Forensic Science and Repatriation of African Remains
Wɔatwerɛ nsɛm wei Asante Twi mu
Asɛmfua "forensic" no firi Latin asɛmfua forensis mu[1], a ɛkyerɛ "forum no anaa ansa na wɔreyɛ". Wɔ tete Roma no, na badwam hɔ yɛ badwam beaeɛ a na wɔdi asɛnni ne akyinnyegye ahorow. Enti, forensic kyerɛsɛ nsɛm a ɛfa baguam akyinnyegye anaa akyinnyegye ho[2], titire wɔ mmara ne atɛntenenee mu. Berɛ rekɔ so no, saa asɛm no asesa ma wɔde nyansahu mu akwan ne akwan a wɔfa so yɛ nsɛmmɔnedi ho nhwehwɛmu anaa mmara mu nsɛmmisa ho mmuaeɛ no adi dwuma, na ama nnɛyi mmara mu nhwehwɛmu ho nimdeɛ aba. Nsɛm ho nyansahu kyerɛ sɛ wɔde nyansahu mu nnyinasosɛm ne akwan a wɔfa so di nsɛm a ɛfa mmara ne atɛntrenee ho dwuma. Wɔde di dwuma wɔ wiase nyinaa de siesie ɔmanfo nsɛmnsɛm, de hyɛ mmara ase, de hyɛ mmara ase, na ɛbɔ ɔmanfo akwahosan ho ban[3]. Abenfo a wɔhwɛ nsɛm so de adansedi a egyina adanse so yɛ nhwehwɛmu a ɛbɛboa ma wɔahu nokware no na wɔama atɛntenenee aba asɛnni mu. Mpɛn pii no, sɛ wɔhwehwɛ nyansahunu mu nkyerɛkyerɛmu wɔ asɛnnibea anaa nhwehwɛmu mu a, wɔde wɔn nimdeɛ boa adwuma no.
Asɛmfua a ɛne Repatriation no kyerɛ sɛ obi anaa biribi a wɔsan de kɔ wɔn man mu anaa wɔn amammerɛ mu[4]. Wɔ mmara mu, nnipa fam, ne amammerɛ fam no, ɔdan a wɔsan de nkurɔfo kɔ wɔn man mu no betumi akyerɛ sɛ wɔbɛsan de atubrafo, akofofo, anaa nnipa nnompe, ne amammerɛ mu nneɛma akɔma wɔn nkurɔfo anaa aman a wɔfata. Asɛmfua no fi Latin repatriare mu[5], a ɛkyerɛ sɛ "san kɔ wo man mu".
Forensic nyansahu di dwuma titiriw wɔ Afrikafo nnompe a wɔsan de kɔ wɔn man mu no mu, ne titiriw wɔ nnipa nnompe a wɔsan de kɔ wɔn man mu no mu[6]. Saa adwuma yi hwehwɛ sɛ wɔde nnuru a wɔde yɛ nhwehwɛmu te sɛ DNA mu nhwehwɛmu, nnompe mu nhwehwɛmu, ne abakɔsɛm ho kyerɛwtohɔ di dwuma de hu nnipa nnompe no ne baabi a wɔfiri bae.
