Jump to content

Ethiopian Migrant Repatriation from Saudi Arabia

Ɛfi Wikipedia

Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu

Wɔ Afrika abakɔsɛm mu nnansa yi no, Ethiopia na nnipa pii a wɔakɔ wɔn man mu akɔhyɛ hɔ no mu biako wɔ hɔ. Wɔ mfe kakra a atwam mu no, wɔasan de Ethiopiafo mpempem pii a wɔn mu pii tu kɔɔ Saudi Arabia sɛ wɔrebɛhwehwɛ adwuma no aba wɔn man mu. Wɔsan de nnipa a wɔakɔ wɔn man mu no aba ɔman a Saudi Arabia de wɔn nnwuma hyɛ ɔman mu, na wɔtaa adwumayɛfo a wɔnni nkrataa a ɛkyerɛ wɔn kwan no, na wɔama Etiopia ahokyere kɛse wɔ asɛm a ɛfa wɔn a wɔbɛgye wɔn atom, wɔn a wɔbɛsan de wɔn ayɛ adwuma, ne nnipa ahofadi ho no ho.

Atirimpɔw: Etiopiafo a wotu kɔɔ Saudi Arabia

[sesa]

Mfe pii ni na Saudi Arabia yɛ baabi titiriw a Etiopiafo a wɔyɛ adwuma wɔ amannɔne, titiriw mmea a wɔpɛ sɛ wɔyɛ fie nnwuma no kɔ. Wɔ afe 2021 mu no, wɔtee ase sɛ na Etiopiafo mpempem pii te Ahemman no mu, a na wɔn mu pii fa Yemen so kɔ hɔ[1]. Esiane sɛ na amammerɛ no nni mmara mu nti, na wɔtaa sisi wɔn, anaa wɔkyere wɔn.

Saudi Arabia's Saudization amanyɔ ne wɔn a wɔtaa hyɛ wɔn a wɔba wɔn man mu no so - te sɛ nea ɛkɔɔ so wɔ afe 2013 ne afe 2014 mu ne nea ɛkɔɔ so wɔ afe 2017 mu no - ama nnipa bebree atu afi wɔn man mu, na mpɛn pii no, wɔn a wɔnni nkrataa a ɛkyerɛ sɛ wɔaba ɔman no mu no, a Etiopiafo mpempem pii ka ho.

Ahobammɔ a Wɔde Bɛyɛ Adwuma

[sesa]

Nnansa yi mmɔdenbɔ a ɛsen biara no fii ase wɔ Ɔbɛnem 2022, bere a Ethiopia ne Saudi Arabia penee so sɛ wɔbɛsan de Ethiopiafo bɛboro 100,000 afi Kingdom no nneduaban mu aba. Wɔde IOM, UNHCR, UNICEF, ne wɔn a wɔne wɔn yɛ adwuma wɔ mmoa a wɔde ma nnipa mu[1][2] na ɛhyɛɛ saa nhyehyɛe yi ase.

Wɔ afe 2023 awiei no, na wɔasan de Ethiopiafo bɛboro 140,000 aba fie fi afe 2017 mu, na wɔasan de bɛboro 100,000 aba fie wɔ afe 2022 - 2023 nkutoo mu[3][4].

Wɔde wɔn a wɔsan bae no faa wimhyɛn kɔɔ Addis Ababa, baabi a wonyaa mmoa a wɔde boa nnipa ntɛm ara, a nea ɛka ho ne:

Apɔwmuden ho nhwehwɛmu

Aduan ne nsu

Bere tiaa mu guankɔbea

Akwan a wɔfa so kɔ wɔn man mu

Adwenemyare mu mmoa (ne titiriw ma mmea ne mmofra a wɔnka wɔn ho)

Nanso esiane sɛ na wonni sika pii nti, na mmoa a wɔde boa wɔn ma wɔsan kɔ wɔn asetram no yɛ kakraa bi.

Nkyere Mu Tebea ne Ɔhaw a Wɔyɛ Wɔn

[sesa]

Nnwumakuw a ɛhwɛ nnipa ahofadi so te sɛ Human Rights Watch (HRW) akyerɛ tebea a emu yɛ den a ɛwɔ Saudi Arabia nneduaban mu a na wɔkyere Etiopiafo atubrafo pii wɔ hɔ ansa na wɔresan de wɔn akɔ wɔn man mu. Wɔn a wɔkyeree wɔn no bɔɔ amanneɛ sɛ nnipa dɔɔso wɔ nneduaban no mu, wɔn ho ntew, awɛmfo no yɛ wɔn basabasa, na nnipa pii wuwu wɔ nneduaban no mu[5].

