Catholic Church and slavery
Katolek Asɔre no ne nkoasom wɔ abakɔsɛm a ɛware na ɛyɛ den. Amammerɛ ne ɔsom ahorow pii a ɛwɔ wiase nyinaa de nkoasom dii dwuma na wogye toom wɔ abakɔsɛm nyinaa mu, a tete Roma nso ka ho. Apam Dedaw no mu nkyekyem ahorow maa bere tiaa mu nkoasom ahorow ho kwan maa Israelfo sɛ ɔkwan a wɔbɛfa so atua ɛka bi. Wɔde nkoa, a wɔkyeree wɔn wɔ ɔko mu anaasɛ wɔtɔɔ wɔn, ne wɔn mma yɛɛ nkoa nkwa nna nyinaa. Bere a wɔmaa Kristosom yɛɛ mmara kwan so de wɔ Roma ahemman no ase akyi no, nkate no yɛɛ kɛse sɛ nkoasom ahorow pii ne Kristofo atɛntrenee nhyia. Na adwene ahorow fi nkoasom ahorow nyinaa a wɔpow so kosi nkoasom a wogye tom a anohyeto ahorow bi wɔ so (Thomas Aquinas). Ɛkame ayɛ sɛ Kristofo Atɔe Famfo hyɛɛ no nyinaa sɛ wɔrentumi mfa Kristoni a ɔde ne ho nyɛ akoa, sɛ nhwɛso no sɛ obi a wɔafa no dommum wɔ ɔko mu. Nanso wɔamfa eyi anni dwuma daa wɔ abakɔsɛm nyinaa mu. Mfinimfini Mmere no mu no, nkokorafo akuw te sɛ Mercedariafo a wɔde wɔn adwene sii Kristofo nkoa a wɔn so no bae. Educational mfinimfini mmere no awiei no, na wɔayi Kristofo a wɔde wɔn yɛ nkoa afi hɔ kɛse wɔ Europa nyinaa, ɛwom sɛ na wɔda so ara yɛ nea wɔma kwan ma wɔde wɔn a wɔnyɛ Kristofo yɛ nkoa na wɔsan de wɔn bae wɔ Spain ne Portugal de. Nkoasom kɔɔ so gyee akyinnye wɔ Asɔre no mu mfehaha pii, na Popenon pii de anatwinini maebwɔ asɛm no ho, te sɛ Sublimis Deus.
Eduu 1800 mfe no mu no,Asɔre no nyaa adwene a ɛwɔ hɔ kakra de gyinaa akyi sɛ wɔbɛkasa atiaa nkoasom a wɔde nneɛma gu mu na wɔakamfo sɛ wobetu afi hɔ.
Abakɔsɛm
Wɔ 313 akyi, bere a Constatine maa