Nigeria, Sierra Leone, Liberia ne aman ahodoↄ no so [1]

Highlife Abɔseɛ

[sesa]

Asɛmfua “Highlife” abɔseɛ firi Ghana. Afe 1920 mu na ɛbaeɛ. Ansa na Ghanafoɔ rebɛfrɛ saa nnwom a ne su te saa no, the yɛwɔ nnwom bi te sɛ [2] adaha, konkoma, ashiko, gome, sikyi, osoode, ᴐdᴐnson, simpa ne deɛ ɛkeka ho . ɛyɛ aborɔfo amammerɛ na wɔde bɛfraa Abibiman nnwontoɔ mu. [3]Wɔakyerɛ asɛmfua “Highlife” mu wɔ akwan bebree so. “Highlife” nnwom bi te sɛ King Bruce, Kwadwo Donkoh, Joe Mensah ne Nana Ampadu deɛ a ne toɔ mu no wɔsan de osinto, sikyi ne gome di dwuma. Ɔkyerɛ a, saa “Highlife” yi su na wɔtae gyina so de ma nkyerɛmu fa asɛmfua “Highlife” ho. Adwenpɔ foforɔ nso a wɔgyina so de kyerɛ asɛmfua “Highlife” mu no nso baako ne deɛ ɛda adi wɔ Nketia ne Amoaku nnwuma mu. Wɔkyerɛ nnwom a wɔwɔ saa su a wɔka ho asɛm no bi ne E.T. Mensah nnwom. [4]

Abakɔsɛm

[sesa]

Arpeggiated highlife guitar part a edidi so yi gyina Afro-Cuban guajeo so. Nhyehyɛe a wɔfa so de ato ato hɔ no te sɛ nea wɔde guajeo a ɛwɔ 3-2 clave no yɛ no. Wɔfrɛ no clave wɔ Cuba, na ɛwɔ Ghana, na wɔde di dwuma wɔ anigyede mu[5]



Palm wine nnwom

Na nnwom a wɔbɔ wɔ nsa ase a wɔsan frɛ no maringa wɔ Sierra Leone no yɛ nnwom a wɔhyehyɛe wɔ mpoano mmeae bere a kurom nnwontofo fii ase de nnwom a aguadifo de bae a wotumi de di dwuma ne nnwom a wɔde asaw ne nnwom a wɔto bɔ wɔ hɔ no boom no. Ná wɔtaa bɔ no wɔ 4/4 mita a wɔabɔ no wɔ ɔkwan a ɛfata so. Ná wɔbɔ saa nnwom yi wɔ mmeae a wɔtɔn nsã wɔ po so hyɛn gyinabea hɔ, baabi a na hyɛnkafo, hyɛn gyinabea adwumayɛfo, ne adwumayɛfo a wɔwɔ hɔ no nom nom na wotie nnwom no. Akyiri yi, nnwom a wɔde nsa ayɛ no nyaa nkɔso wɔ ɔman no mu, na wɔde 12/8 mu nnwom a wɔato din sɛ polyrhythms a ɛwɔ Afrika kasa mu no bi bae; na wɔbɛfrɛ saa nnwom no "Native Blues". Saa kwan yi so na na nnipa pii ani gye ho kosii Wiase Ko II no mu bere a wogyaee nnwom a na wɔbɔ no[5]

Brass-band highlife

[sesa]

Ná ɛyɛ asetra kwan a ɛkorɔn a ɛte sɛ atɔe fam nnwontofo akuw a wɔwɔ Europa abankɛse a ɛwɔ Afrika Atɔe fam no mu. Ná asraafo no de kurom hɔ nnwontofo di dwuma wɔ wɔn nnwontofo akuw no mu, na na wɔkyerɛ wɔn nnwom a wɔde gyigye wɔn ani. Bere a saa nnwontofo yi huu sɛnea West India asraafo kuw no nnwontofo de wɔn bere a wonni hɔ yɛ nnwom no, ɛhyɛɛ wɔn nkuran ma wɔyɛɛ saa ara. Nhyiam nnwom a wɔde gyigye wɔn ani a wɔto no ne nnwom a wɔto wɔ baabi a wɔto no ma wonyaa kwan bɔɔ asaw bi a wɔfrɛ no adaha, ne nnwom a wɔto wɔ baabi a wɔto no a wɔto nnwom a ne bo nyɛ den a wɔfrɛ no konkoma. Saa nkabom yi te sɛ jazz a wɔwoo no wɔ New Orleans no.[5]

Dance and guitar band highlife

[sesa]

Wɔ 1920 mfe no mu no, Ghana nnwontofo de nsunsuanso a efi amannɔne te sɛ foxtrot ne calypso kaa Ghana nnwom te sɛ osibisaba (Fante) ho. Highlife yɛ nnwom a na wɔde di dwuma wɔ Afrika adehye kuw mu wɔ nnommumfa mmere mu, na nnwom a na nnwontofo akuw pii bɔ no bi ne Jazz Kings, Cape Coast Sugar Babies, ne Accra Orchestra wɔ ɔman no mpoano.[6] Wɔn a na wɔwɔ hɔ no bi yɛ nnipa atitiriw a na wɔto nnwom wɔ agodibea ahorow a wɔpaw mu no, na ɛno na ɛmaa nnwom no nyaa ne din. Ɔdanso nnwontofo panyin Yebuah Mensah (E.T. Mensah nuabarima panyin) ka kyerɛɛ John Collins wɔ afe 1973 mu sɛ asɛmfua 'highlife' no puee wɔ 1920 mfe no mfiase "sɛ asɛmfua a wɔde di dwuma ma nnwom a na wɔto wɔ asaw nkorabata mu a na nnwom akuw bi te sɛ Jazz Kings, Cape Coast Sugar Babies, Sekondi Nanshamang ne akyiri yi Accra Orchestra bɔ no. Nnipa a wɔwɔ mfikyiri no frɛɛ no asetena a ɛyɛ anigye efisɛ na wɔnte sɛ awarefo a wɔrekɔ mu no, na ɛnyɛ sɛ ɛsɛ sɛ wotua ɔpon a ne bo yɛ den a ɛyɛ bɛyɛ 7s 6d (nnwetɛbona ason ne nnwetɛbona asia), na mmom ɛsɛ sɛ wɔhyɛ anwummere atade a emu yɛ duru, a sɛ wobetumi a, wɔhyɛ mmati a ɛkorɔn nso.

