Ellen Johnson Sirleaf
Ellen Johnson Sirleaf | |
|---|---|
Sirleaf in 2015 | |
| 24th President of Liberia | |
| Bere 16 January 2006 – 22 January 2018 | |
| Manpanyin Abɛdiakyire | Joseph Boakai |
| Odikanfo | Gyude Bryant |
| Ananmusini | George Weah |
| Ministry of Finance (Liberia) | |
| Bere 1979 – 12 April 1980 | |
| Ɔmanpanyin | William Tolbert |
| Odikanfo | James T. Phillips Jr. |
| Ananmusini | Perry Zulu |
| Bere 1990–1990[1] | |
| Ɔmanpanyin | Amos Sawyer |
| Odikanfo | Emmanuel Shaw |
| Ananmusini | Stephen Byron Tarr |
| Ne ho asɛm | |
| Awo bere | Ellen Eugenia Johnson 29 October 1938 Monrovia, Liberia |
| Amanyɔkuo |
|
| Nehokani | James Sirleaf |
| Mma | 4 |
| Relatives | Retta (niece) |
| Adesua |
|
| Awards | Nobel Peace Prize (2011 Nobel Peace Prize |
| Signature | |
| Ne din foforo | The Iron Lady of Africa |
Ellen Eugenia Johnson Sirleaf (wɔwoo no 29 Ɔkɔtɔberɛ 1938) yɛ Liberia amammuifoɔ a ɔyɛɛ Liberia ɔmampanyin a ɔtɔ so 24 firi afe 2006 kɔsi afe 2018. Sirleaf ne ɔbaa a ɔdi kan a wɔpaw no sɛ ɔman panin wɔ Afrika[2][3].
Wɔwoo Sirleaf wɔ Monrovia, na n’agya yɛ Gola ne ɛna a ɔyɛ Kru-German. Osuaa ade wɔ College of West Africa. Sirleaf yɛ sikasɛm ho ɔbenfoɔ a wɔatete no wɔ Harvard.Owiee ne nwomasua wɔ United States, faako a ɔsuaa adeɛ wɔ Madison Business College, Colorado Boulder Suapɔn, ne Harvard Suapɔn mu. Ɔsan kɔɔ Liberia kɔyɛɛ adwuma wɔ William Tolbert aban mu sɛ Sikasɛm soafo Abadiakyiri fi 1973 kosi 1974. Akyiri yi, ɔsan yɛɛ adwuma wɔ Atɔe Fam, maa Wiase Nyinaa Sikakorabea a ɛwɔ Caribbean ne Latin Amerika. Wɔ 1979 mu no, wɔpaw no sɛ Sikasɛm soafo wɔ aban mpanyimfo kuw mu, na ɔsom kosii 1980.
Bere a Samuel Doe gyee tumidi wɔ 1980 mu wɔ atuatew mu na okum Tolbert akyi no, Sirleaf guan kɔɔ United States. Ɔyɛɛ adwuma maa Citibank ne afei Equator Bank. Ɔsan kɔɔ Liberia kɔsii akan wɔ mmarahyɛ bagua dibea bi ho wɔ Montserrado Mantam mu wɔ 1985 mu, abatow a wogyee ho akyinnye. Wɔkyeree no esiane sɛ ɔkasa tiaa asraafo aban no pefee wɔ 1985 mu nti, na wɔde no too afiase mfe du, ɛwom sɛ akyiri yi wogyaee no de[4]. Sirleaf kɔɔ so de ne ho hyɛɛ amammuisɛm mu. Owiee nea ɛto so abien wɔ 1997 ɔmampanyin abatow a Charles Taylor dii nkonim no mu.
Ɔdii nkonim wɔ afe 2005 ɔmampanyin abatoɔ mu na ɔdii tumi wɔ 16 Ɔbɛnem 2006. Wɔsan paw no wɔ afe 2011. Ɔno ne ɔbaa a ɔdi kan wɔ Afrika a wɔpaw no sɛ ne man ɔmampanyin. Ɔnyaa Nobel Asomdwoeɛ Abasobɔdeɛ wɔ afe 2011 mu, de kyerɛɛ mmɔden a ɔbɔe sɛ ɔde mmaa bɛba asomdwoeɛ nhyehyɛeɛ no mu. Wanya abasobɔde afoforo pii wɔ n’akwankyerɛ ho. Wɔ June 2016 mu no, wɔpaw Sirleaf sɛ Afrika Atɔe Fam Aman Sikasɛm Kuw no Titenani, na ɛmaa ɔbɛyɛɛ ɔbea a odi kan a okura dibea no fi bere a wɔhyehyɛɛ no[5].
