African Diaspora Nwoma Nwoma a Ɛtwe adwene si Reparations Narratives so
Nhoma ahorow a Afrikafo a wofi amannɔne akyerɛwfo kyerɛwee no de akatua di kan kɛse sɛ honam fam ne sɛnkyerɛnne kwan so ahyɛde. Asɛm ahorow no kasa tia ntɛnkyea a na wɔadi kan ayɛ no—biribiara fi nkoa nhyehyɛe a ɛwɔ Atlantic po so no so kosi atubrafo a wogye fii wɔn nsam so—na ɛka ahwehwɛde ahorow a ɛne sɛ wobetua wɔn ka wɔ ankorankoro ne nnipakuw abakɔsɛm mu no ho asɛm. Ɛdenam nne, nkae, ne atɛntrenee a wɔde si mfinimfini so no, asinasin a ɛtete saa no san kyerɛkyerɛ baguam nkɔmmɔbɔ a ɛfa sanba ne ayaresa ho mu.
Abakɔsɛm Fapem: Akoa Asɛm no a Wobehyia
[sesa]
Zora Neale Hurston Barracoon, 2018 a wotintimii wɔ ne wuo akyi no de Cudjo Lewis, wɔn a wɔtwa toɔ a wɔte aseɛ a wɔnyaa nkwa wɔ Clotilda nkoa hyɛn no mu no mu baako ho nsɛm a wɔakyerɛw no asɛmfua biara ma. Hurston kora Lewis kasa ne n’asetra mu asɛm so, na ɛhyɛ akenkanfo ma wohyia nkoasom mu nsunsuanso a ɛtra hɔ kyɛ no tẽẽ. Nokwasɛm a ɛyɛ sɛ nhoma no huu hann wɔ ne kyerɛw no ankasa akyi bɛyɛ mfe ɔha no si ɔhaw a ɛkɔ so sɛ wobegye ntɛnkyea yi atom na wɔasiesie no so dua[1].
Nnwuma Titiriw ne Akyerɛwfo
[sesa]- Toni Morrison, "Beloved" (1987): Morrison ayɛsɛm no nam Sethe, ɔbea bi a ɔbabea a okum no sɛnea ɛbɛyɛ a ɔrenkɔ nkoasom mu no haw no so yɛ nkoasom akyi nsɛm a ɛyɛ hu no ho ɔyɛkyerɛ. Asɛm a ɛnyɛ linear no ka nkoasom agyapade a apaapae no ho, na esi so dua sɛ wobegye atom na wɔasan de ama ne suban no na sɛ yɛbɛtrɛw mu a, ɔman bi ahonim[2].
- Yaa Gyasi, "Homegoing" (2016): “Homegoing” a ɛfa awo ntoatoaso awotwe ho wɔ Ghana ne United States nyinaa hwehwɛ anuanom mmea baanu nkrabea a ɛsono emu biara—baako ware kɔ hokwan mu, ɔfoforo no tɔn kɔ nkoasom mu. Gyasi’s "intergenerational structure" da sɛnea abakɔsɛm mu ɛka a wontuae no boaboa ano wɔ mogya abusua ahorow mu adi, na ɛma ɛyɛ ɔfrɛ a ɛda adi pefee sɛ wonsiesie nhyehyɛe mu ɔhaw ahorow[3].
- Marlon James, "The Book of Night Women" (2009): James ayɛsɛm no si afeha a ɛto so dunwɔtwe mu Jamaica mfuw bi mfinimfini, na edi Lilith a odi nkoa atuatew a wɔatu nyinsɛn agu anim no akyi. Ɛdenam ɔsɔretia ne nea wɔde siw ano atirimɔden so a wɔyɛ ho ɔyɛkyerɛ so no, nkyerɛwee no hwehwɛ sɛ wogye adwumaden ne ahodwiriw a wontua ho ka a nnipa a wɔde wɔn ayɛ nkoa gyinaa ano no tom[4].
- Claudia Rankine, "Citizen: An American Lyric" (2014): Rankine nam anwensɛm a wɔde ayɛ asɛm ne adwinni a wɔde aniwa hu so kyerɛw mmusuakuw mu basabasayɛ a ɛkɔ so da biara da no din sɛ ntɛnkyea a wɔaboaboa ano ho nhoma. Bere a ɔmmfa n’adwene nsi akatua a wɔde ma wɔ ɔkwan a ɛfata so so no, Citizen kyerɛw adwene mu ɛka a wɔde ma wɔn a wɔhyɛ wɔn ase no din, na ɛkyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ nokware a wosiesie no di sikasɛm ne nkate fam nsɛm nyinaa ho dwuma.
Nsɛm a wɔde gyinaa so
[sesa]- ↑ Casey Cep (2018-05-07), "Zora Neale Hurston's Story of a Former Slave Finally Comes to Print", The New Yorker (in American English), ISSN 0028-792X, retrieved 2025-06-21
- ↑ "Beloved (novel)", Wikipedia (in English), 2025-06-12, retrieved 2025-06-21
- ↑ "Homegoing (Gyasi novel)", Wikipedia (in English), 2025-04-16, retrieved 2025-06-21
- ↑ From Ink to Identity: The Role of African Literature and Poetry in Strengthening Diaspora Memory and Heritage – WeDiasporan (in American English), retrieved 2025-06-21