Jump to content

Digital Tools in African Migrant Tracking and Repatriation

Ɛfi Wikipedia

Digital Tools in African Migrant Tracking and Repatriation yɛ Dwumadibea akadeɛ a wɔde hwe Afrikafoɔ a wɔretu akwan na wɔresan akɔ wɔn man mu no. Nkɔso a efi Afrika ne ne mu no ayɛ den kɛse esiane sikasɛm ne asetram nsonsonoe, amammuisɛm mu basabasayɛ, nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a ɛresesa, ne ntɔkwaw nti. Mfe kakra a atwam ni no, aban ahorow, amanaman ntam ahyehyɛde ahorow, ne nnwumakuw a wɔnyɛ aban (NGOs) de kɔmputa so dwumadi adi dwuma yiye de ama Afrika atubrafo a wɔatu wɔn ho ama anaa wɔn a wɔatu wɔn ho ama no akwan a wɔbɛfa so ahu wɔn na wɔasan de wɔn akɔ wɔn man mu. Saa nnwinnade yi yɛ akwan a wɔfa so nya akwantu a ahobammɔ wom, fa so hwɛ hye so, de mmoa ma nnipa, na ɛboa ma wɔsan kɔ wɔn kurom.Dwumadibea a wɔde di dwuma wɔ Afrikafoɔ a wɔretu akwan na wɔresan akɔ wɔn man mu no Nkɔso a efi Afrika ne ne mu no ayɛ den kɛse esiane sikasɛm ne asetram nsonsonoe, amammuisɛm mu basabasayɛ, nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a ɛresesa, ne ntɔkwaw nti. Mfe kakra a atwam ni no, aban ahorow, amanaman ntam ahyehyɛde ahorow, ne nnwumakuw a wɔnyɛ aban (NGOs) de kɔmputa so dwumadi adi dwuma yiye de ama Afrika atubrafo a wɔatu wɔn ho ama anaa wɔn a wɔatu wɔn ho ama no akwan a wɔbɛfa so ahu wɔn na wɔasan de wɔn akɔ wɔn man mu. Saa nnwinnade yi yɛ akwan a wɔfa so nya akwantu a ahobammɔ wom, fa so hwɛ hye so, de mmoa ma nnipa, na ɛboa ma wɔsan kɔ wɔn kurom.[1][2]

Digital Identification ne Biometric Nhyehyɛeɛ

[sesa]

Abɛɛfo mfiri a wɔde di dwuma kɛse wɔ akwantufo a wodi wɔn akyi no mu biako ne biometric identification. Nnwumakuw te sɛ International Organization for Migration (IOM) ne aban ahorow de biometric akwan te sɛ nsateaa ano a wɔde di dwuma, iris a wɔhwɛ mu, ne anim ho nimdeɛ di dwuma de kyerɛw ahɔho din. Saa nhyehyɛe ahorow yi hwɛ ma wɔboaboa nsɛm ano pɛpɛɛpɛ, na sɛ wɔsan de nkurɔfo kɔ wɔn kurom a, wɔhwɛ sɛ wɔrenyɛ nneɛma pii bio, na wɔhwɛ sɛ wɔrenyɛ nea ɛsɛ sɛ wɔyɛ no bi bio (IOM, 2020). Sɛ nhwɛso no, wɔ aman bi te sɛ Nigeria ne Ethiopia mu no, wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ biometric mu no boa ma wotumi hu nnipa a wofi Libya anaa Middle East a wɔresan aba wɔn man mu no, na ɛma wotumi hu nea ehia sɛ wɔyɛ na ama wɔatumi asan akɔ ɔman foforo so.

