Jump to content

Ghana’s Year of Return and Voluntary Diaspora Repatriation

Ɛfi Wikipedia

Wɔatwerɛ nsɛm wei Asante Twi mu

Wɔ afe 2019 mu no, Ghana hyɛɛ Afe a Wobɛsan Aba no ase. Eyi yɛ nhyehyɛe a ɛrehyɛ Afrikafo a wɔwɔ aman foforo so nkuran ma wɔasan akɔ wɔn kurom, titiriw wɔn a wɔyɛ nkoa wɔ Amerika, Europa, ne Caribbean. Wɔyɛɛ ɔsatu no wɔ afe 1619 mu bere a Afrika nkoa a wɔdii kan kɔɔ Virginia no dii mfe 400 no. Saa ɔsatu no de amammerɛ mu nkitahodi, nsrahwɛ, ne Pan-African adwene kaa ho ma wɔde Ghana sii hɔ sɛ baabi a Afrikafo a wɔsan ba no bɛsan akɔ wɔn kurom.[1][2][3]

Abakɔsɛm

[sesa]

Afe a wɔsan bae no nyɛ sɛnkyerɛnne kwan so nko; ɛgyina dwuma a Ghana adi bere tenten wɔ Pan-Africanism mu, a efi Kwame Nkrumah mmɔdenbɔ wɔ 1950 ne 1960 mfe no mu. Abakɔsɛm mu no, Ghana yɛ Pan-African adwenfo ne wɔn a wɔsan ba te sɛ W.E.B. Du Bois, George Padmore, ne Maya Angelou, a wɔn nyinaa huu Ghana sɛ honhom fam fie ma Afrikafo a wɔabɔ apete no.

Ghana Nsrahwɛ Kuw no ne Nsrahwɛ, Adwinne ne Amammerɛ Asoɛe yɛɛ nhyehyɛe a ɛde Year of Return no, na Ɔmanpanyin Adwuma a Ɛhwɛ Amanamanmufo Nsɛm so no boaa wɔn. Afei nso, na wɔn a wɔne wɔn te aman foforo so te sɛ U.S. nso taa wɔn akyi. Congressional Black Caucus ne NAACP[4].

Akwan a Wɔfa so De Obi Kɔ Fie

[sesa]

Nea ɛnte sɛ atukɔtenafo a wɔsan ba wɔn man mu no, Afe a Wɔsan Ba no fa akwan atitiriw anan so ka atubrafo a wofi aman foforo so a wɔsan ba wɔn man mu no:

Agyapade a wɔde bɛsan aba ama nsrahwɛ ne nneɛma foforo.

Wɔde wɔn bɛtena baabi foforo koraa.

Adwuma a wɔde hyɛ obi nsa ne nnwuma a wɔsan de hyɛ obi nsa.

Ɛyɛ amammerɛ ne honhom fam nsrahwɛ.

Afrika-Amerikafo ne Afro-Caribbeanfo pii de wɔn ho hyɛɛ ahofama mu a wɔsan kɔɔ wɔn man mu no mu, na na ɛsono ahofama anaa ɔtan a wɔsan kɔ wɔn man mu no[5].

Mfasoɔ ne deɛ ɛfiri mu ba

[sesa]

Nsrahwɛ ne Adwuma

[sesa]

Wɔ afe 2019 mu no, nnipa bɛboro ɔpepem 1.1 a wɔkɔɔ Ghana no de sika bɛboro dɔla ɔpepepem 1.9 baa hɔ, na ɛboaa ahɔhoyɛ, adwinne, ne amammerɛ nnwuma no[6][7]. Nneɛma akɛse te sɛ Afrochella, Panafest, ne Full Circle Afahyɛ no maa wiase nyinaa ho dwiriw wɔn[8].

Ɔman Ba a Obi Bɛyɛ ne Baabi a Ɔte

[sesa]

Afrika Amerikafo pii de wɔn ho hyɛɛ mmara mu ma wɔbɛyɛɛ ɔman mma na wɔtenaa hɔ. Wɔ November 2019 mu no, Ghana maa nnipa bɛboro 120 a wɔasan afi wɔn man mu aba ɔman no mu bɛyɛɛ ɔman mma, a ɛkyerɛ sɛ ɔman no gye tom sɛ wɔn a wɔasan afi wɔn man mu aba no yɛ ɔmanfo a wɔasiesie wɔn ntam ma wɔasan aka abom bio[9].

Amanaman Ntam Adwumayɛ

[sesa]

Wɔn a wɔsan bae no de wɔn ho hyɛɛ agyapade, apɔwmuden, kuayɛ, ne mfiridwuma mu. Nnwumakuw bi te sɛ Diaspora Africa Forum (DAF) ne Beyond the Return boa ma wɔde bere tenten yɛ adwuma na wonya sika de yɛ adwuma.

