Keteke

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

keteke akwantu mu no, keteke yɛ kar ahorow a ɛka bom a ɛnam keteke kwan so na ɛde nnipa anaa nneɛma kɔ. Asɛmfua keteke no fi Franse Dedaw trahiner mu, a wonya fii Latin trahere a ɛkyerɛ "sɛ wobɛtwe, wobɛtwe".[1] Mpɛn pii no, keteke ahorow (a wɔtaa frɛ no "engine" ara kwa) na ɛtwe anaa ɛpia keteke ahorow, ɛwom sɛ ebinom na ɛnam ne ho, te sɛ mfiri ahorow pii de. Wɔde keteke kar ahorow a wɔsan frɛ no nteaseɛnam na ɛde akwantufo ne nneɛma kɔ. Wɔayɛ keteke ahorow no sɛnea ɛbɛyɛ a ɛbɛkyerɛ keteke kwan pɔtee bi, anaasɛ kwan a ɛda keteke kwan ntam. Keteke dodow no ara fa dade akwan a dade ntwahonan wɔ so so, na esiane sɛ ɛnyɛ den pii nti, ɛma ɛyɛ adwuma yiye sen akwantu afoforo.

Abakɔsɛm[sesa]

keteke ahorow yɛ nteaseɛnam a ɛwɔ ntwahonan a ɛnam abo teaseɛnam akwan so no adannandi, na Babilon na edii kan yɛɛ no ​​bɛyɛ afe 2,200 A.Y.B. Efi 1500 mfe no mu no, wɔde nteaseɛnam akwan bae a wɔde twe nneɛma fi mmeae a wotu fam no; efi 1790 mfe no mu no, wɔde dade akwan a ɛyɛ den bae.[2] Wɔ nkɔso a edi kan wɔ 1700 mfe no fa a ɛto so abien no akyi no, wɔ 1804 mu no, keteke a ɛde nsu a ɛyɛ hyew yɛe a Britaniafo Richard Trevithick yɛe no na ɛmaa keteke a ɛde nsu a ɛyɛ hyew di kan yɛɛ adwuma.[3] Wɔ fango a wotu fam, baabi a na wobetumi anya pɛtro ntɛm ara no akyi no, wɔansɔ keteke a wɔde fango yɛ adwuma no anhwɛ kosii sɛ wobuee Stockton ne Darlington Keteke Kwan no wɔ 1825. Britania mfiridwumayɛfo George Stephenson de keteke a wɔde fango yɛ a wɔfrɛ no Locomotion No. 1 dii dwuma wɔ saa kilomita 40 (akwansin 25) yi so . line tenten, a ɛtwe akwantufo bɛboro 400 a ɛde mmirika bɛyɛ kilomita 13 dɔnhwerew biara (mph 8). Saa keteke yi nkonimdi, ne Stephenson's Rocket wɔ 1829 mu no maa nnipa pii gye dii sɛ ɛsom bo wɔ keteke a wɔde nsu a ɛyɛ hyew di dwuma no ho, na wɔ mfe du mu no, sikakorabea ahurututu a wɔfrɛ no "Railway Mania" no fii ase wɔ United Kingdom nyinaa.

Asɛm a ɛfa sɛnea keteke a ɛde nsu a ɛyɛ hyew di yiye ho no duu United States ntɛm ara, faako a wobuee keteke kwan a edi kan a wɔde nsu a ɛyɛ hyew di dwuma wɔ 1829 mu no.[5] Ankyɛ na Amerika keteke akwan ho akwampaefo fii ase yɛɛ wɔn ankasa keteke ahorow, a wɔayɛ sɛ wɔde bedi akwan a ɛyɛ nnam ne keteke kwan a ɛyɛ den a ɛyɛ ɔman no keteke akwan ho nhwɛso no ho dwuma.[6]