Asaase (planeti)
- See also: Asaase

Asase (ahyɛnsode:
) ne okyinnsoromma a ɛto so abiɛsa a efi Owia mu ne nsoromma mu hwɛ ade biako pɛ a wonim sɛ ɛkora nkwa so. Eyi tumi yɛ nea Asase yɛ po wiase, nea ɛno nkutoo na ɛwɔ Owia Nhyehyɛe no mu a ɛma nsu a ɛwɔ soro a ɛyɛ nsu kɔ so tra hɔ no. Ɛkame ayɛ sɛ Asase nsu nyinaa wɔ ne wiase nyinaa po no mu, na ɛkata Asase so 70.8% so. Asase so 29.2% a aka no yɛ asase, a emu dodow no ara wɔ asasepɔn so asase tebea mu wɔ Asase asase fa no mu. Anyɛ yiye koraa no, Asase asase dodow no ara yɛ nwini kakra na afifide akata so, bere a nsukyenee akɛse a ɛwɔ Asase no po so anhweatam so no kura nsu pii sen Asase ase nsu, atare, nsubɔnten ne wim nsu a wɔaka abom. Asase so abon no yɛ tectonic mprɛte a ɛkɔ nkakrankakra, na ɛne wɔn ho wɔn ho di nkitaho ma mmepɔw, ogya mmepɔw, ne asasewosow ba. Asase wɔ akyi nsu a ɛyɛ nsu a ɛma magnetosphere a etumi dan owia mframa a ɛsɛe ade ne amansan hann dodow no ara.
Asaase Abakɔsɛm
[sesa]
Nnoɔma a wɔhunuu no wɔ Solar system no firi 4.5672±0.0006 bya (mfeɛ pepepe akyire);[1] ne saa nti no asaase baa saa aberɛ no. 'Primordial asaase' no wɔnyaa no4.54±0.04 bya,[2]. Sɛ yɛreyɛ Solar system ne ne nsesaeɛ no hyɛɛ aseɛ wɔde awia yɛɛ wɔ tandem. Solar nebula nyaa ne dede firii ɔhyɛ a na aseɛ a ɛfiri molecular cloud, a ɛhyɛ aseɛ twan ne ho kɔ circumstellar disc, a ewiase no ne nsoromma no nyini wɔ tandem mu. Nebula wɔ gyamframa, ice grains ne mfuturo (a primordial nuclides ka ho). Wɔ nebular mu no, planetesimal hyɛɛ aseɛ a ɛnyaa cohesive clumping ne nea ano yɛ den. Nea ɛboa primordial asaase no ano kɔɔ 10-20 myr.[3] Asaase ne ɛpo no nnoɔma a ɛma egya pii firi asaase mu ne nnoɔma a ɛma ntutuo firi nsuo mu pii na ɛka bom yɛɛ. Nea ɛde ewiase ɛpo baeɛ yɛ 'condensation' ne nsuo a asteroids, proto-planets, ne comets de ba.[4] Wɔ ne nyinaa mu no,'greenhouse gases' na ɔkora ɛpo na mma no nkyene berɛ a na awia a ɛreba foforɔ no wɔ luminosity ɔhamu nkyekyɛmu aduoson.[5] Nnoɔma a ɛkye asaase no wɔnyaa no 3.5bya, a ɛboa bɔɔ ewiem nsakraeɛ no ho ban sɛ awia no mframa no mmɔ no.[6] Ewiem no ne ɛpo a ɛwɔ asaase no so no tena asaase no a ɛboa ma wɔde nnoɔma fa so.[7] 'Crust' a ɛkaa asaase no bom no, wɔtee berɛ a asaase no 'molten layer' dwodwoo de yɛɛ 'solid masa' sɛdeɛ ntutuo a ɛfiri nsuo mu hyɛ aseɛ yɛ adwuma wɔ wiem. 'Biodiversity' sesaa bɛyɛ mfeɛ mpempem, berɛ a asaase no tumi kora nnipa no, na ɛmu terɛ gyesɛ nnipa no ma no ka.