Djellaba
- Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
Djellaba anaa jillaba (/dʒɪˈlɑːbə/; Arabic a wɔsan twerɛ no gallabea, yɛ ɔbarima ne ɔbaa atadeɛ tenten anaa atadeɛ a wɔhyɛ no wɔ Maghreb mantam mu
wɔ Afrika Atifi fam.
Wɔ Algeria mfinimfini ne apuei fam no, wɔfrɛ no qeššaba anaa qeššabiya. Wɔn a wɔte Morocco mmepɔ so no frɛ no tadjellabit, a ɛfiri Berberfoɔ mu.[1]
N'abɔseɛ
[sesa]Asɛmfua djellaba yɛ Franse kasa a wɔnya firii Arabic jallāba mu, jallābīya (a n'bɔseɛ no kyerɛ "atadeɛ a adwadifoɔ hyɛ"); ɛfiri jallāb, adwadifoɔ anaa dea ɔkra nnoɔma ba amannɔne; awieeɛ koraa no efi jalaba, sɛ wɔde bɛba, atwetwe, de aba anaasɛ wɔde bɛba.[2]
Reinhart Dozy nsusuiiɛ a ɛne sɛ anka djellaba bɛyɛ, mfitiaseɛ no, "djellab atadeɛ", kyerɛ sɛ, nkoa adwadifoɔ no, William Marçais a ɔhyɛɛ nyansa sɛ wɔbɛhu wɔ djellaba mu nsakraeɛ a wɔayɛ wɔ djilbab mu a, wɔ tete Arabic

kasa mu no, ɛkyerɛ ntade a wɔde ntama akata so, ɛwom sɛ wɔpam djellaba no mmom sen sɛ wɔbɛkata so de. Ɔkyerɛe sɛ wɔ Oman no, ɔkwan a wɔfa so yɛ gillab no kyerɛ ɔbaa no nkatanim. Anka b a edi kan no yerae no bɛba saa ara wɔ Maghreb ne Oman. Ɛdefa qeššabiya ho no, Georges Séraphin Colin hu wɔ saa din yi mu sɛ Latin kasa gausapa no asɛe, asɛmfua a anka wɔbɛkora so wɔ gosaba kwan so wɔ Adrar baabi a ɛkyerɛ atade no.[1]
Sɛdeɛ wɔtaa yɛ no, wɔde aboa nwoma a ɛsono ne kɔla na ɛyɛ djellaba, nanso mprempren asaawa djellaba a emu yɛ hare agye din. Wɔ Berberfoɔ, anaa Imazighen, te sɛ Imilchilfoɔ a wɔwɔ Atlas Mmepɔ so no mu no, djellaba kɔla kyerɛ sɛ obi aware anaa sɛ ɔnwareɛ (sigyani anaa ɔwarefoɔ): djellaba a ɛyɛ bruu tuntum a ɛkyerɛ sɛ ɔyɛ bachelor.[3]
Sɛnea wɔtaa yɛ no, na djellabas du fam kosi fam nanso djellaba a emu yɛ hare no yɛ mmerɛw kakra na ɛyɛ tiaa. Ɛtɔ mmere bi a mmarima taa hyɛ djellaba a ne kɔla yɛ hann ka Arabfo amammerɛ kwan so fez kyɛw kɔkɔɔ ne babouche mpaboa kɔkɔɔ a ɛyɛ mmerɛw (balgha wɔ Arabic kasa mu) ho de di nyamesom afahyɛ ne ayeforohyia ahorow.[4]
Ɛkame ayɛ sɛ djellaba ahorow abien no nyinaa (ɔbarima anaa ɔbea) nyinaa wɔ baggy hood a wɔfrɛ no qob (Arabic: قب) a ɛba baabi wɔ akyi. Akatawia no ho hia ma mmarima ne mmea nyinaa, efisɛ ɛbɔ nea ɔhyɛ no ho ban fi owia ho, na tete mmere mu no, na wɔde di dwuma sɛ ade a wɔde bɔ wɔn ho ban fi anhwea a anhweatam so mframa a ano yɛ den bɔ ngu nea ɔhyɛ no anim no ho. Wɔ mmeae a awɔw wom, te sɛ Morocco mmepɔw so no, ɛyɛ adwuma koro no ara a ɛyɛ awɔw bere mu kyɛw nso, na ɛmma ɔhyew a ɛyera fa ti no mu na ɛbɔ anim ho ban fi sukyerɛmma ne osu ho. Ɛtaa ba sɛ wɔde hood a ɛtrɛw no bedi dwuma sɛ kotoku wɔ mmere a wim yɛ hyew mu; ebetumi afata paanoo anaa nkotoku a wɔde nnuan gu mu.
Mpɛn pii no, wɔde nnoɔma ahodoɔ mmienu na ɛyɛ djellaba a wɔde di dwuma wɔ amanne kwan so, kotoku a wɔde hyɛ ahohuru berɛ mu ne aboa nwoma a ɛyɛ mmerɛ a wɔde hyɛ awɔ berɛ mu. Wɔtaa nya aboa nwoma no firi nnwan a wɔwɔ mmepɔ a atwa ho ahyia no so. Wɔyɛ djellabas bɔton ahodoɔ wɔ Bhalil kuro mu.[5]
Hwɛ bio
[sesa]Baabi a menyaa mmoa firiiɛ
[sesa]- ↑ 1.0 1.1 E. B (1995-11-01), "Djellaba", Encyclopédie berbère (in French), no. 16, pp. 2425–2427, doi:10.4000/encyclopedieberbere.2181, ISSN 1015-7344, retrieved 2025-05-23
- ↑ HarperCollins Publishers, The American Heritage Dictionary entry: djellaba, retrieved 2025-05-23
- ↑ inamunaifashion (2014-12-04), HISTORY OF THE ALGERIAN FASHION (in English), retrieved 2025-05-23
- ↑ inamunaifashion (2014-12-04), HISTORY OF THE ALGERIAN FASHION (in English), retrieved 2025-05-23
- ↑ David Brown (2019-08-29), "In Morocco, 44 hours of lingering in a small village leaves a big impression", The Washington Post (in American English), ISSN 0190-8286, retrieved 2025-05-23