Ɔhaw a Ɛwɔ Amanamanmufo a Wɔresan Aba Wɔn Man Mu

[sesa]

Ɛmfa ho nkɔso a wɔanya no, nhomanim no daa nsɛnnennen ne nneɛma a wɔde bɛboa wɔn ho ano:

Amammerɛ mu nsonsonoeɛ: Wɔn a wɔsan ba no bi hyia nsɛnnennen a ɛfa wɔn ho a wɔde wɔn ho bɛhyehyɛ Ghana man no mu esiane kasa, amammerɛ, anaa hokwan a wɔwɔ nti.

Mmara mu nsɛm a emu da hɔ: Visa nhyehyɛe, asase ho hokwan, ne mmara a ɛfa ɔman mmaakofo a wɔwɔ aman abien mu ho no de nsɛnnennen baa bere tenten a obi bɛtra hɔ no ho.

Sikasɛm mu nsonsonoe: Wɔn a wɔsan ba no taa yɛ adwuma wɔ sikasɛm mu nsonsonoe a ɛda wɔn ne wɔn a wɔwɔ hɔ no ntam, na ɛde nsɛmmisa a ɛfa nnipa mu kyɛfa ne nnipa mu kyɛfa ho ba[10][11][12].

Afe 2019 akyiri: Ɛfiri afe a wɔsan aba de kɔsi mmaeɛ no akyiri

[sesa]

Bere a Ghana aban ahu hia a ehia sɛ wonya nhyehyɛe a ɛbɛkɔ so no, wɔhyɛɛ  ⁇ Beyond the Return: A Decade of African Renaissance (2020 ⁇ 2030)  ⁇  ase, a ɛyɛ nhyehyɛe a wɔde bɛhyɛ aman a ɛwɔ akyirikyiri no mu den denam:

  • Amammerɛ ne honhom fam akwan.
  • Asetram adansedi.
  • Nneɛma a wɔyɛ foforo ne nimdeɛ a wɔde ma afoforo.
  • Amanyɔne mu nsakrae a ɛboa wɔn a wɔasan aba wɔn man mu no kyɛfa[13][14].

Saa anisoadehu a ɛwɔ hɔ bere tenten no botae ne sɛ ɛbɛdan Ghana baabi a Afrikafo a wɔatu aba wiase nyinaa bɛsan akɔ wɔn kurom, na wɔasan afa wɔn ho aka wɔn ho bio.

Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. Kwame Okyere Darko (2024-08-13), "Ghana Diaspora: Embracing the Call of Return, Building a Brighter Future . - Diaspora Affairs GH", Diaspora Affairs GH (in American English), retrieved 2025-06-15
  2. "Reverse Diaspora:", Brazilian-African Diaspora in Ghana, Michigan State University Press, pp. 3–30, retrieved 2025-06-15
  3. Year Of Return, Ghana 2019 (in British English), retrieved 2025-06-15
  4. Rachel Ama Asaa Engmann (2022), "Flight Lieutenant Jerry John Rawlings, Pan Africanism, Heritage Tourism and Ghana's Development", Jerry John Rawlings, Cham: Springer International Publishing, pp. 271–288, ISBN 978-3-031-14666-4, retrieved 2025-06-15
  5. Michael Madison Walker (2021-06), "Protecting Smallholder Land Rights in Mozambique, 1997–2017: Unfinished Business?", African Studies Review (in English), vol. 64, no. 2, pp. 315–338, doi:10.1017/asr.2020.55, ISSN 0002-0206, retrieved 2025-06-15 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)
  6. Visit Ghana. – Explore Ghana, the land of rich culture, heritage, warmth and rhythm. Discover where nature is still pure and warmth flows easily. Akwaaba! (in American English), retrieved 2025-06-15
  7. Matthias Gebauer, Marie Umscheid (2021-05-01), "Roots tourism and the Year of Return campaign in Ghana", Tourism, Change and the Global South, Abingdon, Oxon ; New York, NY : Routledge, 2021. |: Routledge, pp. 123–134, ISBN 978-1-003-09132-5, retrieved 2025-06-15{{citation}}: CS1 maint: location (link)
  8. How Year of Return initiative has impacted domestic tourism in Ghana - MyJoyOnline (in American English), retrieved 2025-06-15
  9. "Giving Reality to the Pan-African Idea", Nkrumah & Ghana, Routledge, pp. 108–118, 2013-10-28, ISBN 978-0-203-03807-9, retrieved 2025-06-15
  10. The Hidden Challenge of Repatriation: Why It’s Time to Rethink the Expat Lifecycle (in English), retrieved 2025-06-15
  11. "Back Matter", The African Diaspora in Canada, University of Calgary Press, pp. 236–241, retrieved 2025-06-15
  12. The common challenges of expat repatriation (in English), retrieved 2025-06-15
  13. DIASPORA AFFAIRS, OFFICE OF THE PRESIDENT – DIASPORA AFFAIRS, OFFICE OF THE PRESIDENT (in American English), retrieved 2025-06-15
  14. Rose A. Sackeyfio (2021-09-02), "Unbecoming dreams, splintered identities, and routes of return in Taiye Selasi's Ghana Must Go", West African Women in the Diaspora, London: Routledge, pp. 84–97, ISBN 978-1-003-21932-3, retrieved 2025-06-15