[8] Saa ɔkwan mmienu yi[9] a ɛkyerɛ 'landmass'mu no kyerɛɛ sɛ sɛ ɛyɛ ɛnyini brɛɛ kɔ nnɛ deɛ mu[10] anaasɛ sɛ ɛnyini ntɛntɛm[11] wɔ asaase abakɔsɛm [12]mu a baeɛ bi a akyɛ nso ka ho.[13] Asasetam a wɔde plate tectonics yɛɛ, adeɛ a ɛhyew a ɛnni mu ama ɛso ate afiri asaase no. Wɔ mmerɛ nhyehyɛeɛ a ɛkyɛ bɛyɛ ɔpepem ɔha akyire no, Asasetam kɛseɛ no aka abom a ɛmu abubu mprɛnsa. Bɛyɛ 750 mua(mfeɛ ɔpepepem akyire), Rodinia yɛ ɛmu baa a ɛdikan baaeɛ, a ɛmu kyɛɛ. Ɛno akyire no Asasetam no sane ne Pannotia, 600-540mya bom, na akyire no Pangaea a ɛno nso mu pae 180 mya bɛkaa ho.[14]
- ↑ Bowring, S.; Housh, T. (1995). "The Earth's early evolution". Science. 269 (5230): 1535–1540. Bibcode:1995Sci...269.1535B. doi:10.1126/science.7667634. PMID 7667634.
- ↑ http://pubs.usgs.gov/gip/geotime/age.html
- ↑ Yin, Qingzhu; Jacobsen, S. B.; Yamashita, K.; Blichert-Toft, J.; Télouk, P.; Albarède, F. (2002). "A short timescale for terrestrial planet formation from Hf-W chronometry of meteorites". Nature. 418 (6901): 949–952. Bibcode:2002Natur.418..949Y. doi:10.1038/nature00995. PMID 12198540. S2CID 4391342.
- ↑ https://doi.org/10.1111%2Fj.1945-5100.2000.tb01518.x
- ↑ Guinan, E.F.; Ribas, I. (2002). "Our Changing Sun: The Role of Solar Nuclear Evolution and Magnetic Activity on Earth's Atmosphere and Climate". In Benjamin Montesinos, Alvaro Gimenez and Edward F. Guinan (ed.). ASP Conference Proceedings: The Evolving Sun and its Influence on Planetary Environments. San Francisco: Astronomical Society of the Pacific. Bibcode:2002ASPC..269...85G. ISBN 1-58381-109-5.
- ↑ http://www.physorg.com/news186922627.html
- ↑ http://oceanservice.noaa.gov/education/literacy/ocean_literacy.pdf
- ↑ https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2936204
- ↑ Rogers, John James William; Santosh, M. (2004). Continents and Supercontinents. Oxford University Press US. p. 48. ISBN 978-0-19-516589-0.
- ↑ Hurley, P.M.; Rand, J.R. (Jun 1969). "Pre-drift continental nuclei". Science. 164 (3885): 1229–1242. Bibcode:1969Sci...164.1229H. doi:10.1126/science.164.3885.1229. PMID 17772560.
- ↑ https://dspace.library.uu.nl/bitstream/1874/1653/1/desmet_etal_00.pdf
- ↑ Armstrong, R.L. (1968). "A model for the evolution of strontium and lead isotopes in a dynamic earth". Reviews of Geophysics. 6 (2): 175–199. Bibcode:1968RvGSP...6..175A. doi:10.1029/RG006i002p00175.
- ↑ https://semanticscholar.org/paper/2fbe0a8a70b7c3a6603c288d95707ef454841f6c
- ↑ https://web.archive.org/web/20070713194319/http://scienceweek.com/2004/sa040730-5.htm