Jump to content

Burundian Repatriation from Tanzanian Refugee Camps

Ɛfi Wikipedia

Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Twi mu

Amanyɔ ho nsɛnsɛm a ɛkɔɔ so wɔ Burundi wɔ Ɔmanpanyin Pierre Nkurunziza akyinnyegye sɛ ɔbɛkɔ akɔdi tumi mprɛnsa wɔ afe 2015 mu akyiri no de basabasayɛ, ɔtaa, ne atuateɛ baa ɔman no mu. Yei nti, Burundifoɔ bɛborɔ 400,000 dwane firii ɔman no mu, na Tanzania na ɛgye wɔn mu dodow no ara - titiriw wɔ Nyarugusu, Nduta, ne Mtendeli aguanfo atenae[1]. Efi afe 2017 no, wɔbɔ mmɔden sɛ wɔbɛboa ama Burundian atubrafo a wɔatu wɔn ho ama no asan akɔ wɔn man mu wɔ apam bi a Burundi, Tanzania, ne UNHCR aban ahorow ayɛ no ase[2].

Nnoɔma a ɛma wɔatu nkurɔfoɔ

[sesa]

2015 amanyɔkuo atuate no de aban no ani a ɛsi wɔn so, wɔn a wɔkyeree wɔn atirimɔden so, wɔn a wɔkum wɔn a wɔamfa wɔn ho anhyɛ mmara ase, ne wɔn a wɔmpɛ sɛ wɔkasa tia wɔn no. Wɔn mu pii dwane esiane sɛ wɔsuro amanyɔsɛm mu ɔtaa, nnipa fahodie a wɔtiatia so, ne ɔmanfoɔ basabasayɛ nti. Ankyɛ na Tanzania bɛyɛɛ ɔman titire a wɔde atubrafoɔ kɔ hɔ, na ɛduu afe 2016 no, na Burundifo bɛboro 250,000 na wɔaba hɔ[3][4].

Nhyehyɛeɛ a Wɔde Yɛ Anigye San Kɔ Wɔn Asase So

[sesa]

Wɔ afe 2017 mu no, kuo mmiɛnsa no (Burundi, Tanzania, UNHCR) hyɛɛ Apam a Ɛto so mmiɛnsa a ɛkyerɛ akwan a wɔfa so de bammɔ, nidi, ne ahofama san Burundian atutenafoɔ no. Wɔ Ɛbɔ bosome mu wɔ afe 2017 mu no, wofii ase yɛɛ wɔn a wɔbɛsan de wɔn aba wɔn man mu no.

Nhyehyɛeɛ titire no bi ne:

  • Ɛsɛ sɛ aguanfo fi wɔn pɛ mu kyerɛ sɛ wɔpɛ sɛ wɔsan ba.
  • Ɛsɛ sɛ wɔma wɔn a wɔsan ba no nya ahobammɔ ne nidi.
  • Ɛsɛ sɛ aguanfo nya nsɛm a edi mu a ɛfa tebea a ɛwɔ Burundi ho.

Wɔ afe 2023 awieeɛ no, na atubrafo a wofi Burundi bɛboro 200,000 asan aba fie afiri Tanzania wɔ saa nhyehyɛe yi ase[3].

Sɛnea wɔboa deɛ wɔde no reba no

[sesa]

UNHCR ne ne mfɛfo de nea edidi so yi maa wɔn a wɔsan bae no:

  • Nkɔsoɔ a ɛfiri nsraban mu de kɔ baabi a wɔfa so twa hye no
  • Sika mu mmoa a wɔde ma bere a wɔba (ɛtaa yɛ USD 75 ⁇ 150 wɔ nipa biara so)
  • Nneɛma a ɛnyɛ nnuan a ebi ne ahotew ho nneɛma, mpa, ne gyaade
  • Aduane a wɔbɛma wɔn aboro abosome 3 (WFP mmoa so)
  • Wɔde apɔmuden ho nhwehwɛmu, nnuan, ne nsɛm mae wɔ mmeae a wogye ahɔho te sɛ Makamba ne Ruyigi

Mmofra, nkwakoraa ne mmerewa, ne wɔn a wɔadi dɛm nyaa mmoa a ɛfata.

