Jump to content

Forty acres and a mule

Ɛfi Wikipedia

Hekta aduanan ne afurum kyerɛ Special Field Orders, No. 15 (series 1865) no fa titiriw bi, ɔko bere mu ahyɛde a Union ɔsahene William Tecumseh Sherman de too dwa wɔ January 16, 1865, wɔ Amerika Ɔmanko no mu, sɛ wɔmfa asase mma mmusua bi a wɔade wɔn ho, wɔ asase a ne kɛse nsen acre 40 (ha 16) so.[1] Akyire no, Sherman hyɛɛ aserafoɔ no sɛ womfa afurum no mma nyɛ assase ho nsakraɛ. Afuw no ahyɛdeɛ ahodoɔ no dii nkɔmmɔ a ɛtoatoa so a ɛkɔɔ so wɔ Ɔko ho Ɔkyerɛfoɔ Edwin M. Stanton ne Radical Republicanfo a wɔpɛ sɛ wotu nkoasom ase Charles Sumner ne Thaddeus Stevens [2] ntam bere a wɔsɛee nkoasom nhyehyɛe a Amerika Ɔmanko no kanyan no akyi. Wɔyɛɛ sɛ wobɛgye nsaase a ɛyɛ hekta 400,000 a ɛwɔ atlantic mpoano wɔ South Carolina, Georgia, ne Florida na woakyekyɛ mu ayɛ no nsaase ah emmoro hekta 40[3] ama abusua bɛyɛ 18,000 a woyɛ nkoa na wofiri abibirim nanso saa bere no na wote saa mpɔtam hɔ.

Nnipa pii a na wɔade wɔn ho gye dii, bere a ammamufoɔ ahodoɔ ka kyerɛɛ wɔn sɛ wo wɔ ho kwan sɛ wɔ gye asaase a wɔ hyɛɛ wɔn sɛ wɔ nyɛ so adwuma sɛ nkoa no, na wɔn ho piri wɔn sɛ wobɛdi wɔn agyapadeɛ so. Na wɔhwɛ kwan kɛse sɛ nnipa a wɔade wɔn ho no bɛhwehwɛ asase a ɛyɛ hekta 40 wɔ mmara kwan so[4]. Nanso, Andrew Johnson a odii Abraham Lincoln ade sɛ ɔmampanyin no bɔɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan adwene a ɛwɔ Sherman ɔko bere mu Ahyɛde a Ɛto so 15 ne nhyehyɛe ahodoɔ a ɛte saa ara a ɛka Freedmen’s Bureau mmara a ɛto so mmienu no ho no akyi.

Asase a wɔsan kyekyɛe no bi sii wɔ asraafo tumidi ase wɔ ɔko no mu ne bere tiaa bi wɔ ɛno akyi. Nanso, na aban ne ɔman nhyehyɛe a ɛwɔ Ɔdansi bere no mu no sii akatua adwuma so dua, na ɛnyɛ asase a wobenya, ama abibifo. Ɛkame ayɛ sɛ wɔsan de asase a wɔkyekyɛe wɔ ɔko no mu nyinaa maa aborɔfo a na wɔwɔ hɔ ansa na ɔko no reba no.[5] .Abibifo mpɔtam pii kɔɔ so dii wɔn asase so ampa, na mmusua binom nyaa asase foforo denam afie a wɔyɛe so. Asase a abibifo wɔ no kɔɔ soro kɛse wɔ Mississippi, titiriw wɔ afeha a ɛto so 19 no mu. Ná ɔman no wɔ asase ase asase a ennyaa nkɔso pii (asase a ɛba fam a nsu a ɛtɔ gu fam a ɛbɛn asubɔnten bi) wɔ mmeae a ɛwɔ asubɔnten no ho a na wɔayɛ so dua ansa na ɔko no reba no akyi. Abibifo dodow no ara nam ankorankoro nkitahodi so nyaa asase, na wɔn wurayɛ dodow kɔɔ soro koduu hekta ɔpepem 15 (hekta ɔpepem 6.1) anaa ~akwansin ahinanan 23,000 wɔ 1910 mu, ansa na sikasɛm mu ɔhaw a ɛtrɛwee de ɔhaw ahorow reba a ɛde agyapade a nnipa pii hweree bae.

