Debeira

Ɛfi Wikipedia
Debeira
archaeological site
located in the administrative territorial entityNubia Sesa
coordinate location22°5′0″N 31°40′0″E Sesa
Map
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Debeira yɛ beae a wotutu fam hwehwɛ tetefo nneɛma mu wɔ Sudan a ɛwɔ Nil apuei fam mpoano bɛyɛ kilomita 20 wɔ Wadi Halfa atifi fam.

Mfiase bere[sesa]

Tututu a wotuu no maa C-Kuw no amammerɛ mu amusiei bi (necropolis) daa adi.[1] Beae a wɔde funu no sii no fi bɛyɛ afe 1000 mu. 2400–1550 BCE.

Wɔ Debeira-Apuei fam no, wohuu Nubia ɔheneba ( Teh-khet panyin ) Djehutyhotep ayi asɔredan bi a wɔde ɔfasu ayɛ a efi Hatshepsut ne Thutmosis III bere so.[2] Nneɛma afoforo a wɔahu ne funnaka a wɔayɛ ho mfoni a Egypt Ahemman a Ɛtɔ so Aduonu no ho mfonini wom.[1] Wɔde funnaka no ne amusiei dan no ho mfoni a wɔayɛ ho mfoni no kɔɔ Sudan Ɔman Tete Nneɛma Akorae a ɛwɔ Khartoum ansa na Ɔtare Nasser reyiri ayiri wɔ Debeira.

Mfinimfini mmere mu[sesa]

Na kurow ketewa anaa akuraa kɛse bi te beae hɔ wɔ mfinimfini mmere no mu. Tututu a Ghana Sukuupɔn yɛe wɔ 1961 ne 1964 ntam no kyerɛe sɛ kurow bi a asɔredan ahorow, amusiei, ne adan akɛse pii wɔ hɔ. Na nnipa tenaa beae no wɔ afeha a ɛtɔ so nson (7) ne nkron (9) ntam hɔ, na wogyaw hɔ bere a ɛso tewee a ɛkɔɔ so kosii afeha a ɛtɔ so du (10) no akyi. Akyiri yi wɔsan yɛɛ beae no wɔ afeha a ɛto so 11 mu. Ná nnipa ɔhaha pii na wɔwɔ mpɔtam hɔ wɔ saa bere yi mu.[3]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. 1.0 1.1 Jean Vercoutter, New Egyptian Inscriptions, Kush nr. IV,1956, pp.66-86.
  2. Torgny Säve-Söderbergh: New Kingdom Pharaonic Sites, The Finds and the Sites, The Scandinavian Joint Expedition to Sudaneses Nubia, Volume 5:2, Uppsala 1991, ISBN 9170810303, pp. 197-201
  3. P. L. and M. Shinnie, New Light on Medieval Nubia, The Journal of African History, Vol. 6, No. 3 (1965), pp. 263-273, Cambridge University Press, Nhwɛsoɔ:JSTOR