Jump to content

Gambia’s Truth Commission and Migrant Repatriation Testimonies

Ɛfi Wikipedia

Gambia Nokware Kuw ne Nkɔso a Ɛfa Atubrafo a Wɔresan Aba Wɔn Asase So Ho Adanse no yɛ Gambia's Truth, Reconciliation and Reparations Commission (TRRC), a wɔhyehyɛɛ no afe 2017 sɛ wɔnhwehwɛ nnipa kyɛfa a wɔtoo wɔn no mu wɔ kan Ɔmanpanyin Yahya Jammeh bere so no, huu adanse a ɛyɛ hu a ɛfa atubrafo a wɔayera, wɔn a wɔakunkum wɔn, ne wɔn a wɔsan de wɔn kɔɔ wɔn man mu no ho. Nsɛm a na ɛhaw adwene paa no bi ne amanneɛbɔ a ɛfa 2005 atirimɔdensɛm a wɔde yɛɛ Afrika Atɔe fam atubrafo, a Gambifo ka ho, a akyiri yi wɔn mmusua hwehwɛɛ atɛntrenee na wɔsan de wɔn nnompe kɔɔ wɔn man mu no ho. Saa adanse ahorow yi ma yehu sɛ basabasayɛ a aban hyɛ ho nkuran, atubrafo a wɔn ho nni mmara mu, ne atɛntrenee a wɔde ma wɔ bere a wɔayɛ nsakrae mu no ka wɔn ho, na ɛma yehu sɛnea nokware a wɔbɛka no betumi aboa ma wɔasan de nkurɔfo aba wɔn man mu na wɔasiesie wɔn ntam.

Atirimpɔ: Gambia's Migration Crisis ne TRRC

[sesa]

Gambia, a ɛyɛ Afrika Atɔe fam ɔman ketewa bi no, abɛyɛ baabi a atubrafo a wɔn ho nni mmara mu fi bere tenten, titiriw wɔ Ɔmanpanyin Yahya Jammeh (1994 ⁇ 2017) mfe 22 nniso ase. Esiane sɛ na amanyɔkuw no rehyɛ wɔn so, na na ahia wɔn, na na mmerante ne mmabaa pii nni adwuma mu nti, Gambifo mpempem pii de wɔn ho hyɛɛ akwantu a ɛyɛ hu mu twaa Sahara Anhweatam no ne Mediterranea Po no, na mpɛn pii no na wɔnam Libya so[1][2].

Wɔbɔ TRRC (Truth, Reconciliation and Reparations Commission) no wɔ afe 2017 mu wɔ TRRC Mmara no ase, na wɔama no tumi sɛ ɔnhwehwɛ nnipa kyɛfa a wɔatiatia so kɛse wɔ July 1994 ne January 2017 ntam. Ɔmanpanyin no yɛɛ baguam tiee nsɛm fi 2019 kosi 2021, a nea ɛka ho ne nsɛmmɔnedi a ɛfa atubrafo ho, te sɛ awudi, nkurɔfo a wɔhyɛ wɔn ma wɔn ho yeraw wɔn, ne nneduaban a ɛmfata[3][4].

Awudisɛm a ɛkɔɔ so wɔ Afrika Atɔe Fam atutenafoɔ mu wɔ afe 2005 mu

[sesa]

Nsɛm a ɛyɛ hu paa no mu baako ne nnipa 44 a wofi Ghana ne Afrika atɔe fam atubrafo afoforo a Gambiafo pii ka ho a wokunkum wɔn wɔ Gambia wɔ afe 2005 mu no. Wɔbɔɔ wɔn sobo sɛ wɔpɛe sɛ wɔyɛ basabasayɛ, na ɛno akyi no, wɔkum wɔn maa Jammeh ne ne dɔm a wɔhwɛ owu so (Junglers) no[5][6] (Human Rights Watch & TRIAL International, 2019).

Adanse a wɔde mae wɔ TRRC no daa no adi sɛ:

  • Wɔkyeree atubrafo, yɛɛ wɔn ayayade, na wokunkum wɔn a wɔamfa wɔn ankɔ asɛnnibea.
  • Wɔde wɔn amu kɔtoo amoa akɛse mu wɔ Banjul ne Kanilai mpɔtam hɔ.
  • Jammeh ankasa na ɔhyɛɛ sɛ wonkum nnipa no, esiane sɛ na osuro sɛ asraafo a wɔagye wɔn atenae no betumi afa wɔn.[4]

Nea wohui yi buee kwan maa wɔn a wɔwɔ aman foforo so no yɛɛ biako gyee wɔn nnompe, tuaa wɔn abusuafo ka, na wɔtaa wɔn a wɔyɛɛ wɔn bɔne no.