Abusua akyigyina
[sesa]Sirleaf papa ne Gola na na ne maame adi afra Kru ne German nananom[6][7].
Bere a nokwarem no ɔnyɛ Americo-Liberian wɔ nananom mu no, esiane n’awofo ntetee ne n’ankasa nhomasua wɔ Atɔe Fam nti, wobu Sirleaf sɛ ɔyɛ Americo-Liberian wɔ amammerɛ mu, anaasɛ wosusuw sɛ ɔyɛ Americo-Liberian. N’awofoɔ mmienu nyinaa nyinii wɔ Monrovia, beaeɛ a Americo-Liberian nkɛntɛnsoɔ wɔ, berɛ a wɔwoo no wɔ nkuraaseɛ a ahiafoɔ wɔ hɔ akyi[8][9][10]. Sirleaf nkyerɛ sɛ ɔte saa.
Wɔwoo Sirleaf papa, Jahmale Carney Johnson, wɔ Gola abusua mu wɔ nkuraase mantam bi a ahia wɔn[11]. Na ɔyɛ Gola panyin kumaa bi a wɔfrɛ no Jahmale Carney ne ne yerenom mu biako, Jenneh, babarima wɔ Julijuah, Bomi Mantam mu. Wɔde ne papa kɔɔ Monrovia sɛ ɔnkɔsua nhoma, faako a ɔsesaa n’abusua din yɛɛ no Johnson esiane nokwaredi a ne papa dii ma Ɔmampanyin Hilary R. W. Johnson, Liberia ɔmampanyin a odi kan a wɔwoo no wɔ kurom hɔ nti. Jahmale Johnson nyinii wɔ Monrovia, baabi a Americo-Liberian abusua bi a wɔtoo wɔn abusua din McCritty na wɔtetee no. Akyiri yi ɔde ne ho hyɛɛ amammuisɛm mu; ɔno ne Liberiani a odi kan a ofi mmusuakuw bi a wɔyɛ aborɔfo mu a wɔpaw no sɛ ɔmmɛyɛ ɔman no ɔman mmarahyɛ bagua.
Wɔwoo Sirleaf maame nso wɔ ohia mu, wɔ Greenville. Ne nanabea, Juah Sarwee, somaa Sirleaf maame kɔɔ ahenkurow Monrovia, bere a na ɛsɛ sɛ ne kunu Germanni (Sirleaf nana) guan fi ɔman no mu bere a Liberia de ɔko too gua tiaa Germany wɔ Wiase Ko I mu no[11]. Cecilia Dunbar, a ɔyɛ Americo-Liberia abusua bi a wɔagye din wɔ ahenkurow no mu muni no faa Sirleaf maame yɛɛ ne ba na ɔtetee no.
Mfiase asetena ne adwuma
[sesa]Wɔwoo Sirleaf wɔ Monrovia wɔ afe 1938 mu[11]. Ɔkɔɔ College of West Africa, ahosiesie sukuu, fi 1948 kosi 1955. Ɔwaree James Sirleaf bere a na wadi mfe dunwɔtwe. Na awarefo no boom woo mmabarima baanan, na na n’adwuma titiriw ne ofiehwɛfoɔ. Wɔn aware no mfiase no, James yɛɛ adwuma maa Kuadwuma Dwumadibea, na Sirleaf yɛɛ adwuma sɛ nhoma sohwɛfo wɔ sotɔɔ bi a wosiesie kar mu[12].
Ɔne ne kunu tuu kwan kɔɔ United States wɔ afe 1961 mu kɔtoaa ne nwomasua so na ɔnyaa abodin krataa a ɛka ho wɔ Akontaabuo mu wɔ Madison Business College, wɔ Madison, Wisconsin[13]. Bere a wɔsan kɔɔ Liberia no, James toaa n’adwuma so wɔ Kuadwuma Dwumadibea na Sirleaf kɔɔ so yɛɛ adwuma wɔ Sikakorabea Dwumadibea (Sikasɛm Dwumadibea)[12]. Wɔgyaee awareɛ wɔ afe 1961 mu ɛnam James ayayadeɛ nti[14][12].