Akyi Asem

[sesa]

Abibifo amerikafo hyiaa nyiyimu ah emu yɛ den na wɔkuraa wɔn mu sɛ "abusuakuo" kuw a ɛda nsow denam mmara a ɛhwehwɛ sɛ wɔtete mmusuakuo mu na ɛbara mmusuakuo a wɔadi afra so.[6] Ansa na Ɔmanko no reba no, na Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no mu dodow no ara te Atifi fam, baabi a na wɔayi nkoasom afi hɔ no.Ná wɔtaa bu Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no sɛ asiane a ɛma wowia adwuma ma ɔmanfo efisɛ na wɔtaa nya ɔpɛ sɛ wɔbɛyɛ adwuma de agye akatua a ɛba fam sen aborɔfo. Bio nso, wobuu wɔn sɛ nkɛntɛnso a asiane wom wɔ wɔn a wɔkɔɔ so yɛɛ nkoa no so. Esiane eyi nti, na wɔmpɛ nkoa a wɔade wɔn ho wɔ United States mmeae dodow no ara[7].

Wɔ Kesee Fam no, na akwantufo ho mmara ama aman no kwan sɛ wɔbɛhyɛ Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho no ma wɔayɛ adwuma na ɛtɔ mmere bi a wɔtɔn wɔn kɔ nkoasom mu. Ne nyinaa mu no, Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho a wɔwɔ ɔman no mu nyinaa yɛɛ nnwuma ahorow, a wɔn mu kakraa bi a na wɔwɔ mfuw a edi mu na wɔyɛɛ adwuma ka ho. Afoforo nso kɔtraa Canada Atifi (mprempren Ontario Anafo fam), baabi a Asase ase Keteke kwan no awiei, ne Nova Scotia

Nea ɛne United States atifi fam a Amerikafo a wɔyɛ abibifo a wɔde wɔn ho tumi nyaa adan akɛse bɔ abira no, nkoasom nhyehyɛe a ɛwɔ United States kesee fam no maa Amerikafo a wɔyɛ abibifo awo ntoatoaso pii nyaa hokwan sɛ wobenya asase. Wɔ mmara kwan so no, na nkoa ntumi nnya biribiara. Nanso wɔ nneyɛe mu no, wonyaa kapital ampa.Bere a mmara kwan so nkoasom baa awiei no, aborɔfo annye antom wɔ sɛnea ɛsɛ sɛ wɔne nkoa a wɔade wɔn ho di no ho. Ebinom kae sɛ ɛsɛ sɛ wogye nsase a nkoa a wɔade wɔn ho no ayɛ kua a wontua hwee no fi wɔn kan wuranom nsam na wɔde ma wɔn. Afoforo nso a na wosuro sɛ "abusuakuw"-frafra a sɛ wɔma wɔn kwan ma wɔtra U.S. a, ɛde bɛba a wontumi nkwati no, pɛe sɛ wɔde wɔn kɔ "baabi foforo". Nhyehyɛe a wɔyɛe sɛ wɔbɛhyehyɛ nkoa a wɔade wɔn ho no fii ase wɔ 1801 mu bere a James Monroe ka kyerɛɛ Ɔmampanyin Thomas Jefferson sɛ ɔmmoa mma wɔnyɛ asotwe atubraman mma abibifo atuatewfo no.

Ɔko

[sesa]
  1. "Forty acres and a mule", Wikipedia (in English), 2025-07-10, retrieved 2025-07-10
  2. "Forty acres and a mule", Wikipedia (in English), 2025-07-10, retrieved 2025-07-10
  3. "Forty acres and a mule", Wikipedia (in English), 2025-07-10, retrieved 2025-07-10
  4. "Forty acres and a mule", Wikipedia (in English), 2025-07-10, retrieved 2025-07-10
  5. "Forty acres and a mule", Wikipedia (in English), 2025-07-10, retrieved 2025-07-10
  6. "Forty acres and a mule", Wikipedia (in English), 2025-07-10, retrieved 2025-07-10
  7. "Forty acres and a mule", Wikipedia (in English), 2025-07-10, retrieved 2025-07-10