Adansefo a Wɔsan Baa Wɔn Asase So ne Wɔn Mmusua Adanse

[sesa]

TRRC tiee adansefo a wofi Gambia a wɔsan bae a wɔakyere wɔn wɔ Libya, na wɔadi wɔn ani wɔ Algeria, anaa nnipa aguadifo adi wɔn ani no adanse. Saa adanse ahorow yi boaa:

Kyerɛkyerɛ Gambiafo a wɔatu akɔ amannɔne no ahobammɔ mu.

Kyerɛkyerɛ nneɛma bi a ɛkɔ so wɔ ɔman no mu (mmerante ne mmabaa a wonnya adwuma nyɛ, amanyɔsɛm mu ɔtaa) a ɛmaa nkurɔfo tu fii wɔn man mu.

Hyɛ amammuisɛm mu nsakrae ho nkuran na abɔ atubrafo ho ban na ama wɔn a wɔasan aba wɔn man mu no anya asetena pa.

Wɔn a wɔayera no mmusua pii srɛɛ sɛ aban no nyɛ nhwehwɛmu, wɔn a wɔayera no nsan mmra wɔn man mu, na wɔmfa kyɛwpa mma ɔman no wɔ wɔn a wɔayera no wu ne wɔn a wɔayera no ho.

Nkɔso a Ɛwɔ Ntam Afa Atemmu ne Nkɔso a Ɛfa Akwankyerɛ Ho

[sesa]

Gambia's TRRC gyina hɔ sɛ nhwɛso soronko a nokware a wɔayi no a ɛfa atubrafo ho nsɛm ho wɔ n'atɛntrenee nhyehyɛe mu. Ɛma yehu sɛnea nsɛmmɔnedi a ɛrekɔ so wɔ wiase no te ankasa, titiriw sɛnea atumfoɔ a wɔhyɛ nnipa ma wotu kɔ aman foforɔ so na wɔsan ma nkurɔfo a wɔresan aba wɔn man mu no yɛ den no.[7]

TRRC no adwuma anya nkɛntɛnso wɔ amanaman ntam ayɔnkofa a ɛwɔ Gambia, Ghana, ne amanaman ntam nnipa kyɛfa ahyehyɛde ahorow mu no so, na ama wɔn a wɔayɛ bɔne no anya asotwe, na wɔaboa wɔn a wɔabɔ wɔn ho ban no abusuafo denam wɔn nnompe a wɔbɛsan de aba wɔn man mu ne atɛntrenee a wɔde bɛhyɛ wɔn bɔ no so.[8][9]

Baabi a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. Jean-Pierre Gauci (2023-06-29), "IOM and 'Assisted Voluntary Return'", IOM Unbound?, Cambridge University Press, pp. 397–419, ISBN 978-1-009-18417-5, retrieved 2025-06-14
  2. International Organization for Migration (in English), retrieved 2025-06-14
  3. Canada's Residential Schools: Reconciliation, MQUP, 2016-01-01, ISBN 978-0-7735-9829-4, retrieved 2025-06-14
  4. 1 2 Ministry of Justice, retrieved 2025-06-14
  5. Fiona McGaughey (2022-09-06), "Human Rights Watch (HRW)", Elgar Encyclopedia of Human Rights, Edward Elgar Publishing, pp. 483–487, ISBN 978-1-78990-362-1, retrieved 2025-06-14
  6. Human Rights Watch | Defending Human Rights Worldwide (in English), retrieved 2025-06-14
  7. human-rights-watch-they-killed-them-like-it-was-nothing-the-need-for-justice-for-cte-divoires-postelection-crimes, retrieved 2025-06-14
  8. Fiona McGaughey (2022-09-06), "Human Rights Watch (HRW)", Elgar Encyclopedia of Human Rights, Edward Elgar Publishing, pp. 483–487, ISBN 978-1-78990-362-1, retrieved 2025-06-14
  9. Human Rights Watch | Defending Human Rights Worldwide (in English), retrieved 2025-06-14