Bio nso, European Union Emergency Trust Fund for Africa (EUTF) aboa nnwuma pii a ɛfa biometric ho a wɔyɛ wɔ aman bi te sɛ Niger, Mali, ne Sudan, a ɛyɛ mmeae titiriw a atubrafo a wɔrekɔ Europa no firi.[3][4]

Akwansideɛ ne abrabɔ mu nsɛm ho nsusuiɛ

[sesa]

Ɛmfa ho mfasoɔ ahodoɔ a ɛwɔ so no, akwan a wɔfa so hwehwɛ wɔn a wɔatu akɔ ɔman foforo so ne wɔn a wɔsan de wɔn kɔ wɔn man mu no ma abrabɔ ho nsɛm pii sɔre, a nea ɛka ho ne nsɛm ho ban, ahohyɛso, ne nsusuiɛ ne nhyɛso ho asiane. Nnipa a wotu bata no betumi ahwɛ yiye wɔ nsɛm ho amanneɛbɔ a wɔde di dwuma ɔkwammɔne so ho, titiriw wɔ aman a amammuisɛm mu ayɛ basaa no mu. Afei nso, mmara a emu yɛ den a ɛhwɛ sɛnea wɔde kɔmputa so nsɛm di dwuma wɔ Afrika aman bi mu no mma ɛnyɛ den sɛ wɔbɛbɔ aman a wɔatu wɔn ho ama no ho ban.[5]

Bio nso, sɛ obi de ne ho to nimdeɛ so pii na ɔmfa ne ho nto nnipa ahoɔden ne n'asasesin so a, ɛbɛtumi ama nnipa a wɔnya ɔsom ne mmoa no mu ayɛ basaa.[6]

Daakye nhyehyɛeɛ

[sesa]

Berɛ a nnipa a wɔretu kwan no redɔɔso no, sɛ wɔde Artificial Intelligence (AI), blockchain, ne predictive analytics ka wɔn ho a, ɛbɛtumi aboa ma wɔadi akwantuo no so wɔ Afrika. AI bɛtumi aboa asiane ho nhwehwɛmu, kɔkɔbɔ ho nhyehyɛeɛ a edi kan, ne nsesaeɛ ho mfonini a ɛyɛ den, berɛ a blockchain bɛtumi ama ahobammɔ ne hu a wontumi mfa nni dwuma yie ne dwuma a watwerɛ ato hɔ.[7]

Nanso, ɛsɛ sɛ saa nkɔsoɔ yi gyina nnipa fahodie nhyehyɛeɛ ahodoɔ so na wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a emu da hɔ, a nnipa nyinaa bɛtumi anya mu kyɛfa, na wɔhwɛ so.[8]

Baabi a menyaa mmoa firiiɛ

[sesa]
  1. "World Migration Report 2020", IOM World Migration Report, 2019-11-27, doi:10.18356/b1710e30-en, ISSN 2414-2603, retrieved 2025-06-13
  2. IOM Publications - International Organization for Migration, retrieved 2025-06-13
  3. German Institute of Development and Sustainability (IDOS), The influence of EU migration policy on regional free movement in the IGAD and ECOWAS regions (in German), retrieved 2025-06-13
  4. Nicole Prokoph, Kamal Donko, Martin Doevenspeck (2023), "West African Borderlands: Between ECOWAS Free Movement and EU Externalization Policy", ECOWAS Protocol on Free Movement and the AfCFTA in West Africa, Singapore: Springer Nature Singapore, pp. 141–168, ISBN 978-981-19-5004-9, retrieved 2025-06-13{{citation}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link)
  5. Matthieu Burnay (2021), "Privacy and Surveillance in a Digital Era: Transnational Implications of China's Surveillance State", Surveillance and Privacy in the Digital Age, Hart Publishing, ISBN 978-1-5099-2517-9, retrieved 2025-06-13
  6. Privacy International (in English), retrieved 2025-06-13
  7. Governance contexts and UNDP anti-corruption responses, 2017-02-14, retrieved 2025-06-13
  8. Emre Eren Korkmaz (2021-12-14), "Ahead of the policy curve: migrants harnessing tech to survive", Research Handbook on International Migration and Digital Technology, Edward Elgar Publishing, pp. 393–405, ISBN 978-1-83910-061-1, retrieved 2025-06-13