Sirleaf san kɔɔ kɔlege sɛ ɔrekɔwie ne bachelor’s degree. Wɔ afe 1970 mu no, onyaa BA wɔ sikasɛm mu wɔ Sikasɛm Asoɛe a ɛwɔ Colorado Boulder Sukuupɔn mu[15], baabi a ɔsan nso dii awɔw bere bi de siesiee ne ho maa adesua a wɔawie. Sirleaf suaa sikasɛm ne ɔmanfoɔ nhyehyɛeɛ wɔ Harvard Kennedy Sukuu mu firi afe 1969 kɔsi afe 1971, na ɔnyaa Master of Public Administration[16]. Ɔsan kɔɔ ne kurom Liberia kɔyɛɛ adwuma wɔ William Tolbert nniso mu, faako a wɔpaw no sɛ Sikasɛm soafo Boafo no. Bere a na ɔwɔ saa dibea no mu no, ɔde "ɔtopae" kasa bi a ɔmae kyerɛɛ Liberia Aguadifo Kuw no a ɔkae sɛ ɔman no nnwumakuw repira sikasɛm denam wɔn mfaso a wɔboaboa ano anaasɛ wɔde kɔ amannɔne no so twee adwene sii so[17].
Sirleaf yɛɛ Ɔsomfo Boafo fi 1972 kosi 1973 wɔ Tolbert nniso no mu. Ogyaee adwuma bere a na wɔn adwene nhyia wɔ sika a aban no sɛe no ho no. Ɛno akyi no, wɔpaw no sɛ Sikasɛm soafo mfe kakraa bi akyi, na ɔsom fi 1979 kosi April 1980[18].
Master Sergeant Samuel Doe a ɔyɛ Krahn abusuakuw a wɔyɛ aborɔfo no muni no gyee tumidi wɔ asraafo atuatew mu wɔ April 12, 1980 mu; ɔhyɛɛ sɛ wonkum Tolbert na wonkum no denam atuo a wɔtotow a na wɔn nyinaa yɛ ne Kabinet no mufo gye baanan nkutoo so. Nnipa Agyede Bagua no dii ɔman no so na wodii anim ma wɔtew aban a na atwam no so. Mfiase no, Sirleaf gyee dibea wɔ aban foforo no mu sɛ Liberia Sikakorabea a Ɛhwɛ Nkɔsoɔ ne Sikasɛm So no Titenani. Oguan fii ɔman no mu wɔ November 1980 mu bere a ɔkasa tiaa Doe ne People’s Redemption Council wɔ baguam wɔ ɔman no sohwɛ ho[19].
Mfiase no Sirleaf tu kɔɔ Washington, D.C., na ɔyɛɛ adwuma maa Wiase Nyinaa Sikakorabea[20]. Wɔ 1981 mu no, otu kɔɔ Nairobi, Kenya kɔsom sɛ Afrika Ɔmantam Dwumadibea a Ɛhwɛ Citibank so no Titenani Abadiakyiri. Ogyaee adwuma wɔ Citibank wɔ 1985 mu bere a ɔde ne ho hyɛɛ 1985 amansan abatow a wɔyɛe wɔ Liberia no mu akyi. Ɔkɔɔ adwuma maa Equator Bank[21], HSBC adwumakuo no fa bi.