Abakɔsɛm
[sesa]Wɔ 1907 mu no, nnipa ho nimdefo bi a wɔfrɛ no Czekanowski fii Europa kɔɔ German East Africa sɛ nyansahufo akwantu bi a Mecklenburg Ɔhempɔn no dii anim no fa. Saa adwuma yi, te sɛ afoforo a wɔyɛe wɔ nniso no mu no, na wɔyɛ de hwehwɛ nimdeɛ, na na wɔn a wɔyɛ adwuma no mu bi yɛ afifide ne mmoa ho animdefo, asase ho mfonini ho animdefo, ne afoforo. Nanso, na wɔn adwuma no gyina Afrikafo ɔhaha pii a wɔwɔ hɔ no so kɛse. Czekanowski kyɛfa no nyɛ nea ɛbae ara kwa - na Felix von Luschan, a ɔyɛ onipa titiriw wɔ Berlin's Museum of Ethnology na ɔyɛ Afrika ne Oceania dwumadibea no so panyin no na ɔyɛɛ nhyehyɛe ma ɛbaa saa. Saa bere no, na von Luschan rehwɛ nneɛma pii a ɛwɔ Germany nsase so a ɔboaboaa ano. N'akwankyerɛ a ɔde maa Czekanowski no kɔ akyiri sen sɛ ɔbɛboaboa nneɛma a wɔde yɛɛ adwuma, mfonini, ne nsɛm a wɔakyere agu afiri so no ano; na wɔde nnipa nnompe a von Luschan gye di sɛ ɛbɛboa no ma wahu nnipa asetram nneɛma ne nnipa a ɛsono wɔn abusua a wofi mu ho nsɛm pii[7]. Czekanowski adwuma no, ɛwom sɛ na emu yɛ den wɔ abrabɔ fam de, nanso na ɛnyɛ den koraa sɛ ɔbɛyɛ - titire sɛ ɔpaw sɛ ɔrenni adwene ne amammerɛ mu gyinapɛn ahorow a ɛwɔ hɔ no akyi. Wɔ baabi a ɛnnɛ wɔfrɛ hɔ Tanzania no, ɔde ɔkorow kɔɔ supɔw bi a na wɔtaa de yɛ awufo ahomegyebea. Sɛnea ɛhɔ amammerɛ kyerɛ no, wɔansie awufo no, na mmom wogyaw wɔn ma ɛdaa adi, a na ɛyɛ ɔsom mu adeyɛ a na ɛma wɔn afunu yɛ mmerɛw. Ná nnomaa a wɔkyere mmoa wɔ nnompe no mu, ade a ɛyɛ hu a na Czekanowski ani gye ho sɛ obehu. Bere a na ɛho nhia sɛ wotutu fam no, ɔboaboaa nnompe a ɔpɛ no ano, na ɔde ahwɛyiye boaboaa ano sɛ nneɛma a ɛsom bo a wɔde bɛkɔ Germany. Wɔsan yɛɛ ne nneyɛeɛ no bi wɔ German East Africa mmeaeɛ foforɔ. Sɛ nhwɛso no, wɔ Rwanda no, ɔhyiaa atetesɛm a ɛte saa ara - nipadua a wogya wɔ mmeaeɛ a abue te sɛ mmepɔw, kwae, atɛkyɛ, ne abodan mu. Esiane sɛ na onni awufo anaa ateasefo a wɔkae wɔn no ho adwene biara nti, ɔboaboaa awufo funu ano wɔ ɔkwan a ɛfata so. Nnipa tiboa ne nnompe pii baa Berlin, na ɛno maa Europefo a na wɔwɔ hɔ wɔ tete mmere mu no nyaa nnompe pii.
Mmeaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ
[sesa]- ↑ Definition of FORENSIC (in English), 2025-06-27, retrieved 2025-07-02
- ↑ Jack Beasley (1983-10-01), "My Unilateral Debate: Katharine Susannah Prichard, Rebel Heroes and Matters Pertaining", Australian Literary Studies, doi:10.20314/als.f134d12fe9, retrieved 2025-07-02
- ↑ Louis L. Jaffe (1963-03), "The Judicial Enforcement of Administrative Orders", Harvard Law Review, vol. 76, no. 5, p. 865, doi:10.2307/1338516, ISSN 0017-811X, retrieved 2025-07-02
{{citation}}: Check date values in:|date=(help) - ↑ Definition of REPATRIATION (in English), 2025-06-25, retrieved 2025-07-02
- ↑ Definition of REPATRIATE (in English), 2025-06-24, retrieved 2025-07-02
- ↑ "Repatriation and reburial of human remains", Wikipedia (in English), 2025-06-03, retrieved 2025-07-02
- ↑ Rodrigo Ugarte, The Body Snatchers: Colonial Museum Collecting as Violence and Violation (in American English), retrieved 2025-07-02