Ɔhaw ahodoɔ a wɔhyiaeɛ

[sesa]

Wɔn a wɔsan ba no hyiae nsɛnnennen pii wɔ wɔn a wɔsan ba no asetra mu no mu:

  • Ahobammɔ ne nneɛma titiriw a wonnya wɔ mmeae a wɔsan kɔ no, titiriw wɔ nkuraase.
  • Aduan a wonnya nni, na wɔn a wɔsan ba no mu pii de wɔn ho to nnɔbae a wodi so bere a wim tebea yɛ basaa no so.
  • Adwuma ho hokwan a enni hɔ, titiriw mmabun.
  • Asase ho akasakasa a wɔantumi ansiesie, mpɛn pii no esiane asase a wɔafa mu bere a aguanfo no nni hɔ no nti.
  • Wɔn a wɔsan ba no nya adwenem haw, na wɔn mu pii ahu basabasayɛ anaasɛ wɔadi ho dwuma.

Nnipa a wɔhwɛ nnipa ahofadi so nso kaa amammuisɛm mu nhyɛso, nneduafo a wɔkyere wɔn a wɔn ho nni asɛm, ne ɔtaa a aban mpanyimfo a wɔwɔ hɔ no de ba wɔn a na wɔyɛ atubrafo no so[5][6].

Tanzania asɛdeɛ ne ne gyinabea

[sesa]

Tete no, na Tanzania yɛ wɔn a wɔgye wɔn no ho. Wɔbɔɔ amanneɛ sɛ na wɔhyɛ nkurɔfo so, wɔbaraa wɔn akwantu, na wɔtoo Mtendeli Camp mu wɔ afe 2021 mu de kyekyee atubrafo no.

Ɛwom sɛ UNHCR si ahofama so dua de, nanso nnipa kwan so akuw no bɔɔ hu wɔ nhyɛ a wɔsan de nkurɔfo kɔ wɔn kurom no ho, titiriw wɔ afe 2019 ne afe 2020 mu (Amnesty International, 2020). UNHCR kyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ wɔsan ba fie a wɔn ani gye ho, na wɔboa wɔn ma wohu nea ɛsɛ sɛ wɔyɛ, na wɔkɔ so hwɛ tebea no yiye.

Daakye anisoadehunu ne afotuo ahodoɔ

[sesa]

Berɛ a amanyɔsɛm mu ahotɔ aba Burundi wɔ Ɔmanpanyin Évariste Ndayishimiye nniso ase (fi afe 2020 mu) no, sɛ yɛpɛ sɛ yɛsan kɔ mu bio a, gye sɛ:

  • Adwumayɛbea a Ɛhwɛ Ɔmanfo Akwahosan So
  • Mmoa a wɔde ma wɔn a na kan wɔyɛ atubrafo
  • Mmara mu mmoa ne asase ho akasakasa ano aduru
  • Nnipa fahodie a ɛwɔ Burundi no ho a wɔhwɛ so
  • Nhyehyɛeɛ ahodoɔ a wɔde boa ma asomdwoe ba wɔ mpɔtam hɔ de tew akasakasa ano

Comprehensive Refugee Response Framework (CRRF) ne East African Community (EAC) amantam nhyehyɛe ahorow no ma kwan a wɔfa so yɛ adwuma bere tenten.

Baabi a menyaa mmoa

[sesa]
  1. Voluntary repatriation to Afghanistan / United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR)., University of Arizona Libraries, 1989, retrieved 2025-06-18
  2. Clayton Boeyink, Stephanie Schwartz (2025-06-25), Tanzania’s Threat to Expel Burundians Sets a Dangerous Precedent (in American English), retrieved 2025-06-18
  3. 3.0 3.1 "World Migration Report 2022", IOM World Migration Report, 2021-12-21, doi:10.18356/9789292680763, ISSN 2414-2603, retrieved 2025-06-18
  4. International Organization for Migration (in English), retrieved 2025-06-18
  5. Fiona McGaughey (2022-09-06), "Human Rights Watch (HRW)", Elgar Encyclopedia of Human Rights, Edward Elgar Publishing, pp. 483–487, ISBN 978-1-78990-362-1, retrieved 2025-06-18
  6. Human Rights Watch | Defending Human Rights Worldwide (in English), retrieved 2025-06-18