Nsaano krataa a wɔde too nsa frɛɛ Louis Armstrong "a ofi Amerika" ne E. T. Mensah ne ne Tempos Nnwontofo Kuw "a wɔwɔ Afrika Atɔe Fam no"



Wɔ 1940 mfe no mu no, nnwom no mu paee abien: asaw kuw highlife ne sanku kuw highlife. Guitar band highlife yɛ nnwontofo akuw nketewa a na wɔtaa bɔ wɔ nkuraase. Esiane sɛ na nnwinnade a wɔde dade bɔ te sɛ seprewa wɔ hɔ nti, na nnwontofo no ani gye ho sɛ wɔde gita bedi dwuma wɔ nnwom no mu. Wɔsan de dagomba kwan a wɔfaa so fii Kru po so hyɛn mu adwumayɛfo a wofi Liberia hɔ no dii dwuma de bɔɔ highlife nnade a wɔde nsateaa abien yi. Guitar band highlife nso de nnwonto, mpintin ne claves dii dwuma. E.K. Nyame ne ne Akan Trio boa maa guitar band highlife nyaa din[7]

The Ghanaian diaspora

Sikasɛm mu haw maa Ghanafoɔ bebree tu kɔeɛ wɔ 1960 mfe no mu kɔhwehwɛɛ hokwan pii, na amanyɔsɛm mu basabasayɛ a ɛkɔɔ so wɔ 1970 ne 1980 mfe no mu no maa nnipa bebree ne nnwontofoɔ a wɔagye din pii tu kɔeɛ na wɔhyehyɛɛ nnipa akuw wɔ atɔeɛ fam, na Germany bɛyɛɛ baabi a wɔpaw kɔeɛ esiane sɛ na wɔn mmara a ɛfa atubrafoɔ ho no ayɛ mmerɛ[8]


Burger highlife

Ghanafo a wɔwɔ Germany no bɔɔ wiase kwan a wɔfa so nya asetena pa a wɔde funk, disco, ne synth-pop ka ho. Wogye di sɛ na wɔfrɛ no burger highlife efisɛ na Ghanafo dodow no ara te Hamburg. Wɔkaa nnwom no ho asɛm kyerɛɛ atubrafo a na wɔrekɔ Germany ne Ghana no. Afei nso na wɔde mfiri a aba so di dwuma; eduu 1990 mfe no awiei no, na wɔde mfiri a wɔde di dwuma nkutoo na edi dwuma.[9]

Gospel highlife

[sesa]

Wɔkyerɛ sɛ ɛyɛ nnwom a agye din paa wɔ Ghanafo ne wɔn a wɔtete aman foforo so nyinaa mu, na asɛmpa no agye din sen Burger Highlife esiane sɛ adi nkonim wɔ nyamesom ne pop amammerɛ ntam nsonsonoe mu nti. Saa kwan yi te sɛ Burger Highlife nanso ne honhom no fi Kristosom ne Pentekoste som mu. N'asɛm a ɛkyere adwene wɔ aman no mu no fi nyamesom ahyehyɛde no tumi a ɛde ma Ghanafo a wɔwɔ Germany no asetena mu ne amammerɛ mu.


Baabi a Menyaa Mmoa Firiiɛ

[sesa]
  1. John Collins (2007), "Popular Performance and Culture in Ghana: The Past 50 Years", Ghana Studies, vol. 10, no. 1, pp. 9–64, ISSN 2333-7168, retrieved 2025-06-26
  2. GreenViews (2022-10-18), Highlife Music in Ghana - Origins and history (in American English), retrieved 2025-06-26
  3. John Collins (2007), "Popular Performance and Culture in Ghana: The Past 50 Years", Ghana Studies, vol. 10, no. 1, pp. 9–64, ISSN 2333-7168, retrieved 2025-06-26
  4. John Collins (2007), "Popular Performance and Culture in Ghana: The Past 50 Years", Ghana Studies, vol. 10, no. 1, pp. 9–64, ISSN 2333-7168, retrieved 2025-06-26
  5. 1 2 3 John Collins (1989), "The Early History of West African Highlife Music", Popular Music, vol. 8, no. 3, pp. 221–230, ISSN 0261-1430, retrieved 2026-05-16
  6. Steven J. Salm (2002), Culture and customs of Ghana, Internet Archive, Greenwood Press, ISBN 978-0-313-32050-7, retrieved 2026-05-16
  7. John Collins (1985), Musicmakers of West Africa (in English), Lynne Rienner Publishers, ISBN 978-0-89410-075-8, retrieved 2026-05-16
  8. The globalization of musics in transit : music migration and tourism | WorldCat.org (in English), retrieved 2026-05-16
  9. Burger Highlife Music Genre History and Style Description| African Music Library, retrieved 2026-05-16