Bere a nnipa a wɔsan kɔɔ wɔn man mu no yii tebea a ɛte saa fii wɔn mu no, wɔn mu pii a wɔsan kɔɔ wɔn man mu no ho dwiriw wɔn na na wɔn apɔwmuden nyɛ papa, na na wohia mmoa soronko ne mmoa a ɛwɔ hɔ bere tenten a na Etiopia aban no rebɔ mmɔden sɛ wɔde bɛma wɔn.

Ɔhaw a Ɛwɔ Asetena Mu a Wobɛsan Akɔ mu Wɔ Ethiopia

[sesa]

Akwan a wɔfa so san kɔ wɔn kurom ntɛmntɛm no de nsɛnnennen a emu yɛ den bae. Ethiopia - a na wɔadi ako wɔ wɔn mu dedaw (te sɛ, Tigray Ɔko), sikasɛm mu ahokyere, ne aduan ho a wonni ahobammɔ no - ansiesie ne ho koraa amma nnipa bebree a wɔbaa hɔ no.

Ɔhaw akɛseɛ no bi

[sesa]

Adwuma a wonnya nyɛ: Wɔn a wɔsan bae no mu dodow no ara annya adwuma anyɛ wɔ wɔn a wɔsan bae no bere so.

Abusua mu animguase: Sɛ wɔn a wotu bata san ba fie a, na wɔfɛre anaa wɔpo wɔn.

Ofie ne baabi a wɔbɛsan atena: Ná nnipa pii nni agyapade anaa abusuafo a wɔbɛboa wɔn.

Adwenemyare: Wɔn a wɔsan bae no, titiriw mmea a wɔtoo wɔn mmonnaa no, na wohia afotu bere tenten.

Ɛwom sɛ IOM ne wɔn a wɔnnyɛ aban adwumayɛfo a wɔwɔ hɔ no de mmoa a wɔde bɛsan akɔ ɔman no mu, adwuma ho ntetee, ne nneɛma a wɔde bɛhyɛ adwuma ase no mae de, nanso na saa nneɛma yi nnɔɔso sɛnea ɛho hia no (IOM, 2022b).

Mmuae a Aban ne Amanaman Ntam a Ɛwɔ So De Mae

Ethiopia aban no ne amanaman ntam ahyehyɛde ahorow yɛɛ nhyehyɛe a wɔde hwɛ wɔn a wɔsan ba no so denam Ɔman no Boayikuw a Ɛhwɛ Wɔn a Wɔsan Ba no so, a Mmaa ne Amanyɔsɛm Adwuma Dwumadibea no di wɔn anim. Nnipa a wɔboa wɔn a wɔasan aba wɔn man mu no hyehyɛɛ Akogyebea wɔ Addis Ababa ne nkurow foforo mu sɛ wɔnhwɛ wɔn a wɔasan aba wɔn man mu no so.

Amanaman ntam ahyehyɛde ahorow, a EU, UNICEF, ne WFP ka ho, boaa wɔn a wɔasan aba ɔman no mu no ma wɔde wɔn ho hyɛɛ mu bio denam afa horow pii a wɔde wɔn ho hyem no so, a nea ɛka ho ne mmofra a wonnii mfe aduonu ntetee ne mmea asetra ho nhyehyɛe.

Baabi a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. 1 2 International Organization for Migration (in English), retrieved 2025-06-18
  2. Bast Jürgen (2010-12), "International Organization for Migration (IOM)", Max Planck Encyclopedia of Public International Law, Oxford University Press, ISBN 978-0-19-923169-0, retrieved 2025-06-18 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)
  3. "Office for the Coordination of Humanitarian Affairs (OCHA), UN", Encyclopedia of Crisis Management, 2455 Teller Road, Thousand Oaks California 91320 United States: SAGE Publications, Inc., 2013, ISBN 978-1-4522-2612-5, retrieved 2025-06-18{{citation}}: CS1 maint: location (link)
  4. ReliefWeb - Informing humanitarians worldwide (in English), 2025-06-18, retrieved 2025-06-18
  5. Human Rights Watch | Defending Human Rights Worldwide (in English), retrieved 2025-06-18