Wɔ 1992 mu no, wɔpaw Sirleaf sɛ Amanaman Nkabom Nkɔso Dwumadi no Ɔmantam Dwumadibea a Ɛhwɛ Afrika So no kwankyerɛfo wɔ dibea a ɛne ɔhwɛfo boafo ne ɔkyerɛwfo panyin boafo (ASG). Wonim no wɔ amanaman ntam sɛ Afrika Dade Awuraa, esiane n’amammui mu ahoɔden nti[22]. Ogyaee saa dibea yi wɔ 1997 mu sɛnea ɛbɛyɛ a obetumi apere Liberia ɔmampanyin dibea. Bere a na ɔwɔ UN no, na ɔyɛ nnipa baason a wɔagye din wɔ amanaman ntam a Afrika Biakoyɛ Ahyehyɛde no paw wɔn wɔ 1999 mu sɛ wɔnhwehwɛ Rwanda mmusuakuw asetɔre no mu no mu biako, na ɔyɛ Commission Chairs anum a wɔhwɛ Inter-Congose nkɔmmɔbɔ no mu biako, ne amanaman ntam abenfoɔ mmienu a UNIFEM paw wɔn sɛ wɔnhwehwɛ mu na wɔmmɔ amanneɛ wɔ nkɛntɛnsoɔ a ntawntawdie nya wɔ mmaa ne mmaa dwumadie wɔ asomdwoeɛ a wɔkyekyere mu no ho. Na ɔyɛ Open Society Initiative for West Africa (OSIWA) no Titenani a odii kan ne Aban ho Ɔbenfo a ɔbaa hɔ wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration (GIMPA)[23].
Baabi a meyaa mmoa firiiɛ
[sesa]- ↑ Chiefs of State and Cabinet members of foreign governments / National Foreign Assessment Center. 1990Mar-Dec. 2003. hdl:2027/osu.32435083692814 – via HathiTrust.
- ↑ "Johnson Sirleaf, Ellen Eugenia, (born 29 Oct. 1938), President of Liberia, since 2006", Who's Who, Oxford University Press, 2015-12-01, doi:10.1093/ww/9780199540884.013.u271942, retrieved 2026-03-23
- ↑ Ellen Johnson Sirleaf: From HKS to the campaign trail (in English), 2006-09-10, retrieved 2026-03-23
- ↑ "Ellen Johnson Sirleaf | Achievements, Nobel Peace Prize, & Facts | Britannica", Encyclopedia Britannica (in English), retrieved 2026-03-23
- ↑ Liberia’s President Ellen Sirleaf, Becomes First Female ECOWAS Chair (in American English), 2016-06-06, retrieved 2026-03-23
- ↑ Reed Kramer (2005-12-11), "Liberia: Showered With Enthusiasm, Liberia's President-Elect Receives High-Level Reception in Washington", allAfrica.com (in English), retrieved 2026-03-23
- ↑ The Elders | Independent global leaders | Ethical Leadership (in English), 2026-03-18, retrieved 2026-03-23
- ↑ Ellen Johnson-Sirleaf finally confesses to funding Liberian civil war, archived from the original on 2009-06-09, retrieved 2026-03-23
- ↑ CBC News Indepth: Liberia, retrieved 2026-03-23
- ↑ Liberian Becomes Africa's First Elected Female Prez, archived from the original on 2005-11-12, retrieved 2026-03-23
- 1 2 3 "Harvard Kennedy School", Wikipedia (in English), 2026-03-15, retrieved 2026-03-23
- 1 2 3 Ellen Johnson Sirleaf (in American English), retrieved 2026-03-23
- ↑ "The New York Times Magazine", Wikipedia (in English), 2026-01-22, retrieved 2026-03-23
- ↑ Ellen Johnson Sirleaf | Encyclopedia.com, retrieved 2026-03-23
- ↑ Bachelor of Arts in Economics | University of Colorado Boulder (in English), retrieved 2026-03-23
- ↑ harvardgazette (2011-03-10), The voice of reform (in American English), retrieved 2026-03-23
- ↑ "Ellen Johnson Sirleaf", Wikipedia (in English), 2026-03-13, retrieved 2026-03-23
- ↑ Ellen Johnson Sirleaf: First female African president (in English), 2017-10-10, retrieved 2026-03-23
- ↑ Frank Sherman (2011), Liberia: The Land, Its People, History and Culture (in English), New Africa Press, ISBN 978-9987-16-025-9, retrieved 2026-03-23
- ↑ "Opinion | When the World Bank came to Ellen Johnson Sirleaf's rescue", The Washington Post (in American English), 2017-03-17, ISSN 0190-8286, retrieved 2026-03-23
- ↑ https://harvardafricaalumni.com/project/president-ellen-johnson-sirleaf/, retrieved 2026-03-23
{{citation}}: External link in(help)|title= - ↑ Nobel Peace Prize 2011 (in American English), retrieved 2026-03-23
- ↑ African Leaders (in English), Bankole Kamara Taylor, retrieved 2026-03-23